Niekoľko poznámok k programovému obdobiu EU na roky 2014 – 2020 vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám

Zo zverejnenia Rámca EU pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 sa dalo tušiť, že Európska únia bude mať záujem v programovom období 2014 – 2020 zacieliť použitie európskych fondov na integráciu Rómov. Slovenská republika pripravila a v roku 2012 schválila Stratégiu SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorá bola na medzinárodnej úrovni hodnotená veľmi kladne.

Okrem definovania globálnych a čiastkových cieľov, adopcie Revidovaného národného akčného plánu Dekády začlenenia rómskej populácie 2005 – 2015 na roky 2011 – 2014 stanovila aj základné strategické (destigmatizáciu, desegregáciu a degetoizáciu) a implemetačné princípy. Na týchto východiskách sa zhodla odborná verejnosť, rómski aktivisti aj zástupcovia neziskových organizácií. Rešpektovaním definovaných princípov by mala byť dosiahnutá adresná pomoc dotknutým marginalizovaným rómskym komunitám.

Počas negociácií s Európskou komisiou Slovenská republika dohodla, že zlepšenie postavenia marginalizovaných rómskych komunít bude realizované prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje. Ten bol definitívne zo strany európskych inštitúcií schválený v decembri 2014 a celkový objem plánovaných finančných prostriedkov určených na integráciu je viac ako 450 miliónov eur. Treba vyzdvihnúť výšku alokovanej sumy, ale práve vzhľadom k nej musia byť inštitúcie zodpovedné za ich použitie veľmi obozretné. Chyby v nastavení a neadresné použitie týchto zdrojov by sa mohlo nielenže minúť účelu, ale dokonca upevniť negatívne stereotypy voči Rómom samotným.

K čerpaniu finančných prostriedkov v rámci operačného programu Ľudské zdroje dôjde na základe dvoch prioritných osí: č. 5 – Integrácia marginalizovaných rómskych komunít v objeme 163,5 milióna eur ač. 6 – Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít v objeme 286,6 milióna eur. Pravdepodobne aj v ďalších prioritách a operačných programoch by mohol byť priestor pre prijímateľov a žiadateľov, ktorých cieľovou skupinou  budú príslušníci marginalizovaných rómskych komunít a ich potreby. Avšak doterajšia prax a prevažne rezervovaný a podozrievavý postoj slovenskej väčšinovej spoločnosti voči rómskej menšine (a o to viac voči marginalizovaným rómskym komunitám), vyvoláva oprávnené obavy o reálne využitie týchto ďalších možností. Poruke je totiž vždy ľahko obhájiteľná výhovorka o špeciálne vytvorených operačných osiach 5 a 6 v rámci operačného programu.

Ten stanovuje, že prioritná os č. 5 sa bude realizovať vo vybraných 150 obciach  iba prostredníctvom národných projektov vo forme tzv. „take away“ balíka, za ktorým sa skrývajú činnosti ako terénna sociálna práca, zdravotní asistenti, podpora predprimárneho vzdelávania, podpora legalizácie pozemkov, či podpora činnosti komunitných centier.

Pred pár mesiacmi Ministerstvo vnútra SR na svojej webovej stránke zverejnilo Zoznam obcí – zjednodušený index pásma podrozvinutosti – s vyznačeným zoznamom 150 obcí, ktoré budú oprávnené sa do národných projektov zapojiť. Dá sa predpokladať, že zoznam vytvoril Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.

Naša prvá výhrada smeruje k samotnému zjednodušenému indexu pásma podrozvinutosti. Ten síce budí dojem exaktnosti, opak je však pravdou. Zostavovatelia napríklad vychádzali z hypotézy, že čím je väčšia priemerná veľkosť domácností v osídlení, tým horšia je aj socio-ekonomická situácia rodín. Pozabudli však na skutočnosť, že v lokalitách môže byť na jedno popisné číslo prihlásených niekoľko rodín, ktoré majú vlastné bývanie, ale nevysporiadané vlastnícke vzťahy, a teda stanovená hypotéza nie je všeobecne použiteľná.  V stanovenom zozname absentujú lokality, ktoré aj bez „exaktných indexov“ vykazujú vysokú mieru marginalizácie. Napríklad  Lomnička, obec s vysokou mierou sociálnej deprivácie a 100% rómskym obyvateľstvom, sa do zoznamu nedostala, rovnako ako Jurské, Vrbnica, Moldava nad Bodvou, Prešov a ďalšie. Zjednodušený index pásma podrozvinutosti sa odvoláva na Atlas rómskych komunít 2013, ak by však zostavovatelia zoznamu zobrali do úvahy kombináciu viacerých kritérií podchytených v atlase, dostali by relevantný transparentný zoznam komunít, kam by mali smerovať európske zdroje.  

Ďalšia výhrada sa týka výlučného použitia zdrojov v prioritnej osi č. 5 – Integrácia marginalizovaných rómskych komunít v objeme 163,5 mil. eur na národné projekty. Tie síce na jednej strane ponúkajú zjednodušenú administráciu, na druhej strane ale neumožňujú zohľadniť regionálne, lokálne či subetnické špecifiká. Dôsledok výlučného použitia zdrojov na národné projekty je, že vo všetkých zapojených obciach sa bude robiť všetko rovnako – uniformne, bez toho, aby sa zohľadnili miestne špecifiká. Vzhľadom k tomu, že situácia v rómskych komunitách je rôznorodá, zúžiť implementáciu iba na národné projekty sa môže ukázať ako krátkozraké. Namiesto skvalitnenia administrácie dopytovo-orientovaných projektov sa budú realizovať národné projekty, ktoré neumožnia vytvárať priestor pre inovatívne prístupy a nebudú zohľadňovať lokálne rozdiely. Takýto prístup popiera implementačné princípy zadefinované v Stratégii SR pre integráciu Rómov do roku 2020.

Realizátorom národných projektov z prioritnej osi č. 5 – Integrácia marginalizovaných rómskych komunít  bude Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, doteraz vnímaný ako poradný orgán vlády SR. Po viac ako 15 rokoch existencie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity to bude teda aj zmena jeho pozície. Iba čas ukáže, či dobrým smerom.

O realizácii prioritnej osi č. 6 – Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít v objeme 286,6 miliónov eur zatiaľ nie sú verejne dostupné informácie. Nie je isté, ktoré obce budú mať možnosť sa uchádzať o podporu ani o aký typ projektov alebo podpory pôjde.  

Operačný program Ľudské zdroje bol schválený, ale k čerpaniu finančných prostriedkov ešte nedošlo. Zjavné chyby v nastavovaní by pri troche dobrej vôle bolo stále možné napraviť a vylepšiť tak návrh čerpania finančných prostriedkov pre marginalizované rómske komunity v rokoch 2014 – 2020.