Ako sa v 20. storočí odchádzalo zo Slovenska
V apríli vyšla jedinečná publikácia Spišské exody v 20. storočí. Úvodnú kapitolu z nej si môžete prečítať na našich stránkach.
Ak chceme rozumieť dnešku, musíme pochopiť včerajšok
Popudom k záujmu o tému exodov na Spiši bola snaha členov Občianskeho združenia Krásny Spiš porozumieť dnešnému správaniu sa obyvateľov Spiša. Až neskôr sa ukázalo, že malé objavy a poznania o 20. storočí sa s rôznymi obmenami vzťahujú nielen na Spiš, ale na celé východné Slovensko, na Slovensko a tiež na strednú Európu. Postupne sme objavovali pravdu o nedobrovoľných odchodoch, vyhnaniach, a v tých najkrutejších prípadoch o násilných deportáciách, väznení a vraždení na Spiši. Všetky tieto vyhnanstvá a mnohopočetné odchody, odsuny, násilnosti, likvidácie, deportácie, zabitia a vraždenia sme pomenovali slovom exody. Uvedomili sme si, že príčiny exodov boli rôzne: sociálne, politické, náboženské, etnické, ekonomické a národnostné. Zastavili sme sa pri týchto exodoch: vysťahovanie za prácou do Ameriky, odchod Maďarov, vyhnanie Čechov, nútené práce v Hitlerovej Ríši, deportácie Židov, odvlečenie do gulagov, odsun karpatských Nemcov do Nemecka, likvidácia buržoázie, prenasledovanie Rusínov, likvidácia gréckokatolíckej cirkvi, likvidácia súkromných roľníkov, likvidácia kňazov všetkých konfesií, rehoľníkov a ich ochrancov, emigrácia po roku 1968, exody Rómov ale aj mladých Slovákov za prácou do cudziny.
Tento výpočet exodov na Spiši určite nie je úplný. Nie je spomenutá likvidácia obcí kvôli vytvoreniu vojenského pásma medzi Levočou a Kežmarkom, opomenuté sú odvlečenia mužov do pomocných technických práporov a nevylučujeme aj nejaké ďalšie, o ktorých teraz nevieme.
Všetky spomínané exody mali ďalekosiahle dopady na ľudí, ktorí ostali žiť na Spiši. Exody úplne zmenili sociálnu klímu Spiša. Sociálne, národnostne, nábožensky a kultúrne heterogénny Spiš je na začiatku 21. storočia oveľa jednotvárnejší a chudobnejší vo svojej pestrosti, na ktorú bol v minulosti právom hrdý a z výhod ktorých dokázal ťažiť. Táto rôznorodosť kultúr ho vždy obohacovala. Ak zvážime, že každá generácia na Spiši zažila v 20. storočí niekoľko exodov, výsledkom je sociálna nestabilita. Koľko rodín na konci 20. storočia v centrách starých spišských miest udržuje kontinuitu so začiatkom toho istého storočia? Ak k tomu pripočítame dve svetové vojny, niekoľko zmien štátov, hraníc, ústav a základných zákonov a zmeny štátnych zriadení, je zrejmé, že každá generácia prežíva život v strese a začína budovať svoju existenciu od začiatku. O trvalejšom pokoji a istote nemôžeme hovoriť. Dôsledkom je menší záujem ľudí o veci verejné a väčší záujem o vlastné, menší záujem o život spoluobčanov, okolitú prírodu, kultúrne pamiatky a históriu. Výsledkom je útlm, občianska pasivita a výrazne sťažené podmienky pre budovanie zrelej občianskej spoločnosti.
Je zrejmé, že obyvatelia Spiša nie sú iba obeťami exodov, ale často boli ich spolupáchateľmi, organizátormi a iniciátormi. Niektorí z nich mali mocenský, materiálny, alebo kariérny zisk. Bez súhlasu a aktívnej spoluúčasti kamarátov, známych, susedov, kolegov a spoluobčanov by niektoré exody nemali žiadnu šancu a iné by boli oveľa menšie. Exodom priamo alebo nepriamo pomáhali ľudia, ktorým chýbala odvaha, mali strach, alebo boli „iba“ pasívni, alebo „iba“ neutrálni. Exody sú o príbehoch ľudí, ktorí zlyhali alebo obstáli, udali alebo mlčali, obohatili sa alebo pomohli, odišli alebo ostali, prežili alebo umreli. Exody sú o hanbe, nenávisti, chamtivosti, zlobe, klamstve, zbabelosti, strachu, slabosti, kariérizme a pomste, ale aj o odvahe, láske, pomoci, ľudskosti, hrdinstve, pravde, sile, skromnosti a odpúšťaní. Exody napáchali veľa zla a málo dobra. Dôsledky exodov znáša Spiš dodnes.
Exody na Spiši v 20. storočí nás vyzývajú k väčšej ohľaduplnosti, porozumeniu a veľkorysosti k tým druhým, ktorí sa od nás odlišujú etnicky, kultúrne, nábožensky, sociálne alebo iba svojim správaním a prežívaním vlastného osobného života.
Exody na Spiši v 20. storočí nám opakovane dokazujú, že žiadna generácia nie je dokonalá, neomylná a imúnna voči pokušeniu ku kolektívnym a definitívnym riešeniam svojich problémov na úkor slabších. Pred každou generáciou stojí jednoduchá a ťažká úloha zároveň: nepodľahnúť týmto pokušeniam.
Na tému spišských exodov zorganizovalo Občianske združenie Krásny Spiš od roku 2008 vyše tridsať výstav umeleckej kolekcie obrazov Fera Guldana. Debaty a besedy s návštevníkmi výstav potvrdzujú hlbší záujem o túto tému. Naša publikácia chce aspoň čiastočne uspokojiť dopyt bežného návštevníka výstavy a tiež každého, kto chce porozumieť dnešnému Spišu. Preto je písaná síce odborne, ale prístupne a na príkladoch niektorých exodov približuje prežité udalosti 20. storočia na Spiši.
