Mesto cudzincov

Na radnici sedí oproti mne policajt. Je trochu nervózny, ja tiež. Spoločne sa snažíme vyplniť kolónky v tlačive –Certificado do registo de cidadão da União Europeia, aby som mohla získať prechodný pobyt. Policajt si dlho prezerá výpisy z účtu, potvrdenie o adrese, vypytuje sa, čím sa živím. Nakoniec sa pýta, prečo som tu. Práca? Krútim hlavou. Štúdium? Nie. Love, odpovedám nakoniec. Smejeme sa. Policajt povie, že na lásku k mestu tu nemajú kolónku. 

Porto priťahuje špecifický typ ľudí. Nie je to hlavné mesto, skôr tak trochu periféria. Peši sa dá prejsť za pár hodín. Je tu pár múzeí, galérií, občas koncert nejakej väčšej hviezdy. Tak trochu provinčné mesto. Ak máš ambície, ideš do Lisabonu. Alebo ešte niekam ďalej.

Greta je Poľka, žije v Porte už piaty rok. Do Poľska chodí pravidelne na návštevy. Vždy sa jej pýtajú, ako to, že nie je vydatá, nemá deti. Greta na tieto otázky nevie odpovedať. „V Porte sa ma to nikto nepýta. Tu som už aj zabudla nad tým rozmýšľať.“ 

Rumunka Andrea hovorí, že Rumunsko jej príde smutné. „Predtým som to nevidela. Nie je to príjemné zistenie, ale teraz už to aspoň viem.“ 

Andrea vo svojom byte v Porte.

Porto je kozmopolitné mesto, atmosféra je uvoľnená, na ulici počuť množstvo jazykov. Je ťažké získať presné dáta, keďže nie všetci cudzinci sa v krajine aj oficiálne registrujú, podľa štatistík je však cudzincov v Porte okolo desať percent. Neoficiálne však ešte viac. Väčšina z nich sa zhodne na tom, že sa tu cítia slobodnejšie ako doma. Nikto im nehovorí do toho, ako majú žiť. Sloboda či bezpečie sú však pojmy, ktoré môžu mať pre každého iný význam.

Gizem je učiteľka angličtiny. Z Turecka sa rozhodla odísť po tom, ako strávila Erazmus v Porte. Hovorí, že politická situácia v Turecku nie je dobrá. „V každodennom živote je veľa napätia. Ľudia sa stali oveľa viac konzervatívni, nemôžeš hovoriť, čo si myslíš, nemôžeš nosiť, čo chceš, neustále ťa niekto súdi. Tieto veci sa v Porte nedejú.“ 

Viento pochádza z Argentíny, ale vďaka rakúskym predkom má európsky pas. Život v Portugalsku si tiež chváli. „V Portugalsku nie sú, aspoň z môjho pohľadu, tak veľké rozdiely v spoločnosti. Tu sa má každý dobre. V spoločnosti nie je toľko hnevu ako v mojej krajine. Tu ťa nikto nebude obťažovať, pokiaľ ty neobťažuješ jeho.“ 

Portugalsko budí dojem tolerantnej krajiny. Portugalec João to však vidí inak. Je pravda, že Portugalci sú silne katolícky národ a oni sami sa vidia ako konzervatívni. V bežnom živote však tento pocit nemáte. Iná farba pleti či sexuálna orientácia nie je niečo, čo by vás mohlo ohrozovať. João hovorí, že najmä starší ľudia s tým majú problém, do priamej konfrontácie však nejdú. Všeobecná atmosféra v krajine je zatiaľ cudzincom naklonená a xenofóbne či homofóbne názory nie sú vo verejnom priestore akceptované. Krajina si uvedomuje, že ich ekonomika cudzincov potrebuje. Bez znalosti jazyka je to na začiatku ťažšie, ale ak človek nechce, portugalsky sa učiť nemusí. Rôzne inštitúcie ponúkajú množstvo bezplatných jazykových kurzov, ako je PPT – Portuguese for all, ktorý organizuje portugalská vláda.

Vyhliadka Virtudas je obľúbené miesto nielen študentov. Počas teplých večerov vyzerá takmer ako festival.

Pre Európanov je pomerne jednoduché presťahovať sa do inej krajiny. Prisťahovalci ,,zvonka‘‘ však bojujú s byrokraciou, vízami a zákonmi. Aby mohla Gizem zostať v Európe, vydala sa za svojho portugalského priateľa, ktorého poznala len pár mesiacov. „Nebola žiadna iná možnosť. Trvalo to asi 4 mesiace, museli sme sa registrovať, absolvovať pohovor na úrade, dokonca prišli do nášho domu, pozrieť sa, či spolu naozaj žijeme. Skontrolovali aj, či je tá svadba naozaj. Pre nás to skutočne bolo skoro na to, aby sme sa vzali. Bolo to trochu divné. Ani ja sama som nevedela, ako to s tou svadbou naozaj myslím.“

Shitty jobs and co. 

Portugalská ekonomika sa dlhodobo borí s ťažkosťami, v súčasnosti sa jej, aspoň podľa vonkajších ukazovateľov, darí. V posledných rokoch výrazne narástla zamestnanosť, možnosti sú však stále pomerne obmedzené a mzdy patria medzi najnižšie v Európe. Akákoľvek práca je vítaná. Nie je hanba pracovať v bare, upratovať, či robiť sprievodcu, hoci máte vysokú školu a hovoríte niekoľkými jazykmi. V okolí Porta pribúdajú call centrá veľkých medzinárodných firiem. Airbnb, Revolut, Macintosh… Výhodou pre firmy sú nízke náklady. Portugalci hovoria takmer všetci výborne po anglicky, je bežné sa dohovoriť ešte minimálne francúzsky a španielsky. Ak prirátame cudzincov, často z malých východoeurópskych krajín alebo bývalých portugalských kolónií, je jasné, prečo sú práve call centrá také rozšírené. V call centrách sa platy pohybujú okolo 800-900 eur v čistom, pracovníci v turizme či v službách však zarábajú oveľa menej. 

Na pláž v Matosinhos je to z mesta na bicykli alebo metrom pol hodinu, radi sem chodia miestni aj turisti. Matosinhos bolo kedysi malou rybárskou dedinou, dnes je to rušný prístav.  V pozadí vidno Leixões port s terminálom pre veľké zaoceánske lode. 

Dokonca aj imigranti z východnej Európy priznávajú, že ak by zostali doma, ich životný štandard by bol pravdepodobne vyšší a určite by zarobili viac ako v Porte. Otázka však je, čím sa teda meria kvalita života?

Andrea pracuje v IT. Jej plat je na portugalské pomery dobrý, ale stále nižší ako v Rumunsku, odkiaľ pochádza. Lepšie sa však cíti v Portugalsku. „Neviem, kam inam by som odtiaľto šla. Chcela by som zmeniť pracovnú pozíciu, a ak sa mi to nepodarí, možno začnem uvažovať, že pôjdem inam, ale… Sú to dobré peniaze, teda… Ja vlastne nepotrebujem veľa peňazí a moja práca je fajn.“ 

Hoci do Portugalska prichádza množstvo cudzincov, mladí Portugalci naopak odchádzajú. Portugalci patria medzi národy s najvyšším počtom emigrantov – viac ako jedna pätina z nich žije v zahraničí.

Poľka Jagoda a Portugalec Diogo sa síce zoznámili v Porte, teraz však žijú v Poľsku. 

Spolu s niekoľkými miestnymi streetartistami pracujú dlho do noci, aby dokončili zákazku od medzinárodného reťazca. Priestor bývalej továrne na keramiku sa už čoskoro premení na luxusný coworking. „Odišli sme, pretože sme potrebovali cestovať a pracovať na rôznych miestach. Nemáme na to, aby sme si prenajímali byt v Porte, je to príliš drahé. Sme stále na cestách, a nemalo by to zmysel. Milujem Porto a vždy sa sem budem vracať. Ale momentálne je trh s bytmi úplne šialený a nemáme veľa možností. Ak by som si chcela nájsť prácu tu, možno by prichádzali do úvahy nejaké miesta s angličtinou, outsourcing, alebo niečo s turizmom. A to nie je to, čo by som chcela robiť,“ hovorí Jagoda.

Prechádzame sa nádherným priestorom s vysokými stropmi. Tu bude sto stolov, na hornom poschodí, kde maľujú Jagoda a Diogo, niekoľko ďalších. Keď príde reč na cenu za stôl v coworkingu, streetartisti sa smejú. Na miestne pomery vyznieva suma takmer absurdne, ale svoju klientelu si pravdepodobne nájde. Pre digitálnych nomádov z bohatších krajín to nebude problém.

Rekonštrukcia domu v časti Vila Nova de Gaia, ktorá leží na opačnom brehu rieky ako Porto. V súčasnosti je zaplavená turistami.

Expati

Cudzinci sa v Porte nedelia podľa národností. Rozdiely sú skôr sociálneho charakteru. To, kam patríš, neurčuje ani tak národnosť, ako výška príjmu. Mnoho mladých cudzincov pracuje na slabo platených miestach v call centrách či turistickom priemysle, čoraz viac sem však prichádza aj iný typ migrantov. Väčšinou ide o starších ľudí, ktorí pochádzajú z bohatších krajín a majú nejakým spôsobom zabezpečený príjem, o ktorom sa väčšine Portugalcov môže iba snívať. Často prišli do Portugalska za lepším počasím, stráviť dôchodok či pracovať na diaľku ako digitálni nomádi. Práve z týchto ľudí sa tvorí vrstva, ktorá sa vyčleňuje z  portugalskej spoločnosti a pre ktorú je určené veľké množstvo vznikajúcich služieb, ako sú práve coworkingy, portály na prenájom izieb, či rôzne poradenské spoločnosti. Nie vždy sa však očakávania expatov, ako sa sami nazývajú, naplnia. Často sa medzi sebou radia práve na facebooku.

– Ahoj! Sú v okolí Porta (ideálne do 60 min autom) nejaké väčšie mestá s komunitou expatov, ktorá tam celoročne žije? 

– Amarante je fajn. Ale nenájdeš tam všetko, čo hľadáš. Žiadna komunita expatov. Vlastne nič také v Porte neexistuje. Aspoň dúfam. Nie je nič horšie, ako tento koncept. 

Piotr je Poliak, v Porte strávil niekoľko mesiacov, možnosti práce pre cudzincov ho však nepresvedčili, aby zostal.

Ak máte radi čistotu, poriadok a presnosť, asi sa vám život v Portugalsku páčiť nebude. Dôležitejšia je pohoda a dobré vzťahy. Tie s miestnymi si však treba zaslúžiť. Ak sa im zdá, že máte nejak príliš veľa peňazí, veľmi radi vám od nich pomôžu. A ak sa vám v Portugalsku nepáči, váš problém. Pre Portugalcov je ich miestna komunita a susedstvo, v ktorom žijú,   veľmi dôležité. Ak vidia, že sa nevyvyšujete a snažíte do svojej komunity zapadnúť, dokážu byť neuveriteľne milí a nápomocní. Určite to však nie je mesto pre každého. Na facebookovej skupine Porto Expats sú aj takéto príspevky:

– Čo sú veci, ktoré máte v Porte najradšej? A čo máte najmenej radi? Už tu žijem 5 mesiacov, a stále si tu neviem zvyknúť, a vôbec tomu nerozumiem, keď počúvam, ako veľmi majú iní ľudia radi život v Porte. Snažím sa nájsť nejaké dobré stránky tohto mesta. 

– Rozumiem ti, som tu už 4 mesiace, centrum je pekné, ale obytné štvrte veľmi nie, všade sú psie výkaly, a keď kráčam po ulici, ľudia do mňa radšej narazia, ako by mali uhnúť. Je ťažké sa spriateliť s miestnymi, sú milí, ale veľmi ich nezaujímame. 

– A nemalo by to byť opačne? Že cudzinci by sa mali zaujímať o miestnych? 

Spisovateľ Miguel Torga označil svojich krajanov za pokojný národ hnevlivých ľudí. Je jedno, či ste miestny alebo cudzinec. Porto je mesto pre ľudí, ktorí nepotrebujú veľa. Môžete si ho buď poriadne užiť, alebo ho poriadne ofrflať. Alebo obidvoje naraz.