Irak ako turistická destinácia? Začnite v Kurdistane

Hovorí sa, že cestovanie otvára myseľ a rozširuje obzory. Sú však miesta, ktoré sa z objektívnych alebo subjektívnych, ba až stereotypných dôvodov bojíme navštíviť. Irak, respektíve Mezopotámia, a najmä hlavné mesto Bagdad lákali pútnikov či obchodníkov tisícročia. V časoch pokoja aj bojov. Žiaľ, v súčasnosti má väčšinová spoločnosť Irak zafixovaný práve ako nebezpečnú zónu plnú nástrah. Politická situácia v krajine sa však mení a s ňou aj možnosť Irak spoznať. No pachuť po tom nebezpečnom, zdá sa, ostáva. Prečo to zmeniť? 

Roky konfliktov

Irak je dlhodobo neslávne známy ako konfliktná zóna napriek tomu, že z pohľadu histórie ide o kolísku civilizácií a kultúrne aj spoločensky veľmi významný región. Možno práve preto, že sa tam tisícročia miešajú ľudia rôznych etník a náboženstiev, je to aj miesto stretu a neporozumenia. Veď aj príbeh o neporozumení v Babylonskej veži pochádza práve z Iraku. 

Irak je svedkom nepretržitých nepokojov po celé desaťročia, od osemročnej vojny s Iránom v 80. rokoch po prvú vojnu v Perzskom zálive a prísne sankcie v 90. rokoch, inváziu USA v roku 2003, roky krvavých sektárskych vojen a nakoniec konflikt s bojovníkmi takzvaného Islamského štátu. Od ich porážky v Iraku však už ubehlo takmer sedem rokov, situácia v krajine sa postupne upokojila a začína sa viac otvárať svetu. 

Podľa kurdskej televízie Channel 8, ktorá citovala irackého ministra kultúry a cestovného ruchu Ahmeda Fakaka Al-Badraniho, od začiatku roka 2024 navštívilo Irak už viac ako 400-tisíc európskych turistov. Brat Mirny Khalil, ktorá žije s rodinou už osem rokov na Slovensku, je jedným z nich. Celá rodina pritom pôvodne z Iraku utiekla v roku 2014, keď na ich rodné mesto Bagdad a mnoho ďalších miest zaútočili práve islamistickí radikáli. „Museli sme utiecť, lebo život v Iraku bol vtedy nebezpečný. Teraz je to neporovnateľne lepšie, dá sa tam vycestovať a netreba sa báť. Môj brat tam bol nedávno na výlete, sestra tam stále žije s manželom. Najlepšie je vycestovať s niekým, kto pozná jazyk, ale keby aj nie, Iračania sú veľmi štedrí ľudia, ktorí sú zvedaví a budú chcieť pomôcť komukoľvek,“ hovorí Mirna, ktorá je aj jednou z tohtoročných Humans of [fjúžn]. 

Začnite v Kurdistane

Najjednoduchší začiatok na výlet v Iraku, je určite semiautonómna oblasť na severe Iraku, Kurdistan. „Atmosféra je tu oveľa uvoľnenejšia a región je rozvinutejší. Kurdistan kultúrne pripomína taký mix Iránu a Turecka, ide však o vlastnú unikátnu kultúru,“ vysvetľuje dlhoročný cestovateľ a sprievodca Matej Peluha, ktorý Irak navštívil už tretí rok po sebe. Hlavné mesto Kurdistanu Erbil sa považuje za jedno z najstaršie obývaných miest na svete, je približne päťtisíc rokov staré. Z historických pamiatok sa tu však až tak veľa nezachovalo. Pod ochranou UNESCO je napríklad stredoveká pevnosť v centre mesta, takzvaná Citadela, ktorú obkolesuje tradičný arabsko-kurdský bazár. 

„Dá sa tu nakúpiť lacnejšie ako v obchodných domoch. Je to taký tradičný bazár, kde väčšinou kupujeme oblečenie, ale výhodne tam kúpite napríklad aj zlato. My sme tam chodili v nedeľu po omši s celou rodinou. Na nákupy sa môžete potom vybrať ešte aj na Souk Manara,“ odporúča Mirna. 

Okrem nákupov má Erbil tiež veľa moderných reštaurácií a dokonca tu môžete vybehnúť aj na pivo. „Sú tam obrovské moderné nákupné centrá, zábavné parky, skvelé reštaurácie. Napríklad M’Cafe je veľmi príjemné miesto na kávu. Modernejšie jedlo majú v ABC Restaurant.“ 

Lyžiarske stredisko či vodopády na kúpanie

Podľa Mirny sa Kurdistan oplatí navštíviť najmä vďaka pestrejšej prírode. Práve na severe krajiny sa nachádzajú trojtisícové hory, ktoré v zime často zakrýva sneh. „Máme kopec, ktorý sa volá Jabal Korek. Je na ňom sneh, aj keď nikde inde v Iraku nesneží. Je tam dokonca lyžiarske stredisko,“ vysvetľuje Mirna a dodáva, že síce lyžovanie nikdy nebola bežná aktivita u nich v rodine, no na výlet do hôr sa občas vybrali. 

Počas horúcich dní odporúča navštíviť najmä okolie vodopádov Bekhal alebo Geli Ali Bag. „Veľa lokálnych ľudí sa sem chodí kúpať. Ale nie tak, ako by ste si možno na Slovensku predstavovali – v plavkách. Ľudia idú do vody normálne celí oblečení. Ako som napríklad ja teraz, že mám dlhé nohavice a tričko, len si dám dole topánky. Nikto nerieši, že bude mokrý. Jednoducho kvôli kultúre sa plavky u nás nenosia.“

Ak by ste chceli pokračovať po stopách starých civilizácií, určite nevynechajte mesto Laliş na západe Kurdistanu. Žije v ňom, žiaľ, už len malá komunita jezídov. Väčšinu vyvraždili islamskí radikáli počas nadvlády takzvaného Islamského štátu v regióne. „U nás sa o jezídoch stále veľa nevie, ide o veľmi malé až mystické náboženstvo, ktoré sa opiera aj o prvky zoroastriánstva, ale aj niektoré tradície abrahámovských náboženstiev, teda judaizmu, kresťanstva a islamu,“ vysvetľuje Matej Peluha. „V Lalişi je hrobka ich najposvätnejšieho svätca šejka Adiho, a celkovo je veľký zážitok dostať sa do kontaktu s touto malou komunitou, lebo určite majú kultúrne čo ponúknuť.“

Horúci čaj, studený laban

Ak by ste do Iraku nechceli vycestovať kvôli histórii či horám, podľa Mirny by ste tak rozhodne mali spraviť aspoň kvôli jedlu. „Určite sa chcem do Iraku čoskoro pozrieť, hoci už len ako turistka, lebo mi veľmi chýba tradičné jedlo a najmä ovocie a zelenina, ktoré sme zvykli na miestnych trhoch kupovať na kilá. V lete napríklad čerstvé datle.“ 

Veľa z tradičných ingrediencií nie je na Slovensku dostupných, hoci sa to postupne zlepšuje. Tradičné jedlo kubba, ktoré Mirnina rodina pripravuje najmä na Vianoce či Veľkú noc, zo začiatku vraj jedávali s kečupom. Ide o takzvanú „arabskú pizzu“, teda cesto plnené mäsom, cibuľou a rôznymi koreninami. Okrem toho na sviatky vždy pripravujú aj cícerovú polievku paça, ktorá sa pre lepšiu chuť varí s mäsom na kosti.

„Bežne jedávame najskôr polievku, potom hustejšiu, napríklad fazuľovú alebo zemiakovú polievku marga s ryžou a až potom hlavné jedlo. A to je väčšinou na veľkom tanieri, odkiaľ si každý nakladá na svoju misku,“ opisuje Mirna tradičný spôsob stolovania v Iraku. Ku každému dobrému teplému jedlu, samozrejme, nemôže chýbať tradičný sladký čaj. „Musí byť ozaj vriaci, inak vám ho rovno vrátia,“ dodáva Mirna s úsmevom.

Text vyšiel v tohtoročnom MAGAZÍNE FJÚŽN