Pomáhate ľuďom na úteku? Praktické informácie o duševnom zdraví

Mnohí a mnohé z vás v poslednom čase prišli do kontaktu s ľuďmi, ktorí utekajú z Ukrajiny. Možno ste im poskytli ubytovanie, sprevádzate ich na úradoch, alebo im poskytujete akýkoľvek typ pomoci. Je to veľmi dôležité, ale pravdepodobne aj pre vás náročné. V tejto súvislosti je však užitočné vedieť, ako sa ľudia utekajúci pred vojnou môžu momentálne cítiť, čo prežívajú a ako sa pravdepodobne budú správať v nasledujúcom období.

Kultúrny šok

Skúsenosti z iných krajín, ktoré prijímali ľudí na úteku ukazujú, že existuje určitý fenomén, ktorý je pomerne univerzálny a prežívajú ho vo väčšej či menšej miere všetci utečenci a utečenky. Volá sa kultúrny šok alebo šok z akútne vzniknutej situácie. Je to ich reakcia na obrovský stres, ktorým prechádzajú. To, ako im pomôžeme sa s ním vyrovnať, môže mať obrovský vplyv na ich situáciu. Ľudia zažívajúci kultúrny šok zväčša prechádzajú viacerými fázami.

Úľava

Prvou fázou je obrovská úľava z toho, že sú v bezpečí a že im nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Získali prvú pomoc  od ľudí naokolo, majú kde prespať, osprchovať sa, najesť. V tejto fáze prežívajú a často aj prejavujú veľkú vďačnosť ľuďom alebo inštitúciám, ktoré im pomohli.

Kríza

Po tejto fáze však nastáva tzv. kríza. Ľudia si naplno uvedomujú, že sú ďaleko od domova, na Ukrajine ostali ich rodiny, priatelia, známi. Sú v cudzej krajine, nerozumejú dobre jazyku, nemajú dosť informácií o tom, čo sa bude diať, pociťujú neistotu. V tejto fáze sa môže výrazne zmeniť ich prežívanie, ale aj správanie. Možno sa budú javiť ako nevďační a nevďačné, môžu sa utiahnuť do seba, nekomunikovať, môžu celé hodiny a dni spať a na nič nereagovať. Môže sa u nich prejaviť aj nevraživosť voči svojmu okoliu. Vnímajte to prosím tak, že nič z toho nie je vaša chyba a ani chyba týchto ľudí. Je to  prirodzený proces a my všetci im môžeme pomôcť ho prekonať.

Adaptácia

Treťou fázou je postupné prispôsobenie sa situácii a adaptácia. Ľudia si postupne začínajú uvedomovať svoje reálne možnosti, začnú riešiť konkrétne a praktické veci, dívať sa do (aj keď len najbližšej) budúcnosti. V tomto procese však môžu kedykoľvek znova upadnúť do krízy, najmä ak nedostanú správnu podporu a budú sa stretávať s bariérami zo strany ostatných ľudí alebo inštitúcií. Prípadne ak budú dostávať zlé správy od svojich príbuzných doma. Chce to trpezlivosť na všetkých stranách.

Čo pomáha pri zvládaní kultúrneho šoku?

Uznanie situácie. V prvom rade je dôležité, aby si všetci, ktorí poskytujú pomoc uvedomili, čím všetkým títo ľudia prechádzajú a uznali im právo na reakcie, ktoré sú možno z nášho pohľadu niekedy neštandardné.

Informácie. Ľudia potrebujú mať základné informácie o tom, aká je ich situácia a aké sú ich ďalšie možnosti. Dôležité je informovať ich (v  jazyku, ktorému dobre rozumejú) o tom, aké možnosti pobytového statusu môžu získať a akým spôsobom. Potrebujú vedieť, kde a ako môžu vybaviť potrebné náležitosti, kde nájsť lekára, školu pre deti, ako vybaviť telefón či internet. To im umožní reálne uchopiť svoju situáciu a mať nad ňou aspoň trochu kontrolu.

Kontakt so známym prostredím. Dôležité je, aby nebolo všetko a všetci, s kým ľudia na úteku prichádzajú do kontaktu, len cudzie. Je kľúčové, aby mohli hovoriť svojím jazykom a aby aj informácie dostávali v tomto jazyku alebo aspoň v jazyku, ktorému dobre rozumejú. V neskorších fázach je dôležité, aby sa mohli stretávať a udržiavať kontakty s ľuďmi, ktorí pochádzajú z ich krajiny sú im akokoľvek blízki. Môžu pomôcť aj knihy, časopisy, filmy v ukrajinčine, samozrejme veľmi citlivo s ohľadom na situáciu a stres, v ktorom sa nachádzajú.

Vytvorenie komunity. V ďalších obdobiach bude veľmi dôležité, aby ľudia z Ukrajiny nezostali izolovaní a mali možnosť vytvárať aj širšie väzby (bez ohľadu na to, ako dlho tu ostanú). Časom si môžu nájsť prácu alebo sa zúčastňovať rôznych spoločných aktivít so svojimi krajanmi, ale aj (najmä) s ľuďmi z komunity, v ktorej žijú.Vytváranie nových vzťahov a priateľstiev môže veľmi napomôcť prekonávaniu stresu a šoku.

Trauma u ľudí na úteku

Ak ľudia musia opustiť svoj domov v dôsledku vojny, príchod do novej spoločnosti a snaha ostať v nej môže byť doslova traumou. Traumatizácia u vojnových utečencov a utečenkýň navyše nekončí tým, že sa dostanú do bezpečnej krajiny, teda napríklad na Slovensko. Po počiatočnej úľave z príchodu do bezpečnej krajiny nastupuje stres z neznámej spoločnosti, inak fungujúcich pravidiel a bariér (jazyková, kultúrna, sociálna), ktoré je ťažké prekonávať. Okrem toho ľudia na úteku neustále prežívajú obrovský strach o svoju krajinu a svojich blízkych, ktorí v nej ostali a zúčastňujú sa bojov. Nové, neznáme prostredie neponúka také zdroje opory, aké by mali vo svojom pôvodnom prostredí.

Traumatizácia sa môže prejavovať rôzne, od úplného stiahnutia sa do svojho vnútra, cez fyzické prejavy (bolesti hlavy, brucha, dýchacie ťažkosti, poruchy príjmu potravy, nespavosť a pod.) až po podráždenosť a agresivitu. Medzi najčastejšie prejavy traumatizácie patrí:
– zvýšené nabudenie – človek je neustále v strehu, v strese, nedokáže sa upokojiť, nedokáže spať, ľahko sa podráždi
– emocionálne otupenie – neschopnosť prežívať či prejaviť emócie
– znovuprežívanie traumy – utečencom sa neustále vracajú zážitky z vojny
– apatia
– nočné mory
– depresia
– agresivita

Všetky tieto prejavy sú normálne. V prípade, že sa s nimi stretnete, neberte ich osobne, nijak ich nehodnoťte a nepripisujte im ďalší význam. Prejavte porozumenie tomu, čo prežívajú. Neočakávajte neustálu vďačnosť, tú môžu prežívať bezprostredne po príchode, kedy si na chvíľu vydýchnu, že sa dostali do fyzického bezpečia. V rôznych vekových kategóriách sa navyše trauma môže prejavovať rôznym spôsobom (viac o prejavoch v jednotlivých vekových kategóriách nájdete v manuáli Ligy za duševné zdravie).

Starostlivosť o seba

V neposlednom rade, táto situácia je extrémne náročná aj pre vás, ktorí ste utečencov a utečenkyne z Ukrajiny prijali do svojich domovov, pracujete ako dobrovoľníci alebo sa s nimi stretávate inak. Dbajte aj na svoje duševné zdravie a v prípade, že potrebujete podporu, obráťte sa na odborníkov (napríklad Ligu za duševné zdravie, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie či IPčko).

Podrobné informácie o tom, aké rôzne prejavy môže trauma u rôznych vekových skupín mať, a čo pomáha pri ich zvládaní nájdete vo veľkom manuáli Ligy za duševné zdravie.

Tento text je súčasťou informačnej brožúry, ktorú vypracovali Nadácia Milana Šimečku a CVEK. Je dostupná na stiahnutie tu.