Korene, ktoré nemáme len doma

KORENE – TÉMA 19. ROČNÍKA FESTIVALU [FJÚŽN]

V štáte Meghálaj na severovýchode Indie tak veľa prší, že rieky nerozdeľujú len územie, ale aj miestne komunity Khasiov. Aby neboli od seba izolované, využívajú neobyčajné vlastnosti vzdušných koreňov figovníkov, ktoré sú veľmi silné, ohybné a rýchlo rastú. Khasiovia ich vedú dutým vnútrom bambusových palíc na druhý breh rieky, kde opäť zakorenia. Robia to dovtedy, kým z mnohých prepletených koreňov nevznikne pevný živý most, po ktorom sa môžu presúvať¹.

My ľudia sme figovníkom trochu podobní. Naše korene sú rovnako rozmanité; rôzne dlhé, pevné, vzájomne prepletené. Zapúšťame ich v rôznych miestach, regiónoch a krajinách tak, aby sme sa rozvíjali a rástli. Niekomu dokonca poskytli podporu a pomoc.

Množstvo z nás podstupuje cestu do miest, ktoré sú nám hodnotovo bližšie, kde sa cítime bezpečnejšie, či preto, že v nich nachádzame svoju rodinu a blízkych, pracovné alebo študijné naplnenie. Naťahujeme svoje korene za živnou pôdou. Všetci so sebou prinášame nové pohľady či skúsenosti, ktoré iných obohacujú, inšpirujú a posúvajú. Výskumníci tvrdia, že čím viac identít ľudia zažívajú, o to menej sú ochotní vstupovať do medziľudských konfliktov².

Pozývame vás na 19. ročník festivalu [fjúžn], počas ktorého budeme spoznávať korene, ktoré máme doma, ale aj mimo neho.

Tešíme sa na vás v dňoch 20.-28. septembra v Bratislave. Viac informácií čoskoro.

¹ David Attenborough: The Green Planet – Human worlds

² https://domov.sme.sk/c/23214565/helena-tuzinska-antropologicka-rozhovor.html