Exkurzia za turistickým priemyslom, ktorý požiera sám seba
Zvykli sme si, že cestovanie je prirodzenou súčasťou našich životov. Kto v lete nedovolenkoval pri mori sa vymyká z normálu. Že to tak vždy nebolo a kam až masový turizmus dospel, popisuje švédska novinárka Jennie Dielemans v knihe Vitajte v raji s podtitulom Reportáž o turistickom priemysle. Dovolenkové pobyty, poznávacie zájazdy, first minute, last minute, lacné letenky. Z cestovania sa stal biznis a len málokto si uvedomuje, že nepoškvrnený raj, ktorý na cestách hľadáme, stále mizne a sami nesieme zodpovednosť za jeho záhubu. Tradičný život domorodcov sa po masových návštevách turistov mení na skanzen. Domáci obyvatelia vďaka uzavretým hotelovým rezortom často nemajú prístup k moru a vďaka all-inclusive hotelom ani možnosť zarobiť si. Utečenci pracujúci načierno za almužnu na výstavbe dovolenkových stredísk, bez poistenia, voľného pohybu, v strachu z vyhostenia, stali sa novodobými otrokmi.
Koho zaujíma osud mladých dievčat v krajine, kde je prostitúcia zákonom zakázaná a pritom ide o najznámejšiu sexdestináciu? Kam miznú peniaze zarobené turistickým biznisom? Tieto otázky si kladie autorka v knihe reportáži Vitajte v raji. Podarilo sa jej zhromaždiť množstvo výpovedí z rôznych strán, domácich obyvateľov, turistov či majiteľov turistických spotov a pomocou nich čitateľovi sprostredkovať obraz dopadu masového turizmu na krajinu, život miestnych obyvateľov či ekológiu. Autorka taktiež pozbierala množstvo merateľných informácií, ktorými čitateľa necháva nahliadnuť do procesu rozvoja masového turizmu, pričom tieto čísla neustále stúpajú. Fokus upriamila najmä na švédskych turistov, avšak informácie, ktoré prináša, sa týkajú celého západného sveta, teda aj nás.
Foto: Absynt.sk
Úvodný exkurz do histórie dovolenkovania a rekreovania je pre pochopenie a zahĺbenie sa do témy nesmierne podstatný. Kapitola s výstižným názvom Tak si sa stal turistom začína v 17. storočí, kedy bolo cestovanie výsadou mladých šľachticov a považovalo sa za súčasť dobrého vzdelania. Neskôr v 18. storočí sa cestovalo za účelom uzdravenia sa, návšteva kúpeľov či minerálnych prameňov však stále patrila k výsadám tých zámožnejších. Rozmach cestovania súvisí s rozvojom priemyslu v 19. storočí, kedy sa do popredia dostáva myšlienka dovolenky ako kompenzácie za prácu. Dovolenkovanie bolo určené najmä pre robotníkov, ktorí po celý rok ťažko pracovali a potrebovali si oddýchnuť, aby boli výkonnejší. Zaujímavosťou však je, že tento krok spustil najmä vlnu alkoholizmu a gamblerstva, keďže ľudia zvyknutí celé dni pracovať, zrazu nevedeli, čo s voľným časom. Zmeniť sa to rozhodol až baptistický kazateľ Thomas Cook, ktorý v roku 1841 s veľkým úspechom zorganizoval pre robotníkov jednodenný výlet vlakom z Leicesteru do Loughborough, kde sa konalo stretnutie na podporu triezvosti. Týmto podujatím odštartoval svoju kariéru a jeho meno nesie jeden z najväčších cestovateľských koncernov na svete. Autorka sucho nevypočítava historické míľniky, ale pútavým spôsobom čitateľa uvádza do kontextu, aby premostila do súčasnosti. V knihe sa zameriava na dokumentáciu piatich destinácií: Gran Canariu, Vietnam, Dominikánsku republiku, Thajsko a Mexiko.
Na príklade Gran Canarie, jedného z Kanárskych ostrovov, ktorý má podľa autorky časy najväčšej slávy za sebou, popisuje model postupného úpadku jednej turistickej destinácie. Tento ostrov, kam začali vo veľkom cestovať Švédi v 70tyh a 80tych rokoch, láka dnes už skôr dôchodcov, ktorí si sem zvykli chodiť a nevadí im, že na budovách sa podpísal zub času a majitelia neinvestujú do ich zveľadenia. Životný cyklus destinácie, aký sa udial na Gran Canarii, sa však dá aplikovať globálne, ide o tzv. Torremolinský efekt (podľa pláže na španielskom pobreží). … „objaví sa“ pás pobrežia, ten sa zastavia a/alebo prebuduje tak, aby vyhovoval turistom, spropaguje sa a predá, prichádza sem čoraz viac turistov, destinácia sa vydrancuje, začne sa považovať za triviálnu, nedostatočne „nedotknutú“ alebo „pravú,“ a turisti sa presunú niekam inam.“ Rozprávanie autorka sprítomňuje reportážnymi opismi príchodu novej várky turistov do mesta San Augustín, postrehmi staršieho švédskeho páru, ktorý už 35 rokov trávi svoje dovolenky v tom istom hoteli, s ležadlami na rovnakom mieste a ďalšími zaužívanými rituálmi či španielskeho manželského páru, ktorý tu prevádzkuje internetovú kaviareň ponúkajúcu švédskym turistom kultúrny program.
Vietnam je doménou iného typu turistov batôžkarov (backpackers) – sú mladí, chcú sa baviť, majú radi dobrodružstvo, chcú zažiť niečo exotické a vyhýbajú sa tradičným cestovným kanceláriám, preto cestujú na vlastnú päsť. Jedným z hlavných predajných artiklov Vietnamu sú podľa autorky ľudia žijúci tradičným spôsobom života v biednych podmienkach v okolí miest, ich tradičné odevy, tance, spôsob života a priateľské správanie. Jennie Dielemans opäť pozoruje správanie mladých turistov, fenomén skúma aj z pohľadu domácich a kritizuje narušenie fungovania tradičnej komunity a zásah do jej autentickosti. Na mušku si berie aj ďalší cestovateľský hit – návštevu demilitarizovanej zóny Vietnamskej vojny. Domáci obchodníci si z niekdajšieho vojnového nešťastia urobili biznis a na blších trhoch výhodne predávajú vojnové suveníry.
Ako príklad krajiny, kde sa ujal model all-inclusive dovolenky, uvádza autorka Dominikánsku republiku. Nechá nás nahliadnuť do jedného z bežných dní dvoch hostiek, ktorým ku šťastiu nič nechýba. Do kontrastu s nimi stavia domácich obyvateľov, ktorí stoja obďaleč a lákajú turistov na kúpu suvenírov, pričom majitelia hotelov sa snažia, aby ich odtiaľ dostali preč. Problémom all-inclusive rezortov je pobrežie nepriepustne posiate hotelmi, ale najmä fakt, že domáci obyvatelia z cestovného ruchu nemajú žiadne výhody. Turisti sa s nimi nedostanú do kontaktu, aby si kúpili suveníry, či čerstvé ovocie. Krajina zostáva chudobná a návštevníci vidia len pozlátko – dovolenkujú síce v Dominikánskej republike, ale mohli by byť kdekoľvek na svete – hotel a pláž by vyzerali rovnako. Dovolenkári, ktorí sem prichádzajú, netúžia spoznať históriu krajiny, prejsť sa miestnymi uličkami, stačí im mojito na pláži a aerobik v bazéne. Otázkou tiež zostáva, kam prúdia peniaze zarobené na turistickom biznise, keďže hotelové rezorty zväčšia nepatria Dominikáncom.
Foto: Absynt.sk
Turistický priemysel negatívne ovplyvňuje najmä domácich obyvateľov, na jednej strane slnkom zaliate pláže s palmami a kokosovými orechmi a na strane druhej chudoba, vykorisťovanie, znečisťovanie životného prostredia. Mrazivou súčasťou knihy Vitajte v raji sú príbehy utečencov z Mjanmarska, ktorí ušli pred režimom do Thajska, tu sa z nich však stali novodobí otroci. Mnohí nie sú v krajine evidovaní, ak zmiznú, nikto sa o tom nedozvie, pracujú vo dne, v noci, pričom ich plat je zlomkom toho, čo zarábajú domáci za tú istú prácu. Autorka sa s nimi stretáva v utajení, pretože majú strach o svoj život, sú sledovaní, boja sa medializácie. Samostatnou kapitolou je tiež sexturizmus, ktorým sa živí množstvo mladých thajských dievčat a ktorý je v krajine veľmi populárny, napriek tomu, že prostitúcia tu je zákonom zakázaná. Autorka dokumentuje tento fenomén očami Švéda, ktorý sa tu rozhodol žiť a otvoril si bar, v ktorom okrem drinkov ponúka aj služby dievčat, ako aj cez príbehy samotných Thajčaniek. Dozvedáme sa, ako tieto podniky fungujú, aká medzi dievčatami funguje hierarchia, ktorá je len čašníčkou a príležitostnou spoločníčkou, ak si potrebuje privyrobiť, a ktoré dievčatá sú na predaj. Núti k zamysleniu sa na tým, ako človek z ekonomicky prosperujúceho západu dokáže bezohľadne využiť situáciu v chudobných krajinách a vykorisťovať jej obyvateľov.
Posledná kapitola je príbehom lokálnych aktivistov a ochranárov na mexickom pobreží. Jennie Dielemans sa v nej dotýka témy ničenia životného prostredia. Skupina nadšencov, ktorá pri potápaní zistila, že toxické látky z vnútrozemia sa prostredníctvom podzemných riek dostávajú do mora a ku koralovým útesom, sa snaží upozorniť na to, že pod miestami, kde investori plánujú stavať ďalšie hotely, sú jaskyne, čím je ohrozená statika týchto stavieb. Zaoberajú sa aj ničením chránených mangrovov, ktoré sú veľmi dôležité pre ekosystém a kedysi pokrývali väčšinu pobrežia, čím ho chránili pred prílivovými vlnami. Reportáž autorka uzatvára štatistikami z leteckého priemyslu a jeho vplyve na ekológiu. Nikdy predtým totiž necestovalo na dovolenku také množstvo ľudí ako v súčasnosti. Nestačí len separovať, kompostovať, kupovať bezobalové potraviny, používať ekologickú kozmetiku či nakupovať v secondhandoch, ak pravidelne využívame leteckú dopravu, ubližujeme životnému prostrediu omnoho viac. Spoznávať cudzie krajiny a kultúry je síce prospešné, ale treba si uvedomiť, čo všetko tým spôsobujeme. Mali by sme poznať mieru a mať ku krajine a jej obyvateľom rešpekt.
Čítanie knihy reportáží Vitajte v raji je ako pozeranie dokumentárneho filmu. Načrtáva dôležité témy, nad ktorými by sme mali zamyslieť. V globalizovanom svete totiž dôsledky toho, čo zničíme na jeho akokoľvek vzdialenom konci, skôr či neskôr zasiahnu aj nás. Lenže chuť ukrojiť si kúsok z raja je silnejšia a tak si postupne ukrajujeme a ukrajujeme, až z neho nič nezostane.
O knihe
názov: Vitajte v raji
autorka: Jennie Dielamans
rok: 2016
vydavateľstvo: Absynt
jazyk: slovenský
počet strán: 218
väzba: paperback
ISBN: 978-80-89845-58-3
