Osoby so zahraničným pôvodom: Slovenská politika je ako seriál na Netflixe

Občianska angažovanosť – niekedy označovaná aj ako občianska participácia alebo občianske správanie – je všeobecne považovaná za základný pilier fungovania demokratickej spoločnosti. Jej prínos spočíva predovšetkým vo vyvažovaní moci štátu a voľného trhu a vytváraní príležitostí pre artikuláciu a riešenie problémov bežných občanov. Záujem o veci verejné a ochota investovať časť svojho času a energie do riešenia problémov a celkového zlepšovania fungovania spoločnosti tak často bývajú považované za súčasť občianskej povinnosti každého jednotlivca. Ako to však majú s občianskou angažovanosťou ľudia, ktorí sa na Slovensko prisťahovali zo zahraničia a k slovenskej spoločnosti ich vo väčšine prípadov neviaže občianstvo ani žiaden iný formálny záväzok? Cítia tiež potrebu občiansky sa angažovať? 

Koncom minulého roka sme sa o rôznych formách občianskej angažovanosti, vrátane kultúrnej a politickej participácie, rozprávali s devätnástimi výskumnými partnermi a partnerkami so zahraničným pôvodom, ktorí aktuálne žijú v Bratislave. Zaujímalo nás, do akej miery sledujú verejné dianie na Slovensku, aké témy ich zaujímajú, aké sú ich doterajšie skúsenosti s rôznymi formami občianskej angažovanosti a s akými výzvami sa v rámci svojej angažovanosti obvykle stretávajú. 

Záujem o veci verejné 

Záujem o veci verejné predstavuje dôležitú súčasť občianskej angažovanosti, pretože vytvára predpoklady pre schopnosť jednotlivca vnímať svoj život v širšom spoločenskom kontexte, ako je bezprostredný okruh jeho rodiny alebo priateľov. Aktívne sledovanie verejného diania je zároveň už možné považovať za špecifickú, aj keď stále latentnú formu angažovanosti, pretože je vyjadrením orientácie jednotlivca na širší spoločenský priestor. 

Miera, v akej sa osoby zapojené do nášho výskumu zaujímajú o verejné dianie na Slovensku, sa líši a odráža nielen ich osobné záujmy a preferencie, ale aj dĺžku ich pobytu na Slovensku a ich jazykové kompetencie. Časť výskumných partnerov a partneriek zaujíma predovšetkým dianie v ich bezprostrednom okolí, v meste alebo v mestskej štvrti, kde žijú. Takéto dianie je im obvykle bližšie, pretože majú pocit, že má bezprostredný vplyv na ich život. 

Iných výskumných partnerov a partnerky, naopak, zaujíma skôr politika a celospoločenské dianie. Dôvody sú pritom rôzne. Kým niektorých z nich sledovanie politiky a celospoločenského diania vyslovene baví a radi súčasný politický vývoj na Slovensku porovnávajú so situáciou v svojej krajine pôvodu, iní majú pocit, že ak v slovenskej spoločnosti žijú, mali by mať o politike a celospoločenskom dianí aspoň základný prehľad.

Ja asi viac sledujem celoštátnu úroveň ako komunálnu, pretože sa mi informácie o dianí na komunálnej úrovni nehľadajú tak ľahko. Prinútim sa prečítať si, čo sa deje, aby som nevyzerala ako ignorantka, ktorá nevie, kto je prezident a kto je na akom ministerstve. 

Mnoho výskumných partnerov a partneriek zároveň označilo slovenskú politiku na celonárodnej úrovni za zdroj sklamania a frustrácie. Jedna výskumná partnerka vyjadrila obavu nad prílišným zahĺbením sa do sledovania politickej situácie na Slovensku: „Som typ človeka, ktorý keď vidí, že sa niekde deje niečo zlé, hľadá spôsob, ako to napraviť a ako sa zapojiť. Preto sa snažím toho nevedieť príliš veľa, aby som nebola frustrovaná.“ Ďalší výskumný partner vníma politické dianie na Slovensku ako nikdy nekončiacu každodennú „drámu“ a prirovnal ho k seriálom na Netflixe: „Sledovať slovenskú politiku je naozaj ako sledovať seriál na Netflixe.“ Naopak, politický vývoj na lokálnej úrovni vnímajú mnohí výskumní partneri a partnerky pozitívnejšie, a to aj vďaka nedávnym snahám bratislavského primátora o aktívnu komunikáciu s cudzincami: „Ešte raz spomeniem primátora. Neviem o ňom veľa, alebo či je dosť dobrý. Viem len, že hrá v hudobnej kapele a oslovuje cudzincov. Preto si myslím, že možno existuje spôsob, ako sa skutočne viac zapojiť a vedieť viac o tom, čo sa deje.“‬‬‬

Výskumní partneri a partnerky, ktorí žijú na Slovensku dlhodobo, majú spravidla väčší záujem aktívne sledovať verejné dianie ako tí, ktorí prišli prednedávnom. Nielenže sa cítia byť súčasťou slovenskej spoločnosti, ale s množstvom ich kontaktov s miestnymi spravidla rastie aj ich informovanosť o verejnom dianí. Toto pravidlo však neplatí bezvýhradne. Do nášho výskumu sa zapojili aj osoby, pre ktoré je občianska angažovanosť dôležitou súčasťou ich životného štýlu a identity a o verejné dianie sa začali zaujímať prakticky hneď po príchode na Slovensko. Príkladom je výskumná partnerka, ktorá považuje záujem o politické dianie za osobnú zodpovednosť každého jednotlivca bez ohľadu na krajinu pôvodu a hneď po príchode na Slovensko vyvinula námahu, aby sa zorientovala v komunálnej politike a mohla voliť v komunálnych voľbách: „Dlhé roky som žila v rôznych krajinách a myslím si, že keď sa človek presťahuje do iného štátu, je jeho osobnou zodpovednosťou zaujímať sa o politiku. Zúčastnila som sa posledných komunálnych volieb, a to som tu len dva roky.“ 

Skupinové rozhovory zároveň ukázali, že najväčšiu bariéru z hľadiska získavania informácií o verejnom dianí predstavuje jazyk. Výskumní partneri a partnerky, ktorí ovládajú slovenčinu, obvykle získavajú informácie priamo zo slovenských médií a cez sociálne siete, na ktorých sledujú napríklad vyjadrenia konkrétnych politikov alebo verejných osobností. Niektorí z nich dokonca vnímajú sledovanie slovenských médií ako spôsob, akým si môžu ďalej zlepšovať svoju znalosť slovenčiny. Avšak tí, ktorí po slovensky nerozprávajú, prípadne je ich znalosť slovenčiny limitovaná, majú k dispozícii spravidla len veľmi obmedzené zdroje  informácií. Najdôležitejšími zdrojmi sú pre nich médiá, ktoré špecificky cielia na cudzincov, a to predovšetkým Radio Slovakia International, ktoré vysiela hneď v niekoľkých jazykoch, a anglické noviny The Slovak Spectator. Aj tieto médiá však poskytujú len veľmi úzky výber informácií, ktorý je z pohľadu mnohých účastníkov výskumu nedostatočný. 

Keďže sa učím slovenčinu, čítam aj slovenské správy, lebo to vnímam ako súčasť zdokonaľovania sa v jazyku. Aj keď moja slovenčina nie je na takej úrovni, aby som všetkému rozumel, najmä názorovým článkom. Sledovanie politického diania je trochu ťažké, ale slovenská politika je naozaj veľmi zaujímavá. Ak však neviete po slovensky, máte veľmi obmedzené zdroje informácií na získanie prehľadu o tom, čo sa deje. V Rádiu Slovakia International pripravujú relácie a články, z času na čas informujú medzinárodné komunity o dôležitých udalostiach, ktoré sa týkajú cudzincov. Je to však stále veľmi obmedzené. 

Dôležitými zdrojmi informácií o verejnom dianí sú aj sociálne siete, a to predovšetkým facebooková skupina Foreigners in Bratislava. Z týchto zdrojov však účastníci výskumu obvykle získavajú predovšetkým praktické informácie týkajúce sa ich pobytu na Slovensku, prípadne informácie o kultúrnych podujatiach, a len v oveľa menšej miere informácie o slovenskej politike alebo celospoločenskom dianí. 

Skúsenosť s migráciou ako impulz k občianskej angažovanosti

Niektoré osoby zapojené do nášho výskumu sa občiansky angažovali už pred príchodom na Slovensko. V krajine svojho pôvodu boli členmi alebo členkami rôznych iniciatív a neziskových organizácií alebo sa venovali dobrovoľníctvu. Iných, naopak, k občianskej angažovanosti inšpirovala práve skúsenosť s migráciou. To je aj príklad výskumnej partnerky z Macedónska, ktorá sa po príchode na Slovensko v mnohých ohľadoch cítila stratená. Nepoznala jazyk ani lokálne zvyklosti a fungovanie slovenských inštitúcií bola pre ňu jedna veľká neznáma. Postupne sa však jazyk naučila a v slovenskom prostredí sa relatívne dobre zorientovala. Následne sa rozhodla pomáhať s orientáciou v slovenskej spoločnosti aj iným novopríchodzím cudzincom a cudzinkám. V rámci svojej občianskej angažovanosti tak doteraz nadviazala spoluprácu s viacerými organizáciami zameriavajúcimi sa na podporu cudzincov žijúcich na Slovensku (Mareena, IOM, BeInternational) a zapojila sa do organizácie viacerých podujatí, vrátane jazykových kaviarní, orientačných workshopov pre cudzincov a prednášok pre verejnosť, ktorých cieľom je poukázať na čoraz väčšiu prítomnosť ľudí z rôznych krajín v slovenskej spoločnosti. Svoju cestu k občianskej angažovanosti tak vníma ako niečo úplne prirodzené, vychádzajúce z jej vlastnej skúsenosti. 

Dezorientovanosť v miestnom prostredí hrala dôležitú úlohu aj pre vznik občianskeho združenia Horovod, ktoré založili mladí ľudia pochádzajúci z Ukrajiny, Bieloruska, Ruska a zo Slovenska s cieľom pomôcť cudzincom a cudzinkám získať prístup ku kultúre. Slovami jednej z jeho zakladateliek: „Keď nemáš skúsenosti a kamošov, ktorí ti povedia ,choď tam a tam‘, tak žiješ v akomsi vákuu. Mňa baví kultúra a umenie a musím vedieť, kde ich mám hľadať. A keď nie si Slovák, je to komplikované.“‬ Ako ďalej vysvetlil ďalší z jeho zakladateľov, práve nedostatočná informovanosť o kultúrnych podujatiach konajúcich sa v Bratislave a celkovo sťažený prístup k nim ich inšpiroval k založeniu Horovodu: „Cítili  sme, že pre ľudí, ktorí sem prichádzajú, je ťažké tú kultúru nájsť a nejako sa k nej priblížiť, stať sa súčasťou komunity.‬ Pre každého cudzinca je veľmi veľký bonus, keď si nebude vymedzovať svoje prostredie okolo seba len ľuďmi zo svojej krajiny, lebo sa mu nikdy nepodarí cítiť sa súčasťou Slovenska.“ ‬‬‬‬‬‬‬

Tieto dva príklady tak dobre ilustrujú spôsob, akým sa osobná skúsenosť s migráciou a integráciou do slovenskej spoločnosti môže premietnuť do občianskej angažovanosti osôb so zahraničným pôvodom. V oboch prípadoch ich občianska angažovanosť cieli predovšetkým na zlepšenie podmienok pre cudzincov, teda sociálnej skupiny, s ktorou sa skrze zdieľanú skúsenosť identifikujú. Zároveň je však potrebné podotknúť, že takáto forma občianskej angažovanosti má aj širší spoločenský presah, pretože vytvára predpoklady na prepájanie rôznych komunít a zmenu vnímania roly cudzincov v spoločnosti.  

Občianska angažovanosť nie je len o témach migrácie a integrácie

Napriek tomu, že témy migrácie a integrácie medzi osobami zapojenými do nášho výskumu výrazne rezonovali, pretože sa priamo dotýkajú ich života, náplň ich občianskeho zapojenia ani zďaleka nevyčerpávajú. Mnoho z nich sa občiansky angažuje v témach, ktoré súvisia s ich záujmami alebo profesijným zameraním a zároveň sú na Slovensku aktuálne. To je aj prípad výskumného partnera, ktorý pôsobí ako právnik a konzultant v oblasti ľudských práv. Veľká časť jeho občianskej angažovanosti na Slovensku sa týka vzdelávania v oblasti ľudských práv a ochrany práv menšín, predovšetkým rómskeho obyvateľstva. V rámci svojich aktivít v rómskych komunitách sa často stretol s otázkami „Odkiaľ si?“ a „Ako si sa sem dostal?“. Tieto otázky podľa neho ilustrujú obvyklé prekvapenie miestnych obyvateľov nad jeho záujmom o Rómov a ich životné podmienky. Akoby to, že je cudzinec, automaticky znamenalo, že ho situácia Rómov na Slovensku nemusí zaujímať. Jeho napriek tomu ich situácia zaujíma veľmi a v minulosti sa okrem rôznych vzdelávacích a advokačných aktivít zapojil aj do projektu Forum Theatre, ktorého cieľom bolo pomôcť Rómom a Rómkam prekonať sociálny útlak a upozorniť verejnosť na diskrimináciu a rasizmus, s ktorými sa stretávajú. 

S kombinovaním občianskej angažovanosti s osobnými a profesijnými záujmami má skúsenosť aj ďalšia výskumná partnerka, ktorá popri vedení tanečnej školy a lektorovaní hodín tanca spolupracuje s viacerými neziskovými organizáciami a iniciatívami na podporu menšín. Okrem dlhodobej spolupráce s Nadáciou Milana Šimečku a festivalom [fjúžn] sa tak v poslednej dobe zapojila formou organizácie tanečného workshopu aj do občianskej iniciatívy Slovenská Tepláreň, ktorá reagovala na streľbu v rovnomennom podniku, pri ktorej zomreli dvaja mladí ľudia. Cieľom tejto iniciatívy bolo vyjadriť solidaritu LGBTI osobám žijúcim na Slovensku. Svoje zapojenie do tejto iniciatívy vníma ako dôležité, pretože jej umožnilo verejne vyjadriť nielen svoj nesúhlas s homofóbiou v slovenskej spoločnosti, ale zároveň aj súcit: „Bola to vec, s ktorou nesúhlasím, tak som dala najavo svoj súcit. Som rada, že som do toho šla.“

V neposlednom rade sa mnohí výskumní partneri a partnerky v rámci svojej občianskej angažovanosti vzťahujú aj k celospoločenským témam, ktoré sa netýkajú žiadnej špecifickej skupiny obyvateľov, ale majú vplyv na každého jednotlivca žijúceho na Slovensku. Takáto forma občianskej participácie je tak príkladom stierania symbolických hraníc medzi cudzincami a miestnymi a vyjadrením aktívnej snahy osôb so zahraničným pôvodom podieľať sa na zlepšovaní podmienok v spoločnosti, v ktorej aktuálne žijú. Témy, ktoré medzi výskumnými partnermi a partnerkami najviac rezonujú, sa týkajú korupcie, politickej stability, bezpečnosti, ľudských práv a životného prostredia. Príkladom občianskej participácie vo vzťahu k týmto témam bola účasť na protestoch a občianskych zhromaždeniach. 

Zapájajú sa cudzinci do nejakých občianskych aktivít? Áno! Protestoval som po boku Slovákov, pretože tu žijem a zdieľam obavy miestnych. Je veľa cudzincov, ktorí naozaj chcú Bratislavu nazývať domovom. Sme tu už dlho a prispievame, či už priamo alebo nepriamo, k tamojšej spoločnosti. Vnímam problémy, ktoré ma veľmi znepokojujú. Korupcia je jedným z nich. Politická stabilita je druhým. Rovnako to, ako miestne samosprávy neriešia problémy životného prostredia, každodenné problémy so znečistením, s dopravou, so základnou zdravotnou starostlivosťou, ktoré sa týkajú každého. 

Príklady v tejto časti tak ilustrujú schopnosť osôb so zahraničným pôvodom premietnuť do svojej občianskej angažovanosti vlastné záujmy, profesijné kompetencie a formy identifikácií, ktoré pozíciu „cudzinca“ v slovenskej spoločnosti presahujú. Sú tak dôležitým mementom aktívnej roly, ktorú osoby so zahraničným pôvodom v rámci slovenskej občianskej spoločnosti zohrávajú.   

Bariéry spojené s občianskou angažovanosťou osôb so zahraničným pôvodom

Napriek aktívnemu záujmu o veci verejné a odhodlaniu pretaviť tento záujem do snahy o zlepšenie fungovania spoločnosti musia osoby so zahraničným pôvodom v rámci svojej občianskej angažovanosti obvykle prekonať celý rad bariér. Najčastejšie zmieňovanou bariérou pri všetkých formách občianskej angažovanosti, vrátane kultúrnej a politickej participácie, je jazyk. Zaujímavým výskumným zistením v tomto smere je, že jazyk ako výzvu nevnímajú výskumní partneri a partnerky len vo vzťahu k svojej schopnosti dorozumieť sa po slovensky, ale aj vo vzťahu k hľadaniu vhodného štýlu komunikácie v rámci podujatí, ktoré sami organizujú. Jazyk v tomto smere môže pôsobiť ako bariéra na rôzne strany. Kým nedostatok komunikácie v inom jazyku ako v slovenčine môže od aktívnej účasti na podujatí odradiť osoby, ktoré nerozprávajú po slovensky, naopak komunikácia v angličtine (prípadne v iných cudzích jazykoch) môže od aktívnej účasti odradiť ľudí zo Slovenska. Osoby so zahraničným pôvodom sa tak v role organizátorov podujatí ocitajú v podobnej pozícii ako miestni: musia sa rozhodnúť, či pre komunikáciu s verejnosťou zvoliť jeden alebo viacero jazykov, a zvážiť, aké dôsledky bude mať toto rozhodnutie na otvorenosť ich podujatia pre rôzne sociálne skupiny. 

Keď sme organizovali podujatie, nevedeli sme, v akom jazyku to máme komunikovať. Aj v ruštine, aj po slovensky, aj v angličtine? Aj teraz vedieme podobnú diskusiu, pretože niektorí chcú komunikovať iba v ukrajinčine, ale my máme v publiku aj ľudí z Ruska, Bieloruska a zo Slovenska. 

Ďalšia často zmieňovaná bariéra sa týka nedostatočnej znalosti miestneho prostredia a zvyklostí. Viacero osôb zapojených do nášho výskumu v tomto ohľade podotklo, že im chýba hlbšie pochopenie fungovania slovenských verejných inštitúcií. Takéto porozumenie ide často nad rámec jazykového porozumenia a vyžaduje predovšetkým znalosť nepísaných pravidiel. Nedostatok znalosti nepísaných pravidiel sa môže premietnuť napríklad do sťaženého prístupu k financovaniu. 

Mám podozrenie, že keď zareagujete na otvorenú grantovú výzvu, sú veci, ktoré sa nehovoria a sú vyslovene slovenské. Síce viem, že existujú osvedčené postupy, že musím motivovať ľudí, aby nás chceli podporiť, musia vidieť v našom projekte hodnotu, ale aj tak niečo chýba. A to je v poriadku, ale viete, ja ich nepoznám.

So znalosťou miestneho prostredia úzko súvisí aj množstvo sociálnych kontaktov, ktorými človek disponuje. Viacero výskumných partnerov a partneriek vníma Slovensko ako krajinu, kde človek bez osobných kontaktov na ľudí v kľúčových pozíciách nič nezariadi, a to ani keď je sám proaktívny a ponúka svoj čas a expertízu pre spoločensky prospešný účel. Ako ukazuje nasledujúce vyjadrenie, táto bariéra môže potenciál občianskej angažovanosti ľahko zmariť.

Na medzinárodnej úrovni robím veľa školení o ľudských právach a premýšľal som o tom, že by som urobil niečo o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach aj tu, pre Úrad verejného ochrancu práv. Ale nikoho tam nepoznám. A to ma akosi odradilo. Mohol by som im síce poslať list, ale viete, Slovensko nie je miesto, kam pošlete list o tom, akú máte kvalifikáciu, čo by ste chceli robiť. Musíte poznať niekoho, kto zas pozná niekoho iného, a ten vás odporučí. Jednoducho nemôžete poslať list alebo životopis a očakávať, že dostanete odpoveď. 

Bariéry občianskej angažovanosti osôb so zahraničným pôvodom sa dotýkajú aj otázky legitimity. Niektorí výskumní partneri a partnerky nepovažujú svoju pozíciu v slovenskej spoločnosti za dostatočne legitímnu na to, aby sa sami stali hlavnými iniciátormi alebo iniciátorkami spoločenských zmien. V rámci svojej občianskej angažovanosti sa tak stavajú skôr do pomocnej roly a vyhľadávajú partnerstvá s miestnymi občianskymi združeniami alebo jednotlivcami, ktorí dobre poznajú miestny kontext a ich angažovanosti tak prepožičiavajú väčšiu legitimitu vo vzťahu k slovenskej spoločnosti.

Stále zastávam názor, že keď ide o veci, ktoré chceme v spoločnosti zmeniť, mali by sme mať nejakého zástupcu, ktorý nie je z cudziny. Bez neho nás nemusia brať vážne, môže to spôsobiť nejaký problém ako: ,Oh, kto si myslí, že je? Je to cudzinec, ktorý sa tu nenarodil a nevyrastal, a snaží sa niečo zmeniť v našej spoločnosti.‘ Preto si myslím, že je dobré dať nápady miestnym ľuďom, pridať sa k nim, a pokúsiť sa im pomôcť niečo zmeniť. 

Otázka legitimity má však aj druhú stranu, ktorá sa týka neprijatia zo strany spoločnosti. Nie všetky osoby zapojené do nášho výskumu mali pochybnosti o legitimite svojej občianskej angažovanosti. Niektoré z nich na Slovensku žijú dlhodobo, alebo tu dokonca vyrástli a cítia sa byť plnohodnotnou súčasťou miestnej spoločnosti. Svoju občiansku angažovanosť tak považujú za plne legitímnu. Napriek tomu sa však stretli s neprijatím, ktoré im dalo pocítiť, že zvyšok spoločnosti ich aktivity za legitímne nepovažuje. Takáto skúsenosť je preto nielen zraňujúca, ale zároveň znižuje potenciál slovenskej spoločnosti ťažiť z rozmanitých perspektív jej obyvateľov. 

Snažila som sa aktívne zapojiť do politického života. Po škole som pracovala pre nemenovanú inštitúciu, ale potom som odišla do súkromnej sféry. Ako cudzinka žijúca na Slovensku, ktorá vyzerá inak, som nevnímala, že by som mala perspektívu dostať sa niekam vyššie. Ani by mi nenapadlo pracovať na ministerstve a byť šéfkou niečoho. Nemyslela som si a stále si nemyslím, že cudzinci majú v politike veľa šancí. V agentúrach možno, ale nie v naozajstnej vláde, v politickej kariére. Možno sú tam možnosti pre menšiny, napríklad pre rómsku, ale nie pre nás, ktorí vyzeráme odlišne. A to je škoda, pretože v iných krajinách je tendencia, že cudzinci sa zapájajú do politického života a prinášajú rôzne pohľady. A ja som takou Slovenkou, ktorá vidí rozdiely a môže priniesť trochu iné pohľady. 

Bariéry, s ktorými sa osoby so zahraničným pôvodom v rámci svojej občianskej angažovanosti stretávajú, tak môžu pôsobiť odradzujúco. Napriek tomu však výskumní partneri a partnerky vynašli hneď niekoľko stratégií, ktoré im pri prekonávaní týchto bariér pomáhajú. Okrem už zmieňovanej spolupráce s miestnymi občianskymi združeniami alebo jednotlivcami tieto stratégie najčastejšie zahŕňajú postupné osvojenie si slovenského jazyka, využívanie moderných technológií na preklad informácií do viacerých jazykov, proaktívny prístup pri komunikácii so slovenskými inštitúciami (ako napríklad využívanie možnosti osobných konzultácií) alebo aktívnu snahu o zviditeľnenie svojich aktivít v rámci verejných podujatí. Výskum zároveň ukázal, že aj výskumní partneri a partnerky, ktorí sa od určitej formy občianskej angažovanosti nakoniec odradiť nechali (napríklad od budovania politickej kariéry), sa obvykle nestali občiansky pasívnymi, ale len preliali svoju energiu a záujem do iných typov aktivít (napríklad presadzovanie práv menšín alebo snaha o podporu interkultúrneho dialógu).

Osoby so zahraničným pôvodom ako dôležití aktéri v občianskej spoločnosti

Ako teda osoby so zahraničným pôvodom vnímajú svoju rolu v rámci občianskej angažovanosti na Slovensku? Náš výskum ukázal, že k tejto téme majú toho naozaj veľa čo povedať. Občianska angažovanosť osôb zapojených do nášho výskumu pokrýva široké spektrum tém, ktoré odrážajú nielen ich osobné skúsenosti s migráciou a integráciou, ale aj ich záujmy, profesijné zameranie a schopnosť reflektovať aktuálne témy rezonujúce v slovenskej spoločnosti. Táto diverzita tém je dôležitá, pretože poukazuje na schopnosť osôb so zahraničným pôvodom vzťahovať sa v rámci svojej občianskej angažovanosti k rôznym spoločenstvám, vrátane mestskej štvrte, mesta, etnických a sociálnych menšín, skupiny ľudí so zdieľanou skúsenosťou migrácie, alebo slovenskej spoločnosti ako takej. Aj keď sa formy a miera ich angažovanosti často výrazne líšia – čo je koniec koncov prirodzené pre každú populáciu – ich skúsenosti dokazujú, že sú plnohodnotnými aktérmi v občianskej spoločnosti.