Mám zostať alebo mám odísť?

Američanka, ktorá odišla zo Slovenska. Teraz má radu pre všetkých, ktorí sa sťahujú do tejto „veľmi špeciálnej krajiny“.  Traja cudzinci hovoria o svojom náročnom  rozhodnutí opustiť Slovensko.

 Podcast Na Slovensku Aj Po Anglicky, ktorý vzniká s podporou Fjúžn, uzatvára túto sezónu novou epizódou o skúsenostiach migrantov. Tentokrát si kladieme zdanlivo jednoduchú otázku: mám zostať alebo mám odísť?

Doteraz sme v tejto sérii diskutovali o mnohých výzvach, ktorým čelia migranti, keď sa rozhodnú odísť z domova a usadiť sa na Slovensku. Pre väčšinu migrantov je cieľom začleniť sa do slovenskej spoločnosti. Úspešná integrácia však nie je nikdy zaručená a ani úplná. V skutočnosti mnohí z presídlencov, nech sa snažia akokoľvek, sa často cítia slovenskou spoločnosťou odmietaní.

Výzva na vysťahovanie

Pre Michaela z Mexika pocit odmietnutia vyvrcholil hneď na začiatku vojny na Ukrajine. Pred siedmimi rokmi sa so svojou ukrajinskou manželkou usadili v Košiciach. Rozhodli sa tam žiť pre to, aby mohli byť bližšie k rodine v Kyjive, no stále žiť v Európskej únii. Mladá rodina mala problém nájsť si svoje miesto a nadväzovanie kontaktov so susedmi a širšou komunitou bolo náročné a bez výsledku.

 V prvých dňoch vojny, keď na Kyjiv padali bomby, Michaelova ukrajinská rodina rýchlo utiekla cez hranice na Slovensko. Michaelov prenajatý byt v Košiciach čoskoro zaplnila vydesená rodina jeho manželky. Malo to byť len dočasné riešenie, jeden týždeň, kým sa budú môcť presťahovať.  Susedia to však považovali za veľmi obťažujúce.

 O pár dní sa pri dverách objavila Michaelova domáca a žiadala, aby ho pustili dnu. Rýchlo objavila rodinu utečencov a trvala na to, aby všetci odišli. Tvrdila, že rodina porušila nájomnú zmluvu a okamžite podala návrh na vysťahovanie. O tri týždne neskôr bola mladá prisťahovalecká rodina nútená odísť do nového domova.

 Pre Michaela a jeho rodinu to bola posledná kvapka. Roky tvrdo zápasili, ale nikdy nenašli prijatie, aj keď ho zúfalo hľadali. Táto skúsenosť ich utvrdila v rozhodnutí odísť zo Slovenska, hoci vedeli, že to bude ťažké. Rodina sa teraz snaží presťahovať niekam inam v rámci Európy, ale ako vraví Michael, „ako Neeurópan je ťažké nájsť si prácu niekde inde.“

 Určite nie všetci cudzinci odchádzajú zo Slovenska pod takýmto tlakom. Veľa mladých profesionálov láka vzrušenie a šanca spoznať cudziu krajinu. Aj keď ostanú dlhšie, väčšina z nich  sa chce vrátiť domov.

Hlboká láska k Slovensku

Anna Fay sa na Slovensko presťahovala zo Spojených štátov amerických. Chcela tu veľa cestovať a venovať sa písaniu.  Vďaka osobnému kontaktu so Slovak Spectatorom sa zamestnala v redakcii  ako redaktorka a spisovateľka. Práca jej sadla, no po niekoľkých rokoch zistila,  že na Slovensku trochu spohodlnela. Mladú Američanku to znepokojilo, a tak sa rozhodla zmeniť kariéru a vrátiť sa späť domov.

Návrat domov nebol taký jednoduchý, ako si ľudia predstavujú. Anna sa presťahovala len týždeň pred nástupom do novej práce. Zároveň musela vyriešiť, aby sa jej nový slovenský manžel dostal legálne do Ameriky (momentálne stále čaká na víza). Tiež zažila to, čo sa nazýva reverzný kultúrny šok.

 Výzvou bolo zvyknúť si na americký fenomén masovej streľby. „Určite takmer každý deň sledujem správy a počúvam o streľbe… To nikdy nebude normálne. Myslím, že toto mi určite nechýbalo, táto americká kultúra zbraní,“ poznamenala Anna.

 Mladú Američanku viažu k Slovensku nielen jej spomienku a skúsenosti, ale aj slovenský manžel.  Chýbajú jej dláždené uličky a domácka Bratislavy, no je rada, že je doma. Návrat na Slovensko nevylučuje.

Poľka stretla Brita v Bratislave

Podobne ako Anna, aj Aneta Czyszczoń sa z Poľska presťahovala na Slovensko za dobrodružstvom a profesionálnym rozvojom. Zmena krajiny bola pomerne jednoduchá kvôli podobným jazykom a kultúre. Po niekoľkých rokoch však začala byť na Slovensku nespokojná. Život cudzincov, dokonca aj Poliakov, býva plný problémov a osamelosti.

 Našťastie Aneta stretla lásku svojho života, Angličana, ktorý dovolenkoval v Bratislave.  Vzťah sa vyvíjal rýchlo, čoskoro sa k nemu presťahovala do Veľkej Británii. Páru sa onedlho narodilo prvé dieťa, no život nebol jednoduchý.

 Aneta sa musela vysporiadať s negatívnymi stereotypmi, ktorým čelia mnohí Poliaci v Spojenom kráľovstve. Okrem toho je konfrontovaná s rôznymi kultúrnymi očakávaniami pre nových rodičov. Poľsky si, rovnako ako Slovenky, užívajú štedrú rodičovskú dovolenku a mamičky majú čas byť s malými deťmi. V Spojenom kráľovstve sú však noví rodičia pod tlakom, aby sa čo najrýchlejšie vrátili do práce. Tento rozdiel predstavoval pre čerstvú mamičku náročný problém.

Aneta sa v tichu zamyslela sa nad svojím životom na Slovensku. Chýbajú jej slovenskí priatelia, susedia a národ. Myslí si, že sa „občas môžete cítiť ako doma, pretože Slováci sú naozaj ústretoví“. Bohužiaľ, v Spojenom kráľovstve sa tak vždy necíti. Aneta,  podobne ako Anna, dokáže vidieť svoju budúcnosti opäť na Slovensku.  

Rozhodnutie odísť zo Slovenska, podobne ako rozhodnutie presťahovať sa sem, je u každého migranta iné. Niektorí odchádzajú s nepríjemnou pachuťou v ústach, iní odchádzajú neochotne, len aby v nových domovoch snívali o Slovensku. Napriek tomu sa takmer všetci zhodujú v tom, že skúsenosti zo Slovenska ich veľa naučili o živote a vďaka nim môžu v budúcnosti žiť oveľa lepší život.

Tento podcast a zároveň seriál o migrácii vznikol s podporu [fjúžn], programu nadácie Milana Šimečku, ktorého cieľom je vytvoriť platformu pre cudzincov a cudzinky žijúcich na Slovensku, aby ich hlas bolo v našej spoločnosti viac počuť. V rámci programu každoročne organizujú festival [fjúžn] a ďalšie podujatia v spolupráci s ľuďmi z cudziny. Cieľom je predstaviť umenie, projekty, názory či príbehy menej známych ľudí. Ak sa chcete vedieť viac o podobných eventoch, vypočuť si príbehy ďalších cudzincov a cudziniek žijúcich na Slovensku alebo len samotný podcast, navštívte stránku www.fjuzn.sk. Sledujte aj Instagram: https://www.instagram.com/festival_fjuzn/ alebo Facebook: https://www.facebook.com/fjuznNMS

LINK NA PODCAST NÁJDETE TU