Vytváranie platformy pre dialóg cudzincov v Bratislave: cesta k integrácii 

Text Gregory Fabian J.D.
FOTO: Kasha Potrohosh

Od roku 2019, ako súčasť projektu KapaCITY, Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s Ligou za ľudské práva, Centrom pre výskum etnicity a kultúry a občianskym združením Marginal spolupracuje s predstaviteľmi rôznych oddelení bratislavského magistrátu a zástupcami cudzincov v Bratislave s cieľom vytvoriť platformu pre dialóg cudzincov. Takáto platforma by umožnila cudzincom žijúcim v Bratislave podieľať sa na samospráve a na veciach verejných, čo je ich ľudské právo, čím by sa mohli lepšie integrovať do spoločnosti.

Presnejšie povedané, Príručka Európskej komisie o integrácii pre tvorcov politík a odborníkov z praxe definuje platformu pre dialóg ako „občiansky priestor, kde sa začína a otvára rešpektujúca výmena názorov medzi prisťahovalcami, spoluobčanmi alebo vládou. Cieľom účastníkov je vytvorenie priestoru pre budovanie vzájomného porozumenia a dôvery vo vzťahu ku konkrétnemu problému a nachádzanie spoločného základu pre spoluprácu pri jeho riešení.“

Platforma pre dialóg môže mať dve funkcie.

Prvá z nich je konzultatívna. Pomáha cudzincom predkladať mestu pripomienky k navrhovaným samosprávnym zákonom, politikám alebo postupom, ktoré by mohli mať na nich dosah, a tak im umožňuje vyjadriť svoje obavy.

Druhou funkciou je poskytnutie priestoru pre dialóg medzi cudzincami a organizáciami občianskej spoločnosti, sociálnymi aktérmi, miestnym obyvateľstvom a predstaviteľmi miestnej samosprávy. V tomto dialógu sa cudzinci môžu vyjadriť ku konkrétnym problémom, ktorým denne čelia. Môžu ho tiež využiť na zdieľanie informácií a prepájanie kultúr v rámci bratislavskej cudzineckej komunity.

Článok 5, ods. 1 Dohovoru Rady Európy o účasti cudzincov na verejnom živote na miestnej úrovni navrhuje, aby miestne orgány vytvorili poradné orgány, akým je platforma pre dialóg cudzincov, určené na:

  1.  vytvorenie vzťahu medzi miestnymi úradmi a cudzincami, 
  2.  vytváranie priestoru na diskusiu a formuláciu názorov, prianí a obáv cudzincov súvisiacich s otázkami miestneho politického života, ktoré sa ich obzvlášť dotýkajú, vrátane činností a zodpovedností daného miestneho orgánu a podporu ich úplnej integrácie do života miestnej spoločnosti.

Na vytvorenie platformy pre dialóg cudzincov v rámci mestskej samosprávy v Bratislave je potrebné vyriešiť mnoho otázok. O mnohých z nich sa v súčasnosti diskutuje medzi všetkými účastníkmi tohto procesu.

Po prvé, pre platformu treba vytvoriť právny rámec, ktorý by zabezpečil jej udržateľnosť. Tiež je potrebné zabezpečiť, aby bolo možné zmeniť všetky zákony, ktoré by mohli zakázať vytvorenie takejto platformy, alebo brániť jej vytvoreniu. 

Predstavitelia miestnej samosprávy aktuálne skúmajú už existujúce občianske platformy pre dialóg iných sociálnych skupín, aby zistili, či by mohla ich štruktúra slúžiť ako vzor pre právny rámec, ktorý by podporoval platformu dialógu pre cudzincov. 

1. Rozsah a štruktúra kompetencií vnútorného fungovania platformy

Základnými prístupmi v tomto ohľade sú možnosti 

  • buď platformu inštitucionalizovať v rámci miestnej samosprávy komplexnej právnej štruktúry vrátane definovania práv a povinností, akými sú aj práva a povinnosti všetkých účastníkov, vrátane určenia rámca pre pravidelné rokovania a výstupy,
  • alebo organizovať platformu na neformálnom základe umožňujúcom ad hoc riešiť problémy ľudí z cudziny.

Oba prístupy vyžadujú detailne vypracovať metodiku pre praktické fungovanie platformy pre dialóg.

Aktuálne diskusie medzi zapojenými cudzincami, občianskoprávnymi organizáciami a zástupcami mesta sa prikláňajú viac k stabilizácii a rozšíreniu existujúcej neformálnej platformy. 

Rozšírenie platformy by malo vytvoriť flexibilný priestor pre aktivity zapojených cudzincov a ľudí, ktorí sa v oblasti riešenia ich problémov už pohybujú. Evaluácia ich skúseností by mala prebehnúť skôr, než sa zriadi prípadný formálny poradný orgán. 

2. Definovanie partnerov platformy zo strany samosprávy

Pre efektívne riešenie problémov je vhodné vopred definovať/vyčleniť personálne kapacity miestnej samosprávy. Jednou z možností je platformu riadiť zástupcami oddelenia podpory osôb cudzieho pôvodu, ktoré bolo zriadené v rámci magistrátu mesta Bratislava s cieľom riešenia ich záležitostí.

3. Spôsob určenia účastníkov platformy

Je potrebné rozhodnúť o výbere zástupcov osôb cudzieho pôvodu. Núkajú sa dva prístupy (resp. ich kombinácia):

  • Zástupcov vyberať na základe odporúčania občianskoprávnych organizácií venujúcich sa záležitostiam cudzincov v Bratislave.
  • Voľba zástupcov samotnými cudzincami.

V oboch prípadoch je potrebné vypracovať pravidlá pre výber či voľbu. Kvôli vnímaniu platformy ako nestrannej sa odporúča, aby výber zástupcov neprebiehal priamym rozhodnutím orgánov verejnej správy.

  • Variantom je možnosť cudzincov pozývať ad hoc na stretnutia ako účastníkov a umožniť im priamo bez obmedzení plnohodnotne participovať pri prerokovávaní konkrétnych záležitostí predložených platforme.

Medzi základné princípy činnosti platformy by mali byť zahrnuté pravidlá diverzity a inklúzie (obzvlášť vrátane rodovej vyváženosti) založené na ľudskoprávnych princípoch rovnosti a nediskriminácie. Tieto princípy by sa mali kompletne uvádzať vo všetkých typoch publikácií a v ďalších informačných zdrojoch o platforme pre dialóg.

Rovnako by sa všetky strany platformy pre dialóg mali prihlásiť k zásadám rovného zaobchádzania, vzájomného rešpektu a tolerancie, založených na všeobecných zásadách ľudských práv a zásadách právneho štátu.

4. Rozsah aktivít platformy

Je potrebné vymedziť rozsah pôsobnosti platformy jednak v súvislosti s tým, čím sa môže/má  zaoberať, ako aj v oblasti vonkajšej spolupráce, teda s akými zložkami verejnej správy môže/má spolupracovať pri riešeniach problémov.

V súčasnosti existuje možnosť cudzincov podieľajúcich sa na vzniku platformy využiť aj pri tvorbe integračnej stratégie pre ľudí z cudziny. Podobným spôsobom by sa ich participácia mohla využiť aj v budúcnosti pri iných záležitostiach.

Zatiaľ otvorenou otázkou je aj forma a miesto mestskej samosprávy v procese riešenia problémov – teda či samospráva bude proaktívne posudzovať a predkladať špecifické potreby cudzincov platforme pre dialóg, alebo či opačne – záležitosti na prerokovanie predkladané samotnými cudzincami zapojenými v platforme pre dialóg budú od nej smerovať k samospráve, ktorá na ne bude reagovať podľa potreby. 

S tým súvisí aj otázka, ako samospráva prijaté riešenia implementuje v praxi a nakoľko proaktívne ich bude zverejňovať.

5. Postavenie občianskoprávnych organizácií v platforme

Okrem už spomenutej možnosti podieľať sa na výbere zástupcov z rady cudzincov zastrešujúcich dialóg pri konkrétnych témach je potrebné zvážiť, či relevantným organizáciám neumožniť priamo sa zapájať do riešenia jednotlivých okruhov problémov, prípadne ich využiť ako nestranných mediátorov pri dialógu medzi samosprávou a predstaviteľmi cudzincov, a zefektívniť tak negociačný proces.

6. Zapojenie cudzincov do aktivít a propagácia platformy

Dôležitým cieľom je dosiahnuť, aby cudzinci vedeli vyjadriť svoje potreby, vedeli sa postaviť za svoje práva a poznali možnosti, ktoré im platforma pre dialóg v tomto poskytne.

Pre dosiahnutie tohto cieľa treba vytvoriť súbor aktivít ako napríklad tréningové programy, informačné aktivity/kampane, online priestor na poskytovanie informácií, odborných znalostí, vzorov, metodík, podpory a podobne, aby cudzinci dokázali svoje pripomienky formulovať efektívne a správne.

Podobne je potrebné definovať aktivity smerujúce k rozšíreniu informácií medzi cudzincami o platforme a možnostiach, ktoré im prináša. Rovnako nájsť možnosti, ako samospráva môže propagovať platformu na verejnosti.

Existuje množstvo dôvodov na vytvorenie platformy pre dialóg cudzincov. Pravdepodobne najvýznamnejším z nich je sprostredkovanie metodiky prevencie konfliktov a ich riešenia pokojnou cestou. Platforma umožňuje cudzincom lepšie sa začleniť do spoločnosti a podieľať sa na zabezpečovaní dodržiavania ich ľudských práv, na ktoré majú podľa medzinárodných a európskych zákonov a noriem nárok. Ich integrácia je nevyhnutná pre pokojný život, bezpečnosť a stabilitu všetkých obyvateľov Bratislavy.

Zdieľať článok Facebook

Čítať viac

Sleduj [fjúžn] na sociálnych sieťach

Odoberaj náš newsletter