Marek Šindelka prevádza dvoch utečencov fyzickými bariérami Európy

Keď pred pár rokmi zasiahla Európu tzv. utečenecká kríza, bolo len otázkou času, kým sa stane námetom nejakej knihy. Potenciálnym autorom totiž ponúka samé vďačné prvky: pôdorys cesty, konflikty, nebezpečenstvo, silné emócie, stretnutie s množstvom rozličných postáv, strach, nádej, odcudzenie, súcit… Má všetky potrebné ingrediencie pre napínavý thriller, gýčovú romancu aj ambiciózny košatý román. Mladý český autor Marek Šindelka si však zvolil trochu inú cestu a napísal útlu knižku Únava materiálu, ktorá miestami pôsobí skoro ako z existencialistickej príručky.

V Únave materiálu sledujeme momenty zo života dvoch hrdinov. Prvý z nich, chlapec, nemá meno. Druhý je jeho brat a volá sa Amin. Obaja sú na ceste na sever. Kam presne, vedia len oni a neprezradia to nikomu. Miesta, cez ktoré prechádzajú takisto nemajú mená. Všetko je anonymné. Nepoznáme krajinu, nepoznáme jazerá, rieky a potoky, nepoznáme jazyk, vieme len, že sa nachádzame niekde v Európe a je zima. Svet sa redukuje na fyzické: fyzické potreby, fyzické bariéry, fyzické pocity, fyzickú bolesť.

„Evropa jsou koridory, dálniční nadjezdy, logistická skladiště – a především ploty.” Táto umelá krajina, ktorá zabezpečujú efektívnosť a blahobyt našich životov predstavuje pre protagonistov knihy prekážky, ale vymedzuje tiež bezpečné územie, kadiaľ môžu putovať za vzdialeným cieľom a nebyť na očiach. Je to zákulisie. Miesta, kam sa bežní Európania na dvoch nohách dostanú iba výnimočne a preto netušia, aké sú špinavé a nehostinné, a rovnako si neuvedomujú ich nevyhnutnosť pre ich pohodlný život.

Z pohľadu utečenca, je táto krajina nepochopiteľná a zradná. Dá sa síce opísať poučkami z Wikipédie, ale napriek tomu neprestáva pôsobiť ako prelud. „Ještě nikdy takový les neviděl. Někdo ho snad musel vytvořit v počítačovém programu. Všechny stromy byly tři metry vysoké, rostly ve čtvercové síti, mezi jejich kmeny byly naprosto pravidelné rozestupy.”

Príbeh posúva jednoduché konanie postáv, ktoré jasne sleduje účel. Ostať nepozorovaný, uniknúť, zahnať hlad, zohriať sa, nabrať sily, pokračovať v ceste, postupovať stále ďalej a ďalej. Jednotlivé epizódy sa potom sústreďujú na úskalia cesty. Prichádza k stretnutiam s domácim obyvateľstvom, ktoré zväčša nemá pochopenie pre cudzincov, hrdinovia sú odkázaní sami na seba, alebo na rovnakých outsiderov, sú nútení myslieť dva ťahy dopredu, aby sa vyhli nebezpečenstvám, no napriek tomu sa dostávajú do stále drsnejších situácií. Je tu všetko, čomu by ste sa najradšej vyhli – strach, hlad, bolesť, krv. A všetky sú popísané vecne, ale pôsobivo. „Slyšel sám sebe, jak chrčivě lapá po dechu: znělo to jako když vrže podlaha, vzduch v průduškách skřípal, připadalo mu, že se plíce v jeho hrudi úplně scvrkli a slepili.”

zdroj: en.mareksindelka.com

V situáciách, keď ide do tuhého, sa chladné opisy a pracovné postupy menia na sugestívny akčný thriller. A treba uznať, že autor sa aj v tejto polohe pohybuje pohodlne. Šikovne pracuje s tajomstvom, napätím aj prekvapením. Pri scénach vyskakovania na idúci nákladný vlak alebo úteku pred policajtmi v nočnom lese vám až trhá svalmi. Útla knižka je tak vlastne súborom krátkych epizód postavených ako levely dômyselnej hry o prežitie, kde s pomocou primitívnych prostriedkov, ostražitosti, dôvtipu a nezlomnej túžby a vytrvalosti treba dokázať niečo zdanlivo nemožné.

Šindelka sa cielene nezameriava na širšie súvislosti, nezaujíma ho migračná kríza ako spoločenský a politický fenomén. Dôvodom, prečo jeho postavy utekajú, venuje iba pár jednoduchých viet, aj to sú skôr len indície. Na minulosť je lepšie nemyslieť a budúcnosť je príliš neistá. Táto ukotvenosť v „tu a teraz” určuje aj vnútorný svet hrdinov. Predstavy, sny a myšlienky na niečo vzdialené sú luxus.

Najväčšie prekvapenie knihy prichádza na záver. Teda aspoň mňa to zaskočilo. Tesne pred koncom, keď už čitateľ čaká a háda, ako to vlastne celé dopadne, si Šindelka dovolí odbočiť. Zachová pri tom štýl, jazyk a celkový pocit knihy, ale záverečná kapitola spočiatku predsa len pôsobí trochu nepatrične. Dokonca si dovolím tvrdiť, že po všetkom, čo sme ako čitatelia s hrdinami preskákali, je to až absurdné. A keď už sa začínate pýtať, či to takto naozaj skončí, tak zrazu prídu posledné odstavce a zvláštna odbočka dostane úplne jasný zmysel. Akoby celá kniha smerovala nevyhnutne k tomuto záveru a ja som si to všimol až teraz. Keď si ju v tomto momente opäť čítam, znovu mám ten istý prenikavý pocit. Pocit, že tomu chlapcovi bez mena naozaj rozumiem.

O knihe

Názov: Únava materiálu
Autor: Marek Šindelka
Rok: 2016
Vydavateľstvo: Odeon
Jazyk: čeština
Počet strán: 176
Väzba: tvrdá väzba
ISBN: 978-80-207-1740-5