Disidentov dnešnej doby chráni medzinárodná organizácia. Bratislava bude jej súčasťou

Bratislava sa zaradí na mapu miest, ktoré poskytujú prenasledovaným umelcom a autorkám dočasné útočisko. Za vstupom hlavného mesta do medzinárodnej siete ICORN (International Cities of Refuge Network) stoja dve organizácie, OZ literarnyklub.sk a Nadácia Milana Šimečku.

ICORN sa od svojho vzniku v roku 2006 snaží pomáhať prenasledovaným autorom, umelkyniam, karikaturistom či novinárkam, ktorých sa domáce krajiny snažili umlčať. V členských mestách im poskytuje dvojročné rezidenčné pobyty, kde môžu slobodne tvoriť.

Medzinárodná sieť od svojho vzniku poskytla dočasné útočisko viac okolo 250 ľuďom, vrátane bieloruskej spisovateľky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič, ktorá počas rezidencie v rokoch 2006 až 2008 bývala v Göteborgu. Organizáciu v súčasnosti tvorí viac ako 70 členských miest po celom svete. A čoskoro sa rozšíri aj o Bratislavu. Prvého hosťa alebo hostku mesto v spolupráci s lokálnymi koordinátormi projektu OZ literárnyklub.sk a Nadáciou Milana Šimečku môže hostiť už v budúcom roku.

S nápadom zapojiť hlavné mesto do medzinárodnej siete prišli práve obe neziskové organizácie. Predseda OZ literarnyklub.sk František Malík hovorí: „O ICORNe som prvýkrát počul asi pred šiestimi rokmi, keď som bol v Krakove na medzinárodnom vzdelávacom projekte určenom pre kultúrnych pracovníkov. Koordinátor krakovskej rezidencie nám prišiel porozprávať o projekte a ja som sa pre tú myšlienku hneď nadchol.” Odvtedy pravidelne pozýva na knižný festival BRaK aj rezidentov či rezidentky siete ICORN.

Do ICORNu bolo doposiaľ z krajín V4 zapojené len Poľsko s mestami Gdansk, Vroclav, Katovice a Krakov. Slovensko tak bude druhou krajinou v tomto regióne. Medzinárodná sieť so sídlom v nórskom Stavangeri nadviazala svojou činnosťou na tradíciu organizácie International Parliament of Writersz 90. rokov, ktorá vznikla ako reakcia na vraždu niekoľkých spisovateľov v Alžírsku. Poskytovala záchrannú sieť pre prenasledovaných autorov a angažovali sa v nej disidenti a spisovatelia ako Salman Rushdie, Jacques Derrida, Russell Banks, Wole Soyinka či Václav Havel.

Mapa miest, ktoré prenasledovaným autorom a autorkám poskytujú ochranu. Zdroj: ICORN

Disidenti dnešnej doby

Dalo by sa povedať, že ICORN združuje disidentov dnešnej doby. Hoci je Slovensko demokratická krajina, má v živej pamäti podobné zaobchádzanie s vlastnými spoluobčanmi. Riaditeľka Nadácie Milana Šimečku Nina Galanská hovorí, že samotná nadácia nesie meno spisovateľa a filozofa, ktorý bol svojho času väznený pre svoje názory. Vstup do ICORN siete je tak podľa nej aj ideovým premostením. „Milan Šimečka v jednej zo svojich esejí píše, že mu je ľúto, že sa Československo nezaradilo medzi krajiny, v ktorých by ľudia hľadali ochranu. Sme radi, že tridsať rokov po jeho smrti sa situácia na Slovensku zmenila.“

“Pracujem s literatúrou na dennodennej báze a spisovateľov a spisovateľky považujem za lakmusový papierik spoločnosti. Veľmi dobre vedia vycítiť pohyby v spoločnosti a presne opísať stav, v akom sa krajina nachádza. Ak sú za svoje názory prenasledovaní, zaslúžia si ochranu a toto je výborná príležitosť ako ich správu o svete priniesť medzi verejnosť,“ dodáva koordinátor projektu Malík.

Bratislavu už navštívilo viacero ICORN hostí aj počas festivalu [fjúžn], ktorý 15 rokov organizuje Nadácia Milana Šimečku. „V roku 2016 sme na festivale privítali Mohammada Habeeba a zverejnili jeho ukážku z diela V cele č. 9 v magazíne Habibi, ktorý sme vtedy vydali. Následne rok na to sme išli na pracovnú cestu do Nórska, kde sme navštívili PEN klub, ktorý je od začiatku zapojený do tejto siete, až prišlo na diskusiu o ICORNe. Keďže počas [fjúžnu] spolupracujeme aj s OZ literarnyklub.sk a snažíme sa vždy pozvať niekoho z ICORNu, vznikol nám z toho trojuholník spolupráce,“ uviedla Galanská. Na festivale [fjúžn] sa v minulých rokoch predstavili bahrajnská novinárka Nazeeha Saeed či sudánsky karikaturista Khalid Albaih.

Nadácia Milana Šimečku okrem vzdelávacích aktivít dlhodobo pracuje s témami migrácie a cudzincov a cudziniek žijúcich na Slovensku, OZ literarnykub.sk zas prináša slovenským čitateľom a čitateľkám novinky z literárneho sveta. Vstup do projektu bol tak logickým vyústením pravidelnej spolupráce.

„Najprv sme si s predstaviteľmi ICORNu museli vybudovať dôveru a vzájomne sa spoznať. Pretože oni do spolupráce s mestami dávajú aj časť svojej kredibility. Nie je to štandardný európsky projekt, budeme pracovať s ľuďmi, ktorým hrozí nebezpečenstvo. Staneme sa súčasťou ich životných príbehov a to je veľmi krehká záležitosť,“ vysvetľuje Malík.

Bratislava chce byť otvoreným mestom

Vybudovanie dôvery a partnerstva s materskou základňou je len prvý krok, druhým je však ochota mesta a jeho predstaviteľov sa do siete zapojiť. Mesto projektu dalo zelenú v minulom roku, keď sa predstavitelia magistrátu počas festivalu [fjúžn] stretli so zástupcami ICORNu.

„Aj po udalostiach, ktoré sa na Slovensku stali – vražda mladého investigatívneho novinára a jeho priateľky, ktorá otriasla celou krajinou, vidíme význam vo vytváraní bezpečného prostredia pre novinárov a nezávislé osobnosti, ktorých práca je pre našu spoločnosť nesmierne dôležitá. Veríme, že práve spolupráca so sieťou ICORN pomôže vytvoriť také podmienky, aby sa novinári či umelci mohli venovať svojej práci bez strachu,“ odôvodnil vstup Bratislavy do siete ICORN primátor mesta Matúš Vallo.

Hovorí, že Bratislava chce byť otvoreným, tolerantným a priateľským mestom aj voči ľuďom, ktorí sa sem prisťahovali z iných krajín. Mesto sa zapojilo aj do projektu KapaCITY na podporu integrácie cudzincov na lokálnej úrovni. „Títo ľudia prinášajú do Bratislavy rôznorodosť, učia nás novým veciam, kultúre a novým pohľadom na život. Veríme, že ľudia z iných krajín, ktorí si vybrali za domov naše mesto, sú preň prínosom a že nájdu v Bratislave bezpečné a podnetné miesto na život,“ dodáva Vallo.

Galanská pripomína, že vstup do ICORNu je podmienený aj dostatočnými financiami. „Sme radi, že sa nám podarilo z nórskych fondov získať grant, vďaka čomu sme mohli počas online bytového festivalu Cez prah / Přes práh ohlásiť zámer zapojenie Bratislavy do tejto medzinárodnej siete.“

Budúci hosť alebo hostka bratislavskej rezidencie ešte nie je známa, prvé kroky budú môcť organizácie podniknúť po tom, čo mesto s ICORNom podpíše zmluvu o spolupráci. To by malo byť na jar budúceho roka.

Zapojenie Bratislavy do ICORNu však neznamená, že mesto bude poskytovať azyl. Je to dočasná rezidencia, ktorá trvá väčšinou dva roky. Autor alebo autorka nie sú viazaní nejakými konkrétnymi výstupmi. Zámerom je poskytnúť základné potreby ako bývanie, stabilný príjem vo forme štipendia a zapojiť ho do miestnej komunity.

„Rezidencie sú spočiatku zamerané na vydýchnutie sa zo stresovej situácie, z ktorej prichádzajú. Budú na bezpečnom mieste, kde nemusia mať strach o seba a blízkych,“ povedala Galanská. Prichádzajúci hosť alebo hostka totiž čelia oprávneným obavám, že ich v domovskej krajine budú pre ich tvorbu prenasledovať. „Je na nás, aby sme jemu alebo jej poskytli okruh ľudí, s ktorými sa môžu stýkať a rozprávať a možno to ich inšpiruje k tvorbe. Zároveň človek po dvoch rokoch na rezidencii by mal vedieť nejako samostatne fungovať. Budeme sa snažiť ho čo najviac začleniť do bežného života, to je úloha, ktorú budeme mať dva roky na pleciach, ale na ktorú sa tešíme.“

Prečítajte si aj, ako vnímajú slobodu slova rezidenti a rezidentky siete ICORN alebo slovenské novinárky či publicisti.