Výber najlepších textov za rok 2019

V roku 2019 sme publikovali veľa kvalitného obsahu. Naše autorky a autori prinášali témy, ktoré sa bežne v slovenských médiách nevyskytujú. Prinášali nové a svieže pohľady, dávali hlas ľuďom, ktorých vo verejnom priestore nie je veľmi počuť. Pripravili sme pre vás desať načítanejších textov na multikulti.sk. 

Online magazín nájdete na issuu.com.

Obsah:

1. Porto už je predané
– reportáž z multikultúrneho Porta

Je letný večer, ochladilo sa, a po rieke sa od mora do mesta plazí hustá hmla. Ribeirou (mestská časť Porta) sa ozýva škriekanie čajok. Inak je ticho. Okraje rieky lemujú ošarpané domy obložené farebnými kachličkami. Na šnúrach natiahnutých medzi domami sa suší bielizeň. Miestni posedávajú na priedomí, fajčia. Pani v umastenej zástere vlieva z okna na prázdnu ulicu vedro vody. Mačky dojedajú zbytky rýb, ktoré sa im podarilo ukoristiť od rybárov. Väčšina domov je opustená, okná sú zadebnené. Centrum prístavného mesta je temné, špinavé, prázdne. 

2. Sara Azimi: Identita nemusí vypovedať len o tom, že som Slovenka. Môžem byť aj prispievateľkou k zmene–  – rozhovor v rámci fotografického projektu druhogeneračných cudzincov Odkiaľ si?

Že som trošku iná ako ostatní som začala zisťovať na základnej škole v Bratislave. Predtým sme s rodinou bývali v Nových Zámkoch a veľmi sme sa s inými ľuďmi nestretávali. Moja mamina bola učiteľkou v materskej škôlke a tú sme mali u nás doma. Keď som sa ráno zobudila, stačilo mi zísť dolu po schodoch a už tam na mňa čakali kamaráti, s ktorými som sa hrala celý deň. Bolo nás tam asi päť detí, všetci sme si boli blízki, najradšej sme barbinám strihávali vlasy. Okrem maminy nám v škôlke pomáhala aj pani Mária, volala som ju moja slovenská babka. 

3. Dokument Stratený domov vás vezme tam, odkiaľ iní utekajú
– recenzia slovenského dokumentu o vojnovom konflikte v Sýrii a Iraku

Nestáva sa často, že by sa nejaký slovenský film venoval celosvetovým témam, respektíve témam, ktoré so Slovenskom súvisia iba okrajovo. Juraj Mravec do tohto málo prebádaného územia vstupuje už po druhýkrát. Po snímke zo života obyvateľov na bojmi zasiahnutom území východnej Ukrajiny Mir vam, je tu jeho druhý film Stratený domov – blízky pohľad na najväčší súčasný medzinárodný ostrý konflikt, vojnu proti tzv. Islamskému štátu na území Sýrie a Iraku. Čo je však ešte dôležitejšie, prináša odtiaľ natoľko sugestívny materiál, že je ťažké priblížiť ho slovami. Preto by som vám hneď na úvod odporučil ísť si ho pozrieť.

4. Spisovateľka a prekladateľka Lucia Duero: Keď sa unavím v jednom jazyku, od- dýchnem si v druhom
– rozhovor so slovenskou prekladateľkou žijúcou v Mexiku

Lucia Duero je slovenská spisovateľka a prekladateľka žijúca už takmer sedem rokov v Mexico City. Rozprávali sme sa o živote v mexickej metropole, o tom, čo znamená „slovenské“, o Fride Kahlo, aj o existovaní vo viacerých jazykoch. 

5. Rozprávania o, tých druhých. Chrumkavý potkan z čínskej reštaurácie a iné fámy
– štúdia o mýtoch a prečo im veríme

,,Počula si už ten príbeh o babe, ktorá sa bola s priateľom navečerať v čínskej reštaurácii? Vo svojom jedle našla niečo odporné… Mačací pazúrik!!!“ vyhŕkla zo seba kamarátka v jeden piatkový večer, počas príjemného posedenia pri víne. Mojou prvotnou reakciou bolo zhnusenie a strach. Hoci sa mi tomu nechcelo veriť, mohla som si byť istá, že to nie je pravda? Do čínskej reštaurácie predsa raz začas chodím tiež, čo ak sa to jedného dňa stane aj mne?

6. Vzostup a pád politiky identity
– esej o rôznych prístupoch politiky identít

Súčasná sociologická a politologická literatúra je priam fascinovaná otázkami identity. Príčinou tejto fascinácie je fakt, že triedne konflikty v spoločnosti už zdaľeka nevzbudzujú také vášne ako kultúrne vojny či spory o to, kto alebo čo určuje našu identitu. Identita a kultúra sa stali rovnako dôležitými ako peniaze. Politiku, ktorej stredobodom bola príslušnosť k sociálnej triede, tak nahradila politika identity. V časoch tzv. tekutej modernity[1] sa identita stáva oporným bodom našich životov, akýmsi záchranným kolesom v mori neistoty, ktoré nás obklopuje.

7. Samuel Arbe: Ľudia si často myslia, že neviem po slovensky a pýtajú sa ma, odkiaľ „naozaj“ som
– rozhovor v rámci fotografického projektu druhogeneračných cudzincov Odkiaľ si?

Tým, že so sestrou máme slovensko-somálsky pôvod, sme nevyzerali ako úplne bežné deti z petržalského sídliska. Sme mulati a časti ľudí vadilo, že máme inú farbu pleti. Prejavovalo sa to od latentných prejavov rasizmu – niekto sa na nás škaredo pozrel, zafrflal niečo smerom k nám alebo si preložil kabelku z jedného pleca na druhé, aby sme mu ju neukradli – až po to, že existovala hrozba fyzického násilia. 

8. Chute Iránu na Jakubáku
– reportáž z komunitného večera 

Spoznávať iné (nám málo známe) kultúry môžeme rozličnými spôsobmi. Asi najjednoduchšie a najpohodlnejšie to ide cez žalúdok. Nezáväzné debatovanie nad receptami či ingredienciami rôznych jedál  sa potom ľahko môže vyvinúť aj do hlbších rozhovorov či priateľstiev.  

9. Pomáha integrovať cudzincov v Nemecku: Merkelová bola pre nich symbolom Nemecka; nie je pravda, že sú leniví, chcú čo najskôr pracovať
– rozhovor s dobrovoľníkom v azylovom dome v Nemecku

Záleží na tom, kedy ich stretnem prvýkrát a čo vtedy potrebujú. Ďalej záleží na úrovni jazyka a ako dlho už v Nemecku sú. V komunite zvyčajne začíname tým, že ich zorientujeme v bežných veciach – kde nájdu obchod s potravinami, s lacným oblečením, lekára, autobusovú stanicu a tabuľu s odchodmi a príchodmi spojov. Pokračujeme s čítaním, prípravou na rozhovory o azyle, prekladaním a písaním listov a vyhlásení – napríklad právne odvolania, formuláre pre sociálne poistenie, listov od vlády a jej samospráv, životopisy a žiadosti o zamestnanie. 

10. Tá nezaškatuľkovateľná cudzinka
komentár o slovenskej realite z ruského pohľadu

Moja identita nebola nikde nikdy spochybňovaná tak ako na Slovensku. Aj keď som už oficiálne Slovenka so slovenským občianstvom (predtým som bola formálne stále cudzinkou), moja identita je stále jednou veľkou neznámou. Nie pre mňa, pre iných. Pre tých, ktorí sa nedokážu vyrovnať s tým, že aj na Slovensku žijú ľudia, ktorí sa nedajú len tak uložiť do škatuľky, presne pomenovať a položiť na poličku.