Slovo, jazyk, kniha. Umením k umeniu a ľudskosti v BIBIANE

„Materinský jazyk je viac ako len reč, ktorou hovoríme. V ňom sa smejeme, plačeme, v ňom cítime, myslíme. Vyjadrujeme emócie inak ako v cudzej reči – akosi ľahšie, autentickejšie. Je preto prirodzené, že národnostné menšiny žijúce na Slovensku si svoj materinský jazyk chránia ako vzácnu súčasť svojej identity. Ako dedičstvo predkov, ktoré odovzdávajú ďalšej generácii, deťom.“

Týmito slovami Juraj Šebesta a Gabriela Mikulčíková uviedli výstavu o národnostných menšinách na Slovensku, ktorá bola pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka a Medzinárodného dňa detskej knihy  otvorená v BIBIANE, medzinárodnom dome umenia pre deti v Bratislave v roku 2022. Odvtedy sa už ocitla na šestnástich miestach na Slovensku a putuje ďalej.  

Medzinárodný deň materinského jazyka

Korene, z ktorých vyrastá naša identita, tvorí spleť sociálnych rolí i toho, ako sa vnímame a ako nás vnímajú iní. Materinský jazyk je samozrejmou a nespochybniteľnou súčasťou našej identity. Možnosť používať ho v úradnom styku a vzdelávaní však takou samozrejmou nie je. A hoci sa nám boj štúrovcov za kodifikáciu a zrovnoprávnenie slovenčiny zdá ako prehistória, podobný boj prebieha v rôznych kútoch sveta aj v týchto dňoch. 

Na svete existuje viac ako sedemtisíc jazykov a polovica z nich je ohrozená zánikom. S ich zánikom zmizne z našej planéty aj časť kultúry. Dajte si polminútovú pauzu a skúste si predstaviť, o čo by svet prišiel, ak by prestala existovať – z globálneho hľadiska bezvýznamná – slovenčina. Ostáva len súhlasiť s OSN, že diverzita jazykov predstavuje dôležité kultúrne dedičstvo ľudstva, ktoré odráža rozmanitosť a jedinečnosť národov, etník, kmeňov, a stojí za to bojovať o ich zachovanie. 

Preto na svojom jubilejnom 30. zasadnutí v roku 1999 prišlo UNESCO s návrhom sláviť Medzinárodný deň materinského jazyka. Bangladéš navrhol, aby tým dňom bol 21. február.  V Dháke sa v roku 1952 práve v tento deň konala veľká demonštrácia. Študenti a študentky požadovali, aby bola zrovnoprávnená bengálčina s urdčinou. Pakistanské ozbrojené sily protesty brutálne potlačili, zabili desiatky ľudí (presný počet nie je známy). Ako reakcia vzniklo Bengálske jazykové hnutie, ktorého aktivity viedli k vyhláseniu nezávislosti krajiny v roku 1971. K podpore sviatku sa pridalo aj Valné zhromaždenie OSN. 

Štyridsať percent svetovej populácie nemá prístup k vzdelávaniu vo svojom rodnom jazyku. V niektorých regiónoch je to až deväťdesiat percent detí. Existujú desiatky výskumov, ktoré poukazujú na efektívnosť a úspešnosť vzdelávania, ak prvým jazykom, v ktorom sa dieťa vzdeláva, je práve jazyk materinský. A až postupne je vhodné do vzdelávacieho procesu pridávať ďalšie jazyky a otvárať ďalšie kultúry.

Od roku 2000 sa 21. februára konajú po celom svete podujatia na podporu materinských jazykov. Niekoľko rokov si tento sviatok pripomína aj BIBIANA – v národnostných komunitách v Srbsku, ale aj v Bratislave. Urobiť putovnú výstavu #slovo #jazyk #kniha bol krok k snahe predĺžiť oslavy v čase i priestore. Hoci spolupráca s jednotlivými menšinami bola nezastupiteľná, knihy z knižnice BIBIANY boli jej prirodzeným základom.

Knižnica BIBIANY plná pokladov

Knižnicu pred takmer tridsiatimi piatimi rokmi oficiálne otvoril generálny riaditeľ UNESCO Federico Mayor, ktorý prišiel do Bratislavy na Bienále ilustrácií Bratislava v roku 1991. Dnes má knižnica viac ako dvadsaťtisíc kníh, z ktorých väčšinu tvoria knihy – dary, zaslané práve na Bienále ilustrácii, ale aj knihy zo Švajčiarska zaradené na Čestnú listinu IBBY (Medzinárodná únia pre detskú knihu). Toto medzinárodné ocenenie získali pre svoj výnimočný text, ilustrácie alebo preklad. Pochádzajú zo všetkých kontinentov, sú v mnohých jazykoch sveta. 

V knižnici BIBIANY sa dajú nájsť nielen nové knihy, ale aj raritné tituly vydané pred polstoročím – od Argentíny po Japonsko, od Nórska až po Južnú Afriku. A tak tu môžete nájsť napríklad 43 rôznych vydaní Alice v krajine zázrakov, 170 vydaní rozprávok bratov Grimmovcov alebo 183 titulov od Hansa Christiana Andersena, preklady do jazykov známych i menej známych, z vydavateľstiev etablovaných i celkom nepoznaných. Takéto výbery dokážu poskytnúť obraz o rôznorodosti editorských, prekladateľských a ilustračných prístupov v celosvetovom meradle. Jedinečnosť a mimoriadnosť medzinárodných zbierok knižnice BIBIANY v európskom, či dokonca svetovom kontexte je zjavná.

Z políc do rúk. Z rúk k srdcu a mysli

Poznáte to – radosť, nadšenie a údiv sa znásobujú, ak ho máte s kým prežívať. Knihy z knižnice BIBIANY tieto schopnosti majú. Ako knihy – poklady čo najviac dostať k čitateľom a čitateľkám? Na knižných workshopoch vieme predstaviť jednu knihu. A hoci ich do roka je len v knižnici viac ako päťdesiat, je to iba zlomok z kníh, ktoré by za to stáli. 

Druhou cestou sú interaktívne výstavy, kde knihy majú hlavnú úlohu, ale hra a zážitok sú spôsobom k ich spoznávaniu. Cestou, ako zobrať knihu do rúk, zoznámiť sa s hrdinami a konfrontovať ich život so svojím. Zamyslieť sa, inšpirovať. V tejto chvíli sú v pohybe po Slovensku tri knižné výstavy z dielne knižnice BIBIANY. 

Tiché putovanie, kde deti putujú krajinou tichých kníh, čo sú knihy bez textu s príbehmi vyrozprávanými len pomocou obrázkov (130 kníh z 34 krajín). 

Sila tichých kníh sa naplno prejavila na ostrove Lampedusa v južnom Taliansku. Utečenci sem prichádzajú po dlhých a nebezpečných plavbách loďou cez Stredozemné more, nesú si so sebou strach, úzkosť, smútok a túžby. V roku 2012 IBBY Taliansko spustilo projekt s názvom Tiché knihy: zo sveta na Lampedusu a späť. Išlo o zbierku tichých kníh z celého sveta, obrázkových publikácií bez slov. Vychádzala z predpokladu, že prirodzená naratívna sila obrazov môže premostiť kultúrne a jazykové bariéry. Príbehy bez textu, ale mimoriadne bohaté na vizuálny jazyk, ktorému rozumie každý, umožňuje snívať, vyviera z predstavivosti a fantázie. Jazyk, ktorý je v koreňoch každého materinského jazyka. Projekt vďaka IBBY, Medzinárodnej únii pre detskú knihu, funguje vo viacerých utečeneckých táboroch po celom svete a prostredníctvom príbehov poskytuje útechu a bezpečie. Knihy sú príležitosťou aspoň na chvíľu uniknúť a zabudnúť na svet okolo. Dobré publikácie túto vlastnosť majú a ako sa ukázalo, boli silnou motiváciou osvojiť si nový jazyk, lebo túžba čítať bola zasiata.

Ďalšou výstavou je Zmysel to má aj bez zmyslu pre a o deťoch so znevýhodnením. Deti hádžu kockou, čím si vyberú, aké znevýhodnenie im osud nadelil. Úlohy potom plnia „v koži dieťaťa so znevýhodnením“ – so zaviazanými očami, na vozíku alebo s nutnosťou komunikovať inak ako verbálne (110 kníh z 28 krajín). 

Aktuálnu výstavu Nebojím sa strachu (130 kníh z 35 krajín) sme sprístupnili takmer presne v deň druhého výročia napadnutia Ukrajiny. Keď sme pred piatimi rokmi brali do rúk knihy z Bienále ilustrácií Bratislava, uvedomili sme si, že neobvykle mnoho z nich reflektuje tému strachu. Potom prišla pandémia a vojna u susedov, a to nás presvedčilo o správnosti a dôležitosti takejto výstavy. Často sú to úžasné autorské knihy určené najmenším aj tínedžerom, pri ktorých človeka neraz mrazí. Výstavu sme poňali ako miesto, kde deti majú možnosť hovoriť o svojich obavách a strachoch, naučia sa ich pomenovať a dostanú aj praktické návody, ako so strachom naložiť. So strachom z odlúčenia, straty, smrti, tmy či neznámeho alebo, naopak, známeho až príliš (ako fóbie či šikana), až po klimatickú úzkosť a strach z vojny. Výraznú skupinu tvoria knihy o strachu z inakosti, imigrácie.

Kluby cudzojazyčných jazykových menšín

Svetlé drevené police plné kníh pokrývajú steny čitárne knižnice BIBIANY takmer až po strop. Čestné miesto majú tie z posledných dvoch ročníkov Bienále ilustrácií Bratislava. Je to len zlomok zo šesťdesiatročnej histórie súťaže ilustrácií detských kníh z celého sveta. Sú zoradené abecedne podľa krajín: Argentína, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Česko, Čína, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko… V každom ročníku kolekcia toho najlepšieho, čo sa v knižnej produkcii pre deti urodilo. V roku 2023 to bolo 275 autorov z 36 krajín. 

Uprostred stojí veľký drevený stôl s pestrými publikáciami rôznych formátov, odsunutý trochu bokom, aby vytvorený priestor mohol zabrať mäkký koberec. 

Džavot detí a láskavé usmerňovanie mám. Prevládajúca farba vlasov a očí je čierna. Nezáväzné listovanie sa po chvíli mení v spoločné čítanie. Mamky sa striedajú, deti zvedavo hľadajú v ilustráciách hrdinov príbehu, ale aj vizuálne dôvetky ilustrátorov. A siahajú po farbičkách, aby pridali svoje videnie príbehu. Bežná situácia detského book clubu pre menšie deti. Rozdiel je len v jazyku. Materinským jazykom týchto detí je japončina. Preto knihy na stole sú japonské, reč sprevádza zvýšený počet zdvorilých úklonov. 

Prvý z plánovaných knižných klubov pre jazykové menšiny žijúce na Slovensku sa v knižnici BIBIANY stretáva od konca minulého roka. Ľudia dlhodobo žijúci na Slovensku mimo svojej domoviny môžu spoznať aktuálne knižné novinky zo svojej jazykovej oblasti.

Priestor pre ďalšie jazykové menšiny a komunity cudzincov žijúcich na Slovensku tu ešte je a ponúkame ho. K stretávaniu sa, nadväzovaniu a upevňovaniu priateľstiev aj komunity,  k zmysluplnému tráveniu voľného času pri knihách v jazyku, v ktorom hovoria doma. A časť kníh z políc knižnice BIBIANY sa tak môže dostať k čitateľom, pre ktorých boli napísané.  

Späť k výstave #slovo #jazyk #kniha v BIBIANE

Štrnásť na Slovensku oficiálne uznaných národnostných menšín, štrnásť rôznych materinských jazykov. Práve týmto jazykom a menšinám sa venuje putovná výstava s názvom #slovo #jazyk #kniha. Každú menšinu predstavujeme krátkym sumárom histórie, sviatkov i kultúry, informáciou o jazyku i zmienkou o spolkoch a kultúrnych združeniach, ktoré na Slovensku pôsobia a mnohé z nich aktívne na vzniku výstavy participovali.

Na výstave tak mohli byť knihy nielen z fondov knižnice BIBIANY, ale aj zapožičané či darované obrázkové knižky, povesti, knihy pre mládež, rozprávky či leporelá zo zbierok spolkov a združení, ale aj jednotlivcov z jednotlivých komunít. Vznikla kolekcia 140 kníh a časopisov.

A hoci sú písané v rozličných jazykoch, majú veľa spoločného. V každej rozprávke spravodlivosť vždy víťazí, zlo býva potrestané, pravda sa nakoniec ukáže a dobrých sa všade veľa zmestí. Ako do deduškovej stratenej rukavice, do ktorej sa postupne nasťahovali rôzne zvieratká… Malá myš, žabka, zajac, líška, vlk, diviak a vošiel sa aj veľký medveď. Vždy sa nejako potisli a urobili miesto pre ďalšieho prichádzajúceho.

Priali by sme si, aby výstava #slovo #jazyk #kniha bola symbolickou rukavičkou, v ktorej máme chuť s rešpektom spoznávať svojich spolubývajúcich, v ktorej objavujeme poklady rozmanitosti a zažívame údiv nad tým, ako veľa toho máme spoločného. Rukavičkou, kde si spolu dobre nažívame. 

Text vyšiel v tohtoročnom MAGAZÍNE FJÚŽN