Čo odpíšete vašej žene, ktorá vám posiela fotky z utečeneckého tábora?

Príbeh sa dá rozpovedať rôznymi formami. Vezmime si taký útek človeka z krajiny zasiahnutej vojnou. Môžete o ňom napísať sugestívnu reportáž. Alebo román. Môžete o ňom natočiť film, alebo ho zinscenovať ako divadelné predstavenie. Alebo môžete vytvoriť videohru. Možno to nie je veľmi obvyklá forma ako prerozprávať príbeh utečenca, dáva vám však možnosti, ktoré film, divadlo ani literatúra nemajú.

Pod videohrou si človek zvyčajne predstaví odľahčenú zábavku pre tínedžerov, násilné strieľačky, niečo infantilné, bezduché, neužitočné, odtrhnuté od skutočného života, stratu času. My sa však dnes zameriame na hry, ktoré nás nútia zamýšľať sa nad vážnymi vecami. Také, čo nám pomáhajú rozumieť sebe samým a lepšie pochopiť svet. Dokonca idú ešte ďalej – ony ho chcú zmeniť. Rozprávajú príbehy, šíria myšlienky, dovoľujú nám zažiť veci, ktoré v skutočnosti zažívať našťastie nemusíme. Pretože dnes už videohra môže byť aj o vyrovnávaní sa s rakovinou vášho dieťaťa (That Dragon, Cancer). Alebo o tom, aké je to byť sýrskou utečenkou. Teda takmer.

V koži utečenky

Bury me, my love (Pochovaj ma, láska moja) je arabská fráza, ktorou sa ľudia od seba lúčia, znamená niečo ako naše „Zbohom” alebo “Dávaj si na seba pozor!”. Je to ten istý pozdrav, ktorý v úvode dávate Nour v rovnomennej mobilnej hre. Nour je fiktívna sýrska utečenka, ktorá sa vydáva na cestu do Európy, a vy sa ako hráč ocitáte v úlohe jej manžela, ktorý zostal v Sýrii a komunikuje s ňou iba cez krátke textové správy v chatovacej appke. Táto komunikácia ovplyvňuje Nourine rozhodnutia a cez ne aj príbeh.

Možno to zatiaľ neznie ako extra záživná a zaujímavá hra, ale je až neuveriteľné, ako rýchlo vás vtiahne. Zásluhu na tom majú jednak živo napísané dialógy, vďaka ktorým si Nour ako postavu veľmi rýchlo obľúbite. Je to veselá mladá žena so zmyslom pre humor aj iróniu, trochu tvrdohlavá, občas bezútešná, ale so silným odhodlaním, ale aj veľmi citlivým pohľadom na svet.

zdroj: burymemylove.arte.tv

Ďalším plusom je možnosť nastaviť si realistické plynutie času, ktoré absolútne mení zážitok z hry. Nour sa vám vďaka nemu z času na čas ozve, porozpráva zážitky, vyrieši dilemy a potom sa znovu odmlčí a vy čakáte niekoľko hodín, kým zistíte, ako jej cesta pokračuje. Úplne zabúdate, že hráte hru, skôr máte pocit, akoby ste naozaj komunikovali s členkou rodiny, ktorý sa vydala na nejakú šibnutú a miestami nebezpečnú výpravu. Naozaj sa tešíte, naozaj sa strachujete, naozaj máte kŕče v žalúdku a váhate, čo poradiť, ako povzbudiť a ako sa rozhodnúť. Keď pípne mobil, cítite jemné vzrušenie a zároveň záväzok a zodpovednosť. Práve tieto pocity a dilemy vám len ťažko poskytne “pasívne” pozeranie filmu či čítanie knihy. Hra od vás síce nevyžaduje, aby ste boli vždy poruke a odpovedať môžete pokojne, až keď si nájdete čas, ale v skutočnom svete by mohlo byť už neskoro a vy presne viete, aké je to peklo, ak vás ten druhý potrebuje.

zdroj: burymemylove.arte.tv

Nour sa na svojej ceste môže dostať na vyše 40 rôznych lokácií – vojnou zničené štvrte, utečenecké tábory, pašerácke pláže, ilegálne ubytovne, temné lesy a nočné uličky s nacionalistami v pätách, prístavné razie, stanice, trhoviská, letiská, hraničné priechody, či dokonca mínové pole. Ale aj hotel s wifi a teplou sprchou – napriek limitovaným financiám ho totiž občas aspoň na noc potrebujete, aby ste sa cítili znovu ako človek. Spolu s tým môžete stretnúť aj rozličných ľudí so zaujímavými osudmi. A na záver vás – teda vlastne Nour – čaká 19 rôznych koncov. Máloktorý z nich sa dá pritom nazvať happyendom. Keď som sa prvýkrát dostal na jeden z týchto koncov, stále som si hovoril, že to ešte nemôže byť koniec, určite sa ešte niečo stane, Nour zavolá, dostane sa z toho… ale nič, finito. TO bol posledný telefonát. Hru môžete (musíte) začať odznova, ale, čo ak by sa to stalo v skutočnosti? Mohli ste jej poradiť lepšie? Mali ste viac naliehať? Mali ste ju hneď na začiatku poslať inou cestou? A po reštarte dvojnásobne zvažujete každú možnosť.

zdroj: burymemylove.arte.tv

Hra ako celok pôsobí veľmi premyslene, profesionálne a navyše vkusne. Štylizované obrázky “fotografií”, ktoré vám Nour posiela, sú ladené v odtieňoch oranžovej, ružovej a modrej a majú samostatnú výtvarnú kvalitu. Mimochodom, za hrou okrem iného stojí spoločnosť ARTE, ktorú u nás poznáme skôr ako televízny kanál, či producenta kvalitných dokumentárnych filmov. Aj to je dôkaz toho, že videohry môžu byť serióznou záležitosťou. Svedčí o tom ostatne aj rozhovor s jedným z tvorcov, v ktorom vysvetľuje z akých zdrojov, akými spôsobmi a najmä s akou precíznosťou získavali informácie, skladali príbeh a písali hru. Áno písali. Hra vraj obsahuje 110 000 slov – asi ako Harry Potter a väzeň z Azkabanu, alebo Búrlivé výšiny. Lepší dôkaz o tom, že videohry môžu byť serióznym žánrom asi ťažko nájsť.

Vitajte v diktatúre!

O ďalšej hre sa už aj na Slovensku viackrát písalo, ale zaslúži si pripomenúť. V Papers, Please sa stávate pasovým kontrolórom na hranici fiktívneho štátu Arstotzka. Neprívetivé 16-bitové grafické spracovanie, skreslené počítačové zvuky a hudobný podklad, atmosféra periférie, a pravidelné teroristické útoky. Užívateľský interface je naschvál neprívetivý. Ak vo vás toto všetko nevyvolá pocity bezútešnosti, tak isto pomôže nezmyselne pracná pracovná náplň.

A v tejto ťaživej “realite” sa snažíte (väčšinou pomerne bezúspešne) uživiť rodinu, vyhovieť stále novým nariadeniam úradov a zachovať si kožu na tvári. Postupne sa naučíte naspamäť mená fiktívnych miest vo fiktívnych republikách, pečiatky jednotlivých úradov a nájdete si systém, ako na svojom stolíku pomestiť množstvo papierov, ktoré musíte vzájomne porovnať. Ako to však býva, nariadenia nikdy nemyslia na všetko a tak sa veľakrát musíte rozhodnúť: vpustiť pašeráka, ktorý má papiere v poriadku alebo ho poslať preč aj za cenu porušenia nariadení?

 zdroj: 3909 LLC

Situácia v krajine sa stále zhoršuje a okrem úradničiny, dostanete čoskoro za úlohu aj zadržiavať podozrivé osoby, a brániť teroristickým útokom so zbraňou v ruke. Dobré riešenia neexistujú a aj napriek najväčšej snahe zachovať si ľudskú tvár, si na sebe postupne všímate, ako sa váš morálny kompas vychyľuje a ako sa pred vami ľudia menia na vyplnené kolónky. Neustále musíte byť v strehu, za chyby sa platí, tlačí vás čas a vy sa z toho idete miestami zblázniť.

V hre máte na výber z dvoch módov: v prvom kontrolu ľudí spestruje spleť príbehov, ktoré môžu dospieť až do dvadsiatich možných koncov. Rozmanitosť koncov dáva príbehu rozvetvenosť a zároveň umožňuje hrať hru viackrát a skúmať jednotlivé dejové línie. Viete sa tak ocitnúť na druhej strane barikády ako žiadateľ o azyl s falošným pasom (a verte, že bude ľutovať každého, koho ste poslali preč), alebo pod šibenicou (s dodatkom, že vaša smrť bola aj tak zbytočná a diktatúra v krajine napriek najvyššej obeti, ktorú ste za jej pád priniesli, naďalej prekvitá). Kruté – ako život  v diktatúre.

zdroj: 3909 LLC

Druhý mód zase patrí k žánru “survival” – vašou jedinou úlohou bude zostať spolu s vašou rodinou nažive. Zdanlivo jednoduché, ale aspoň zo začiatku budete mať pocit, že každý nový deň je zázrak. Obidva herné princípy majú pritom spoločné, že si od nich budete odsadať psychicky unavení a morálne zničení. Ak sa teda nepokúsite zámerne popustiť uzdu svojmu horšiemu ja a skúšať, kam až vaša skazenosť a skorumpovanosť môže zájsť. Ani tak si však nemôžete robiť, čo sa vám zachce. Veľký Brat vás stále sleduje a chce od vás výsledky.

Papers, Please získala po celom svete desiatky ocenení. Zábavnou sa nazvať nedá, ale ponúka nesmierne silný a skutočne originálny zážitok. A hoci v hre sa sami v sebe často sklamete, každý poklesok vás robí obozretnejšími a citlivejšími v skutočnosti.

Vyriešiť neriešiteľné

Izrael a Palestína. Jedna krajina a dva národy, ktoré sa už desaťročia neúspešne pokúšajú žiť v mieri. Príčin je na oboch stranách veľa a situácia je čím ďalej, tým viac zamotaná. Hra PeaceMaker je tak trochu utopickou snahou, ako nastoliť v Jeruzaleme, pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu stabilný mier.

Ide o jednu z ikon žánru serióznych hier, ktorá má už viac ako desať rokov. Žiaľ, aj napriek tomu je stále aktuálna. V tomto prípade autori nestavili na silné príbehy jednotlivcov. Táto hra vás stavia do úlohy izraelského prezidenta, alebo palestínskeho vodcu a vašou úlohou sa stáva prijímať opatrenia, presadzovať zákony, robiť politické vyhlásenia a snažiť sa všemožnými spôsobmi vyriešiť to, čo sa v realite už desiatky rokov vyriešiť nedarí. Ale pozor! Každá akcia vyvoláva reakciu a môžete si byť prakticky istí tým, že akýkoľvek váš krok niekoho možno poteší, ale iných istotne nahnevá. Snažíte sa tak získať si dôveru svojho náprotivku, aj svetových mocností, potrebujete domácu politickú podporu aj dôveru obyvateľov. Tí, samozrejme, nie sú jednoliatou masou a tiež sledujú svoje záujmy. Každý teroristický útok situáciu iba vyhrocuje a vracia vás vo vašom úsilí späť. Posilniť kontroly? Povolať armádu? Alebo naopak otvoriť pracovný trh Palestínčanom aj za cenu oslabenia bezpečnosti? Snažiť sa o spoluprácu v oblasti kultúry alebo trvať na návrate palestínskych utečencov? Použiť vyhrážky, sľuby alebo sa snažiť o konštruktívny dialóg?

zdroj: Impact Games LLC

PeaceMaker prehľadne a zároveň komplexne zobrazuje situáciu množstva protichodných cieľov a záujmov, ktoré je takmer nemožné zladiť dokopy. Iné predstavy o riešení má Liga Arabských Národov, iné USA a iné OSN, iné rada Yesha a iné izraelská verejnosť, iné palestínske autority a iné Hamas a Fatah. A rovnako rozmanité sú aj nástroje, ktoré máte v rukách – od vyhlásení, cez rozvojové projekty, kultúrne iniciatívy, až po stavbu múrov a ostreľovanie raketami. Tieto nástroje sa logicky líšia podľa toho, za ktorú stranu hráte. Môžete si tak vyskúšať aké je to byť v koži tej druhej strany, získate základný prehľad o situácii a vyskúšate si, aké náročné je vyhovieť každému.

Bez toho, aby ste pochopili motivácie jednotlivých záujmových skupín to nepôjde, preto nájdete pri každom probléme krátke vysvetlenie jeho príčin aj možných dôsledkov. Práve toto je hlavnou náplňou hry – ukázať vám, že bez vzájomného pochopenia a istých ústupkov sa zložitá situácia vyriešiť jednoducho nedá. Po malých krôčikoch a vďaka kompromisom, dialógu a spoločnej snahe však nakoniec môžeme dospieť k nejakým výsledkom (aspoň na ľahších obtiažnostiach).

Ak ste mali pocit, že vyššie spomínané hry sú kruté, tu dostanete trošku iný obraz násilia. Hru totiž dopĺňajú udalosti a správy s fotografiami a video materiálmi násilných demonštrácií, atentátov, zatýkania či všadeprítomnej armády. Všetko reálne, natvrdo a v kocke. Deťom ju do rúk radšej nedávajte.

Na rozdiel od prvých dvoch hier má PeaceMaker zopár drobných dizajnérskych múch. Chvíľu trvá, kým sa v nej zorientujete a zistíte, čo a ako. Napriek tomu je však skvelou pomôckou, ktorá pomáha pochopiť iných a ukazuje, aké krehké sú vzťahy a aké komplikované konflikty. PeaceMaker má iba dva možné konce: buď nastolíte mier, alebo zlyháte a rozpúta sa peklo. Dosť dobrý dôvod posnažiť sa.

Či už sa pokúsite vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt, alebo sa stať pasovým kontrolórom, alebo pomôcť Nour na jej úteku pred vojnou, nezabudnite si občas pripomenúť, že je to iba hra. Vy v nej môžete stroskotať, hľadať alternatívne konce, vypnúť ju a začať odznova. Ale sú ľudia, ktorí rovnakým dilemám, problémom, bezmocnosti a frustrácii musia čeliť v realite. A jediné zlé rozhodnutie môže znamenať, že ich príbeh sa skončí fatálnym “game over”.

O hrách

Bury Me, My Love

Vývojár: ARTE France, The Pixel Hunt, Figs
Vydavateľ: Playdius Entertainment
Dizajnér: Florent Maurin, Pierre Corbinais
Jazyky: angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, taliančina
Platformy: iOS, Android

Papers, Please

Vývojár: 3909 LLC
Vydavateľ: 3909 LLC
Dizajnér: Lucas Pope
Jazyky: angličtina, francúzština, nemčina, španielčina, taliančina, ruština, poľština, japončina a portugalčina
Platformy: Windows, Linux, OS X, iOS, Playstation Vita

Peacemaker

Vývojár: ImpactGames
Vydavateľ: ImpactGames
Dizajnér: Tim Sweeney, Eric Brown, Asi Burak
Jazyky: angličtina, hebrejčina, arabčina
Platformy: Windows, OS X, iOS, Android