Plážoví flákači verne zobrazujú, aké mätúce môže byť hľadanie vlastnej identity

Brooklyn. Súčasnosť. Dospievajúci chlapec. To sú tri bezprostredné informácie z expozície snímky Plážoví flákači. A ešte jedna – bádanie, váhanie a preskúmavanie vlastnej sexuality. Pred sebou máme druhý celovečerný film z americkej produkcie od režisérky Elizy Hitman.

Hittman sa narodila a vyrastala v Brooklyne a prvýkrát sa dostala do povedomia vďaka festivalu Sundance. Bolo to v roku 2011 s kraťasom Forever’s Gonna Start Tonight. Dej sa odohráva v rodnom Brooklyne, tak ako príbehy jej prvého a druhého dlhometrážneho filmu. V debutovej snímke Skoro ako láska (2013) je hlavnou postavou 14 ročná Lila. Tá hrá piate koleso popri svojej najlepšej priateľke Chiare a jej priateľovi Patrickovi. Liline úsilie o dospelosť sa v jednom momente zvrtne a dospelosť je šmahom ruky bližšie než by si bola priala. Režisérka tému sexuality násťročného hrdinu neopúšťa a rozvíja ju aj v Plážových flákačoch.

Pozoruhodné je, že Hitmann a Sundance festival sú, zdá sa, spriaznení. Všetky tri spomenuté filmy začali svoju svetovú púť práve na tomto festivale, ktorý je nie omylom známy ako centrum nezávislého filmu.

Hlavný hrdina Frankie sa v úvode filmu Plážoví flákači vysporiadava s myšlienkou, že je gej. Najprv sme svedkami polonahých póz pred zrkadlom, blesk a ďalší sled záberov prezradí, komu sú fotky určené. Brooklyn boys je online gej zoznamka, ktorou spolu s hlavnou postavou listujeme. „Páči sa ti čo vidíš?“ pýta sa starší muž cez internet a pri tom si vyzlečie košeľu. „Neviem, čo sa mi v skutočnosti páči,“ neisto mrmle šiltovkou zamaskovaný Frankie.

Frankie a ďalší traja kumpáni trávia leto nič nerobením – popíjajú na pláži, berú drogy, občas si privyrobia ukradnutím peňaženky a peniaze minú v zábavnom parku s atrakciami. Chlapčenskú nespútanosť a voľnosť skupinky mladíkov naruší zoznámenie so Simone. Ženský element je v chlapčenskej zostave prijatý pozitívne – veď sa nachádzajú vo veku, keď bližšie zoznámenie sa s druhým pohlavím je uprednostnené pred kamarátmi. Jediný, kto prejaví obavy a nepokoj z novej známosti je Frankie.

Hoci sa vo filmovom príbehu nachádzame v 21. storočí a v jednom z najmultikultúrnejších miest sveta, ani to nezaručuje, že ľudia s inou sexuálnou orientáciou než heterosexuálnou príjmu samých seba bez pochybností, experimentovania a neistoty. V minulosti a, bohužiaľ, v niektorých krajinách aj v súčasnosti, bola homosexualita považovaná za duševnú chorobu či sodomiu. Toto vnímanie sa začalo meniť v 70. rokoch, keď Americká psychiatrická asociácia a Americká psychologická asociácia vydali stanovisko, ktoré viedlo k odstráneniu homosexuality zo zoznamu chorôb. O niekoľko rokov neskôr toto stanovisko prevzala aj Svetová zdravotnícka organizácia, ďalšia z popredných inštitúcii, ktorá sa venuje mentálnym ochoreniam. Avšak zmeniť zaužívané myslenie a prekonať predsudky majority je beh na dlhú trať, ktoré si vyžaduje empatiu, otvorenosť a nejeden raz i odvahu vyjsť zo zóny svojho komfortu.

Harris Dickinson ako Frankie, zdroj: https://www.highsnobiety.com/p/harris-dickinson-beach-rats-interview/

Ústrednou témou snímky je sebapoznávanie, hľadanie a objavovanie vlastného ja. Primárne sa striedajú a prelínajú dve línie – keď diváci Frankieho sledujú v súkromí pivničnej izby ako vyhľadáva nepoznané – prostredníctvom internetu a po nociach i osobne sa tajne stretáva s mužskými partnermi. A následne jeho bežný, verejný život, nútiaci ho k experimentovaniu s potenciálnou prvou (ženskou) známosťou. Aj preto môže dej Plážových flákačov pôsobiť rozvláčne, v ktorom sa v skutočnosti veľa neudeje. A nie je to ďaleko od pravdy – dramatickosť tohto príbehu netkvie v teatrálnosti či tragických udalostiach, ale väčšmi v civilnosti a observácii.

K uveriteľnosti a prirodzenosti výrazne prispieva kamera – nakrúcalo sa na 16 mm filmovú surovinu a častokrát z ruky. „Digitálne kamery sú mimoriadne citlivé na svetlo, a to sme nechceli. Chcela som aby film vyzeral bezčasovo, pretože tak táto štvrť pôsobí, keď sa ňou prechádzate. Nemali sme veľa techniky, je to malý nezávislý film, ale cítila som, že ak investujeme do jedného prvku, zdokonalí film ako celok. Nie som v tomto snob, s radosťou svoj ďalší film nakrútim na digitál,“ uviedla pre web londoncalling.com režisérka. Hlavnú úlohu Frankieho stvárnil britský herec Harris Dickinson, sekunduje mu Američanka Madeline Weinstein. Pre 22 ročného Dickinsona to bola prvá väčšia filmová úloha, Weinstein, mimochodom nie je rodinnou príslušníčkou producenta Harveyho Weinsteina, dosiaľ viac pôsobila na divadelných doskách. Zvyšní „plážoví flákači“ sú neherci, ktorých objavili priamo v Brooklyne.

Hittmanovej komorný príbeh hľadajúceho sa mladíka je súčasťou trendu LGBT filmov, ktoré v poslednom čase vidieť čoraz viac. Nie je na tom nič zlé, pripomínať si aj na filmovom plátne, že inakosť bola, je a bude prirodzenou súčasťou nášho sveta.

Plážoví flákači (Beach Rats)

Dráma

USA, 2017, 95 min

Réžia: Eliza Hittman

Scenár: Eliza Hittman

Kamera: Hélène Louvart

Hudba: Nicholas Leone

Hrajú: Harris Dickinson, Kate Hodge, Madeline Weinstein, Neal Huff, Nicole Flyus, Frank Hakaj, David Ivanov, Anton Selyaninov, Harrison Sheehan, Douglas Everett Davis, Gabriel Gans, Erik Potempa

Producenti: Andrew Goldman, Paul Mezey

Strih: Scott Cummings, Joe Murphy

Scénografia: Grace Yun

Kostýmy: Olga Mill