Mexičanka Elvia: Chcem ísť do USA, chcem vedieť, čo ich tam tak láka

Elvia a Eulestino vychovali štyri deti. Aj vďaka tomu, že on trikrát ilegálne migroval do USA, aby postavil pre rodinu dom a aby dcéry mohli študovať. Aj vďaka tomu, že ona sa o ne sama starala v malej dedinke v mexickom štáte San Luis Potosí.

V dome je veselo. Štyri ženy sa chystajú na svadbu, vrátane nevesty Alicie. Školená štylistka najprv vyčesala Aliciinu mamu. Ešte v pyžame nám podáva banánový koktejl.

Potom si sadne na posteľ a potichu hrdo pozerá na svoju prvú dcéru. Má ich tri a jedného syna. V dome však teraz nie je žiadny muž. Otec rodiny odišiel do domu ženícha, taký je zvyk. A syn – ten je nelegálnym migrantom v USA. Podobne ako bol aj Elviin manžel Eulestino.

Sama po vodu

Elvia ako 28-ročná zostala sama s vtedy tromi deťmi. Bývali u manželových rodičov, lebo ešte nemali svoj dom. Najmladšia dcéra mala iba tri mesiace, pomoc rodiny sa jej hodila.

Manželia vo vlastnom dome, postavenom za peniaze z USA; zdroj: Noel Rojo

„Vrátil sa, lebo chcel vidieť svoje deti, svoju rodinu, chýbali mu. Deti sa stále pýtali, kde je. Keď prišiel, najmladšia ho nespoznala, veľa plakala, ale potom si zvykla. Ako sa hovorí: Krv volá,“ spomína Mexičanka.

To bolo prvý raz, čo jej muž odišiel na niekoľko rokov za hranice.

Keď Eulestino emigroval opäť, Elvia už zostala sama so štyrmi deťmi v novom dome, ktorý postavili za peniaze zarobené v USA.

„Nebolo to jednoduché. Niekedy už nemôžem byť na všetko sama. Vždy, keď som chcela ísť do mesta, musela som niekoho hľadať, aby ma odviezol. Nemáme tu vodu, stále som musela niekoho prosiť, aby mi ju priniesol,“ popisuje realitu v dedine La Herradura.

Zdroj vody v dedine La Herradura; foto: Noel Rojo

Dedina sa nachádza uprostred suchej oblasti v mexickom štáte San Luis Potosí. Všade okolo sú len kaktusy. Po vodu tu miestni odjakživa museli chodiť do spoločnej studne. Obrovské kanistre naložia muži na svoje nákladné autá a naspäť v nich dovezú vodu na niekoľko dní.

Druhý raz vydržal  Eulestino v USA dva roky. Zase prišiel na pár rokov späť a odišiel aj do tretice.

Rozhodnutie 

Seňor Eulestino sa vráti do veselej nálady, zmizne v sprche a vyjde z nej vyfešákovaný, pripravený na svadbu. Na nohách má svoje najnovšie, vysoké kožené topánky s ostrou špičkou a špecifickými vzormi. Dopĺňa ich nový opasok, košeľa a sombrero. Nechýbajú rifle.

Postaví sa ku mne do dverí, ktoré vedú do záhrady. „Mávali sme s otcom aj tisíc zvierat, teraz mám asi desatinu. Kvôli suchám,“ povzdychne si.

Antropologička Nelly Lopez tvrdí, že štát San Luis Potosí nemá dlhodobú migračnú históriu. „Začína to najmä po 1994, kedy vstúpila do platnosti Severoatlantická obchodná dohoda o voľnom obchode (NAFTA, pozn.redakcie). Dovtedy mali miestni za kilogram čili šesť kartónov piva. Ale potom už za kilo čili nemali ani jeden. Migrácia je nový fenomén a bola stratégiou ako prežiť, nie na kúpenie si nových vecí,“ vraví Lopez.

Väčšina rodín sa v dedine živí chovom zvierat – zväčša oviec a kôz; zdroj: Noel Rojo

Miestni farmári nedokázali konkurovať cenám produktov dovážaných z USA, aj to ich nútilo migrovať.

Migrácia zo San Luis Potosí do USA však mala zväčša cirkulárny charakter – ľudia odchádzali, keď potrebovali niečo kúpiť, alebo napríklad dokončiť stavbu domu. Akonáhle zarobili, vracali sa späť. Dnes už je prechod za hranice komplikovanejší ako kedysi, cirkulárna migrácia z tohto štátu pretrváva, ale skôr v rámci Mexika. Za hranicami zostávajú muži dlhšie.

Eulestino sa vrátil pred deviatimi rokmi. „Radšej som sa vrátil, aj sa postarať o rodičov, o dom. Niektorí tam zostanú, sú nezodpovední,“ vraví ilegálny migrant, ktorý v začiatkoch pracoval vo fabrike za 200 dolárov za týždeň. V závere na farme v Texase až za osemnásobok.

Elvia a Eulestino spolu vychovali 4 deti; zdroj: Noel Rojo

„Zamestnávateľka mi vravela, že môžem doviesť rodinu, pomohla by mi, za každého chcela 2000 dolárov. Nechcel som,“ dodáva a vráti sa do izby, kde sa pripravuje Alicia.

Chcem do USA

„Odišiel, lebo musel. Zvieratá patrili jeho otcovi, aj dom, v ktorom sme žili. Chcel postaviť náš vlastný. Krok po kroku ho staviame dodnes. Ale aspoň už sme spolu,“ vraví manželka a jedným dychom dodá, že to stálo zato, hoci zodpovednosť mala veľkú.

Ženy v dedine takmer nepracujú, nie je kde. Niekedy majú svoj obchod. Mladé dievčatá, ako Aliciana sestra Mayra, odchádzajú študovať. Muži sa starajú o zvieratá a pestujú kukuricu a fazuľu. „Život v tejto dedine sa za celé roky skoro nezmenil, potrebujeme prácu, aby muži nemuseli odchádzať,“ vraví Elvia.

Mladí chlapci odchádzajú, niektorí ešte nemajú ani pätnásť rokov. Odišiel tak aj jej syn. Deportovali ho, ale už je zase späť na severe. Jedno dieťa má v Mexiku, v USA má s inou ženou dvojičky. Na svadbu sestry nemohol prísť – naďalej je za hranicami bez papierov.

Elvia ukazuje fotku vnúčat; zdroj: Noel Rojo

Ako všetky mexické mamy, čo majú synov v USA, aj Elvia nám ukazuje v mobile fotky vnúčat. „Vždy som chcela ísť do USA. Chcela som spoznať, vidieť, prečo tam chodia. Chcem vedieť, čo ich tam tak láka. Stále pracujú, lebo keby nepracovali, nejedia. Tu má človek stále čo jesť – kaktusy, nejaké zviera, ale tam musia stále pracovať,“ vraví nevestina mama. Manžel ticho počúva alebo sa hrá s Aliciinou dcérou, ktorá sa už nudí pri sledovaní vyčesávania mamy.

„O to viac by som šla dnes, už štyri roky som nevidela syna,“ dodá Elvia. Priznáva, že v čase, keď odišiel syn za otcom, veľmi rebeloval. „Sama som ho nezvládala, keď mal štrnásť.“

Alicia sa vydáva za migranta, Tony jej už po dvoch razoch v USA postavil dom. Jej sestra tiež randí na diaľku s Mexičanom, čo je v USA.

„Mladé dievčatá si často vyberajú migrantov, lebo to je to, čo poznajú. A nie je to iba preto, že by sa chceli mať lepšie. Často totiž muži, ktorí boli migranti, vedia variť, sami si napríklad vyperú, čo inak nie je bežné,“ vraví Nelly Lopez.

—

Multimediálny projekt Ženy, ktoré zostali zisťuje, prečo muži migrujú do zahraničia a čo to pre ženu znamená, ak zostane sama v krajine, ktorá sa o svojich obyvateľov nemusí vedieť postarať. Prvé príbehy sú z Mexika.

V zbieraní ďalších príbehov môžete autorov podporiť vďaka ichcrowdfundingovej kampani, ktorú aktuálne realizujú. Kroky tímu projektu Ženy, ktoré zostali môžete tiež sledovať na FB: @WomenWhoStay, prípadne na Instagrame: @women_who_stay.