Jar je vo vzduchu!

Text Doron Lenferink
FOTO visualhunt.com

Sedím na balkóne, píšem tento článok a užívam si slnko po práci. Slnko milujem aspoň tak, ako moju prácu. A myslím si, že to je celkom dosť!

Volám sa Doron Lenferink, narodila som sa v Holandsku a v máji budem mať 28 rokov. Na Slovensko som prišla asi pred tromi rokmi, chcela som tancovať v SĽUK-u, profesionálnom tanečnom súbore. Áno, som Holanďanka a tancujem slovenský folklór. Môj milý sused mi to doteraz neverí. Svoje rozhodnutie som nikdy neoľutovala. Zariadila som si tu život, pretože chcem tancovať. A to aj robím.

Za pomerne krátky čas som spoznala rôzne druhy ľudových tancov: od Horehronia cez Liptov až po Goral. Trochu z cigánskeho tanca, mnoho z choreografií Juraja Kubánku. Snažím sa hovoriť a spievať po slovensky a nechávam sa vyhadzovať do vzduchu pri tancoch z Myjavy. Slovensku som vďačná práve za túto rozmanitosť tanečných štýlov. Páčia sa mi všetky – aj kroje, ktoré k nim patria…

Ale vráťme sa späť k môjmu balkónu. Začalo tu byť celkom horúco, bez svetra mi asi bude lepšie. Pravdepodobne mnohí čitatelia po prečítaní tejto vety nebudú ďaleko od zástavy srdca: „Čo?! Je apríl a ty sedíš vonku len v tielku? Si blázon, veď ochorieš!“

Jedna z mojich najvýraznejších skúseností tu na Slovensku je spojená s horúčavou a chladom. V Holandsku som nad ich vzťahom nikdy nepremýšľala. Tu sa však pre mňa teplota stala dôležitou. Napríklad také nákupné centrá. Keď idete do Auparku v zime, najlepšie by bolo obliecť si plavky. Naproti tomu v Eurovea potrebujete v lete kabát. Každý deň cestujem mestskou dopravou z Bratislavy do Rusoviec a už presne viem, kam sa mám posadiť – na tú stranu, kde nie je kúrenie. Ľudia totiž otvárajú okná, len keď je neskutočne horúco. To isté aj v SĽUK-u počas tréningov – otvorím okno (len jedno!) a tanečníci sa sťažujú. Teraz na jar. Veď na čerstvý vzduch ešte nikto nikdy nezomrel!

Viem, že Slovensko a Holandsko sú – čo sa týka klímy – dve úplne odlišné krajiny. Keďže pochádzam zo západného pobrežia, som zvyknutá na dážď a chlad. V Amsterdame jazdím na bicykli aj v búrke, všetci to tak robia. Keď som bola malá, hrávala som sa na ihrisku takmer každý deň. S kamarátmi sme z blata stavali hrady. Ukázala by som vám fotku z tých čias – krásny novembrový deň, sedem detí a len jedno má na hlave čiapku. Ak by ste rovnakú fotku urobili na Slovensku, vyzeralo by to presne naopak. Jasné, že sa treba chrániť, keď je vonku zima, s tým súhlasím. Aj ja v zime nosím hrubý kabát, rukavice a niekedy aj čiapku. Ale vonkajšie faktory nie sú to jediné, čo zaváži.

Rozumiem aj tomu, že ľudia z rozličných krajín majú rôzne zvyky. A rešpektujem to. Ale myslím si, že môžete samých seba urobiť odolnejšími. Len to skúste: otvorte v autobuse dve okná a užívajte si vánok, čerstvý vzduch. Nebojte sa, neochoriete. Ochoriete len kvôli vírom, ktoré sa šíria v preplnenom autobuse, lebo v ňom nie je žiaden kyslík. Viac kyslíka, menej antibiotík! No vážne, rýchlosť, s akou tu dostanete antibiotiká, je podľa môjho názoru skutočne alarmujúca.

Druhý pokus: sadnite si na lavičku v parku (alebo ešte lepšie na čerstvú trávu) v niektorý slnečný deň v apríli. Niekedy to robím, naozaj. No tu na Slovensku ma cudzie dámy na ulici viackrát varovali, že sa mi môžu prihodiť zlé veci. Srdečná vďaka za dobre mienenú radu, ale stále som nažive… Ľudské telo je v živote dôležitým nástrojom, najmä pre mňa, keďže sa živím tancom. Musíme sa oň starať. Pre mňa však starostlivosť znamená, že sa starám aj o svoju obranyschopnosť.

Tak sa odvážte a užite si jar! Ja to spravím…

Zdieľať článok Facebook

Čítať viac

Sleduj [fjúžn] na sociálnych sieťach

Odoberaj náš newsletter