Futbalový klub AS Trenčín: Rasizmus na tribúnach nechceme

Hoci väčšina futbalových klubov vo svete podporuje diverzitu a otvorene sa hlási k antirasistickým posolstvám, práve nacionalistickí fanúšikovia kazia najpopulárnejšiemu športu imidž. Slovenský futbalový klub AS Trenčín a jeho fanúšikovské jadro Légia Laugarício sa to snažia zmeniť. O tom, ako je možné s fanúšikmi pracovať, a ako sa žije zahraničným futbalistom na Slovensku, sme sa porozprávali s hráčmi a zástupcami klubu AS Trenčín.

Od roku 2007 je majiteľom AS Trenčín holandský futbalista, bývalý hráč Ajaxu Amsterdam Tschen La Ling. Rozhodol sa v meste vybudovať klub, ktorý bude športovo aj ekonomicky sebestačný. Je jasné, že klub ako AS Trenčín asi nikdy nebude môcť konkurovať veľkým klubom. La Ling spolu so svojím tímom však prišli s plánom, ktorý sa ukazuje ako funkčný. 

Trenčín má v Európe výbornú povesť ako štartovací klub pre mladých hráčov, ktorí sem prichádzajú rozvíjať svoj potenciál, prípadne odštartovať medzinárodnú kariéru. Okrem toho majiteľ a jeho tím otvorili provinčný klub svetu a do Trenčína priviedli zahraničných hráčov. 

V A-tíme je momentálne 32 hráčov, iba 17 z nich sú Slováci. Zo zahraničia pochádza napríklad nigérijčan Philip Azango, ktorý hral predtým za belgický Gent, Američan Eduvie Ikoba či Kelvin Pires z Kapvérd. Medzinárodné zloženie má aj realizačný tím.

Trenčania a Trenčanky si spočiatku na nových zahraničných hráčov museli zvykať. Rovnako aj pre cudzincov býva niekedy ťažké adaptovať sa na nové prostredie. Platí to aj pre profesionálnych futbalistov, najmä pre mladých sotva osemnásťročných chlapcov, ktorí sa často po prvýkrát ocitnú v úplne inom prostredí, než na aké boli zvyknutí.

Antirasistickí ultras

Oficiálnym fanklubom AS Trenčín je Légia Laugarício, alebo trenčianski ,,ultras‘‘. Trenčiansky fanklub je na slovenské pomery výnimočný tým, že sa otvorene profiluje ako antifašistický a antirasistický.

„Po zániku klubu Ozeta Dukla na tribúny začali chodiť ľudia z tunajšej silnej undergroundovej scény, punkových a hardckore subkultúr a skinheads. Otvorene sa hlásia k hodnodnotám multikulturalizmu, nulovej tolarancie rasizmu a diskriminácie na základe pôvodu či sexuálnej orientácie,“ hovorí zástupca OZ Légia Laugarício Tomáš Migota.

Nie všetci návštevníci štadióna sa však s týmto prístupom stotožňujú. Skúsenosti s rasizmom má aj Philip Azango. „Keď som do Trenčína prišiel prvýkrát v roku 2017, kdekoľvek sme prišli, tak nás, hráčov tmavej pleti, fanúšikovia urážali. Vtedy sme mali obdobie, kedy sa klubu naozaj darilo. Nakoniec nás fanúšikovia začali podporovať, ale iba keď hráme dobre. Zvykli sme si na to a už mi na tom tak nezáleží. Rasizmus v Európe neberiem pri futbale ako prekážku. Ale uráža ma,“ hovorí Philip Azango.

Na začiatky v trenčiankom klube spomína aj holanďan Menno Bergsen, ktorý v minulom roku prešiel do slovinského Maribora. „Na Facebooku AS Trenčín som zo začiatku videl veľa negatívnych komentárov na tému cudzincov v klube. Nemyslím si, že je to dobrý spôsob premýšľania. Prítomnosť cudzincov nie je o tom, že chceme urážať Slovákov. Prišli sme tam, aby sme klub urobili lepším.”

PR manažér klubu Martin Galajda hovorí, že je dôležité pracovať s fanúšikmi a dať im najavo, že rasizmus a nacionalizmus nie je na štadióne vítaný. 

„Futbalové štadióny často fungujú ako pódium pre xenofóbne a rasové predsudky. Ja si však myslím, že to je jednoducho obraz našej spoločnosti. Ak pôjdem do geopolitiky, je to obraz miest a sociálnej situácie ich obyvateľov. Možno to iba na štadiónoch viac vidno, pretože sa tam ľudia zhromažďujú, a vidia to ako priestor na prezentáciu svojich názorov. My ako klub im ten priestor buď dáme, alebo nedáme,” uviedol Galajda.

Zároveň realisticky dodá: „Bolo by naivné si myslieť, že tých ľudí zmeníme, ale je možné prejavy rasizmu do istej miery neutralizovať a ukázať, že v tomto prostredí nie sú akceptované.”

Rovnaký názor má aj zástupca trenčianskych ultras Tomáš Migota. “Rasizmus je pliaga ľudstva, ktorá nikdy nič dobré nepriniesla. Je potrebné sa vždy voči týmto prejavom postaviť, neignorovať ich, ale odsúdiť a ak si to situácia vyžaduje, nebáť sa zastať obete hneď v danom okamihu. Takéto prezentácie, nás ako fanúšikov, sú jednou z možností, ako na tento problém poukazovať skupinovo, vo väčšom.”

Život multikultúrnej kabíny

AS Trenčín má veľmi silný komunitný program, venuje sa rôznym charitatívnym akciám a aktivitám, ktoré majú za cieľ popularizovať šport medzi mládežou. Podporuje napríklad kaviareň a baliareň Na ceste, ktorá funguje ako chránená dielňa. Každoročne tiež organizuje charitatívne podujatie Hviezdy deťom.

Tieto aktivity má na starosti event manažérka Petra Drábová. Rýchlo pochopila, že práve šport môže byť platformou pre aktivity, ktoré pomáhajú zlepšovať život mesta a jeho komunity. Jednou z populárnych aktivít, ktoré klub organizuje, sú debaty s futbalistami na základných a stredných školách. 

„Niekedy sú to naozaj iba také jednoduché rozhovory o živote futbalistov, ale riešime aj ťažšie témy ako rasizmus a multikulturalizmus. Snažíme sa deťom sprostredkovať pohľad na život multikultúrnej kabíny. Ukazujeme im, že medzi našimi hráčmi vznikajú dlhoročné kamarátstva, ale sú aj hráči, čo si už asi nenapíšu. Ale nie je to preto, že jeden je z Holandska a druhý z Nigérie, ale preto, že niekto si proste sadne viac a niekto menej,” vysvetľuje Drábová.

Cudzinci v klube nie sú hrozbou 

V Trenčíne funguje aj mládežnícky klub This is my sen Academy, jedna z najúspešnejších futbalových škôl na Slovensku. Akadémia nesie meno podľa legendárneho výroku Stanislava Lobotku pri podpise zmluvy s Ajax Amsterdam (a vtipne odkazuje mladým futbalistom, prečo je dobre sa už od malička učiť angličtinu).

Cudzinci v tíme však nie sú problémom iba pre fanúšikov, ale často práve pre rodičov nádejných hráčov. Niektorí si myslia, že v trenčianskom tíme by mali hrať Slováci, a cudzinci zaberajú miesto ich deťom. Takto to však podľa Martina Galajdu vo futbalovom svete už dávno nefunguje. Jedným z dôvodov, prečo začali chodiť do škôl, bola snaha ukázať, že multikultúrne prostredie môže byť v konečnom dôsledku prínosom pre všetkých.

“Ak sa chcú mladí hráči dostať z Trenčína, tak si musia na multikultúrne prostredie zvykať od malička. Hovoríme rodičom, že ich deti tiež budú raz chcieť ísť do Londýna, do Amsterdamu či do Berlína. Tam prídu do rovnakého konkurenčného prostredia, ako je tu. Do áčka sa treba prebiť, takže čím skôr sa to naučia, tým lepšie pre nich. Hrať alebo pracovať pre klub majú tí najlepší, a je jedno, či je to cudzinec alebo Slovák.”

AS Trenčín je svojou jednoznačnou komunikáciou dobrým príkladom, ako ukázať verejnosti, že rasizmus v športe nemá miesto. Práve športové prostredie by podľa nich malo byť priestorom, ktoré môže veľa dať nielen tým, ktorí pomýšľajú na kariéru profesionálneho športovca.

„Za posledné roky sme v akadémii trochu zmenili komunikáciu nielen smerom k chlapcom, ale aj ich rodičom. Nie každý môže byť profesionálny športovec, ale šport má pre deti množstvo pozitív do budúcnosti. Dáva im pocit samostatnosti, dáva im priestor na to, aby sa naučili vyrovnať sa s nespravodlivosťou, vedieť sa postaviť na nohy z ťažkej situácie,“ uzatvára Martin Galajda.