Čo je pre mladých kultúra a kto je mládež bez príležitostí?

Výskumné otázky, metódy a terminológia

Pri koncipovaní výskumnej sondy sme vychádzali z predpokladu, že tí, ktorí
vyrastajú v sociálne a ekonomicky znevýhodňujúcom prostredí majú
sťažený prístup k širšej palete kultúry. Informácie o vzťahu mladých ľudí
ohrozených chudobou ku kultúre sme chceli zistiť od samotnej mládeže aj
od tých, ktorí s nimi spolupracujú a kultúru im často sprostredkúvajú.
Čiastočne sme sa snažili zachytiť aj postoje a názory aktérov kultúrneho
života.

Informácie od samotných mladých ľudí sme získavali prostredníctvom online
dotazníka v snahe získať kvantitatívne väčšie množstvo údajov
s potenciálom nadväzujúceho hĺbkového kvalitatívneho výskumu (už
mimo rámca tohto projektu). Napriek úskaliam dotazníkovej metódy sme
ju vyhodnotili ako najvhodnejšiu v rámci mapovania a orientácie v téme.
Dotazník určený pre mladé dievčatá a chlapcov vo veku 12 – 20 rokov mal
ambíciu zodpovedať na tieto otázky:

Čo si mladí ohrození chudobou a sociálnym vylúčením predstavujú
pod pojmom kultúra?
Aké majú kultúrne potreby?
Akým spôsobom identifikované kultúrne potreby napĺňajú?
S akými bariérami sa pri ceste za kultúrou stretávajú?
S akou ponukou sa na poli kultúry stretávajú?
Ako túto ponuku využívajú?
Aké zážitky im kultúra sprostredkováva?

Distribúciu dotazníkov sme organizovali hierarchicky: pomáhali nám ju
zabezpečiť spolupracovníčky a spolupracovníci z partnerských organizácií,
ktoré koordinujú komunitné centrá, zariadenia nízkoprahových služieb
alebo mládežnícke kluby; a v druhom pláne konkrétni oslovení pracovníci
a pracovníčky (napríklad učiteľky a učitelia, komunitné a sociálne
pracovníčky a pracovníci), ktorí sa s mládežou denne stretávajú a zároveň
majú schopnosť citlivo odhadnúť potrebnú mieru asistencie pri vypĺňaní
dotazníka. Keďže dotazník je nadizajnovaný v prostredí on-line formulára,
zvažovali sme aj limitovaný prístup mladých dievčat a chlapcov na internet
a PC, čo práve spomínané centrá ponúkajú ako štandardnú službu.
Dotazník chceme naďalej priebežne distribuovať a po skočení projektu
priebežne vyhodnocovať. Formulár je dostupný na
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd5Q3heHmvSKvU7lSJhTbvIZ
-isaQvtWA56oLlztrTw89qV8Q/viewform .

Ďalším zdrojom informácií o téme projektu sa pre nás stala séria
rozhovorov s ľuďmi, ktorí pracujú s mládežou, so zástupcami rôznych
kultúrnych inštitúcií, rovnako ako mládežníckych organizácií.
S reprezentantmi tohto spektra sme hľadali spoločné prieniky témy
mládeže ohrozenej chudobou a kultúry, diskutovali o tom, ako vnímajú
mladých a kultúrne potreby mladých, snažili sme sa zadefinovať bariéry
a zároveň nájsť, prípadne navrhovať aktivity podporujúce prístup mladých
ku kultúre, premýšľali nad možnosťami rozšíriť alebo uľahčiť dostupnosť
kultúry pre všetkých .

Údaje, ktoré sme získali prostredníctvom týchto metód, sme rámcovali
štúdiom legislatívnych prameňov a strategických materiálov a prehľadom
projektov rôznych organizácií orientovaných na mládež, mládež
s nedostatkom príležitostí, mládež a kultúru.

Pre účely projektu sme si potrebovali jasne vymedziť kategórie a termíny,
s ktorými sme pri koncipovaní dotazníka a štruktúry rozhovorov pracovali:

Kultúra

Na kultúru v rámci projektu nazeráme v jej užšom význame ako na ponuku
viacerých umeleckých žánrov a kreatívnej činnosti rôznej umeleckej
úrovne, ktorú sprostredkovávajú médiá, jednotlivci alebo konkrétne
kultúrne inštitúcie. Pre zrozumiteľnosť sme si tento mnohovýznamový
termín zadefinovali prostredníctvom jednotlivých žánrov v podobe ich
pasívneho prijímania, ale aj aktívnej tvorby:
? Literatúra (čítanie knihy).
? Hudba (počúvanie hudby, chodenie na koncerty, hranie v kapele,
spievanie v zbore…).
? Divadlo (chodenie do divadla, hranie divadla v rámci divadelného
súboru alebo krúžku).
? Kinematografia (pozeranie filmov doma, návšteva kina).
? Výtvarné umenie (návšteva galérií, vlastná tvorba).
? Tanec (návšteva diskotéky, tancovanie v krúžku alebo v súbore,
tancovanie doma pri rôznych príležitostiach).
? Poznávanie (výlety, prehliadky pamiatok, ZOO a pod.).

Mádež

Nakoľko dostupné definície (Zákon č. 282/2008 Z.z.) uvádzajú vekové
rozpätie vzhľadom na vrchnú vekovú hranicu príliš široko, nastavili sme
cieľovú skupinu skôr na základe skúseností vychádzajúcich z praxe. Mládež
(ako skupina mládežníkov) organizovaná v spolupracujúcich komunitných
centrách a kluboch sa vekovo pohybuje od 12 do 20 rokov. Za ťažiskovú
považujeme skupinu vekovo zodpovedajúcu stredoškolákom
a stredoškoláčkam.
MLáDEž s nedostatkom príležitostí
MLáDEž ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením
sociálne znevýhodnená MLáDEž
zraniteľné a ohrozené skupiny MLáDEže

V snahe zachytiť cieľovú skupinu projektu sme na oficiálnej úrovni
pracovali s viacerými popisujúcimi označeniami, no neustále sme sa snažili
reflektovať citlivosť akéhokoľvek označenia, ktoré môže vyznievať
stigmatizujúco aj pri maximálnej snahe o korektnosť. V komunikácii so
samotnými mladými ľuďmi (dotazník) sme sa vyššie uvedeným
pomenovaniam, pochopiteľne, vyhýbali. Projektovým zámerom bolo
zachytiť rôzne podoby znevýhodnenia (geografické, ekonomické, sociálne
a ich kombináciu, čo sa najvýraznejšie ukázalo pri mladých ľuďoch
z prostredia marginalizovaných rómskych lokalít alebo mestských get).
Uvedomujeme si, že distribúcia dotazníkov nezasiahla iné zraniteľné
skupiny mládeže (mládež z detských domovov, chudobní ľudia s telesným
postihnutím, mladí ľudia bez domova). Za opodstatnené považujeme aj
charakteristiky, ktorými definujú znevýhodnenia pracovníčky a pracovníci
s mládežou: chudoba, nedostatok príležitostí, etnicita, realita životného
štartu … (BB, Detský fond SR, Mixklub); žijú tu na sídlisku uzavreto (DG, OZ
Ulita).