Nevyužívajme menšiny ani na politické body, ani na presadenie argumentu

Xenofóbne nálady v spoločnosti rastú a budú aj naďalej rásť, ak budeme používať jazyk, ktorý aj nepriamo vytvára nepriateľa z istej skupiny ľudí. Dokonca aj vtedy, keď nešťastne zvolená metafora je použitá ako príklad na podporenie svojho argumentu. 

Zobrazovanie menšinových skupín v médiách je pre mnohých Slovákov a Slovenky jediný spôsob, ako s nimi aspoň na diaľku prísť do kontaktu. Príkladom je nedávny komentár na Aktuality.sk s titulkom „Matovič je Arab aj Fico je Arab“,  ktorý arabskej komunite zrejme aj nechtiac robí medvediu službu.   

Autor v dobrej viere ukázať príklad politickej slušnosti vybral moment z kampane vtedajšieho republikánskeho kandidáta Johna McCaina spred trinástich rokov. Počas mítingu v Minnesote pohotovo zareagoval na klamlivé tvrdenie jeho podporovateľky o tom, že Obama je Arab. McCain vtedy vyhlásil, že Obama je slušný, rodinne založený človek a mikrofón svojej voličke zobral. Za túto reakciu si vyslúžil pochvalu od širokej verejnosti, médiá ju pripomínali aj po McCainovej smrti v roku 2018, ako jeden z pamätných okamihov senátorovej politiky. 

Obamov rival aj Obamov obranca. V čom je teda problém? 

Sporné nie je to, že sa McCain Obamu zastal a ani to, že svoju podporovateľku razantne opravil. Politické prejavy slušnosti voči oponentom sa stali tak vzácne (nielen v USA, ale aj na Slovensku), že aj  jednoduché vyvrátenie falošného tvrdenia sa kladie ako príklad dobrej praxe. Vidíme to aj v komentári šéfredaktora Bárdyho.

Politickí súperi si verejne prejavovali vzájomný rešpekt nielen do volieb, ale až do McCainovej smrti. Autor komentára si tak z príkladov vzájomného rešpektu mohol vyberať bez toho, aby naskočil na prvú signálnu o „Arabovi Obamovi“.

Žena na mítingu v Minnesote hovorí, že Obamovi neverí, čítala o ňom a vzápätí z nej vypadne, že je Arab. Slovo Arab je pre voličku hanlivým výrazom a znie ako nadávka. Ak sa citlivo a s ohľadom na arabskú komunitu pozrieme na reakciu McCaina, odpoveď: „Nie, madam. Je to slušný, rodinne založený, muž, občan, s ktorým náhodou nesúhlasím v zásadných otázkach, a práve o tom je táto kampaň“, vidíme, že republikán zachraňoval situáciu ako vedel a zdatne ju obrátil späť ku kampani.

Z celého asi minútového videa však ostáva trpký pocit. Arabským komunitám bolo tak trochu nechtiac odkázané, že ako Arabi slušnými a rodinne založenými občanmi nemôžu byť. 

Politická slušnosť na úkor menšín

Zdá sa, že Arab ako nepriateľ je spoločensky úzus, nerozporuje ho ani senátor, ani autor textu. Nechajme McCainovi kredit slušného politika.

S odstupom trinástich rokov sa ale ako spoločnosť vyvíjame, všímame si štrukturálny rasizmus, xenofóbne nálady v spoločnosti rastú a budú aj naďalej rásť, ak budeme používať jazyk, ktorý aj nepriamo vytvára nepriateľa z istej skupiny ľudí. Dokonca aj vtedy, keď je nešťastne použitá metafora príkladom na podporenie svojho argumentu. 

Zámerom tohto textu nie je kritizovať senátora, ani ho častovať xenofóbnymi nálepkami, a už vôbec nie autora komentára. Snahou je skôr poukázať, že aj nešťastne zvolená skratka, môže v dlhodobom horizonte menšinovým skupinám obyvateľov ublížiť.

Bárdy píše o chýbajúcom rešpekte v politike, nerešpektuje však dôstojný prístup k arabskej menšine nielen na Slovensku, ktorú veľmi zjednodušene prirovnáva „k urážkam a vulgarizmom typu mafián, zlodej, blázon, psychopat…“ 

Zjednodušená analógia v samotnom titulku „Matovič je Arab aj Fico je Arab“ je veľmi nevhodným príkladom, ktorý podprahovo, medzi riadkami vytvára z jednej menšiny zloducha. Využívanie menšín a minoritných skupín na dosiahnutie politických bodov je už obohraná platňa, ktorá stále funguje. Maďarská karta, rómska, židovská, migrantská, LGBTI+ a ďalšie, to všetko sme tu, bohužiaľ, už mali. 

Ak sa ale táto rétorika bez predchádzajúceho zamyslenia, hoci aj na poukázanie nedostatku spoločenskej slušnosti, stáva bežným vyjadrovaním novinárov a novinárok, pripravujeme si toxickú zmes spoločenského naratívu.

Inak povedané, ak sa ani nezamyslíme nad tým, čo o istej skupine píšeme a aký obraz o nej utvárame, možno aj nevedome prehlbujeme stereotypy a predsudky k ľuďom z iných krajín. Za zvyšovanie polarizácie v spoločnosti so senzuchtivými titulkami to v dlhodobom horizonte nestojí.