Ako zmerať inklúziu?

Určite ste sa už stretli s titulkami typu “Rebríček najlepších miest pre život“ alebo “Desať regiónov s najvyššou nezamestnanosťou“. Spoločensko-vedný a aplikovaný výskum napredujú podobne ako technológie. V súčasnosti je možné zmerať napríklad mieru chudoby, podrozvinutosti, rezidenčnej segregácie, ľudského rozvoja, rodovej rovnosti, ale aj mieru inklúzie. V nasledujúcom článku vám priblížime osem rôznych indexov, auditov a barometrov. Líšia sa zameraním, spôsobom hodnotenia a aj posolstvom, ktorý majú poskytnúť.

V zásade sú najčastejšie indexované javy (prípadne inštitúcie), ktoré je možné číselne vyjadriť, teda kvantifikovať. To znamená, že sa určia kritériá, ukazovatele alebo ešte inak indikátory a ich hodnoty. Tie sa následne vyhodnocujú. Index je teda akýmsi sumárom skupiny otázok, ktorých odpovede sú sčítané v jednom numerickom výsledku. Na základe takéhoto indexovania je možné vytvárať rebríčky. Môžu teda slúžiť na porovnávanie hodnôt v rôznych krajinách, mestách alebo inštitúciách.

Ak hovoríme o inštitúciách, tak v kontexte inklúzie môžu byť indexované napríklad nemocnice, knižnice, mestské úrady či školy. Najčastejšie sa môžeme stretnúť práve s indexami, ktoré sú zamerané na hodnotenie miery inklúzie v školách. Jedným z nich je napríklad Ukazatel inkluze. Rozvoj učení a zapojení na školách[1], ktorý bol adaptovaný z britského modelu pripraveného Centrom pre štúdium inkluzívneho vzdelávania. Mal by slúžiť predstaviteľom škôl k zhodnoteniu aktuálnej školskej kultúry, politiky a praxe. Publikácia poskytuje sady otázok, ktoré je vhodné si klásť, ale aj cyklus rozvoja inklúzie. Ten zároveň obsahuje aj realizačnú časť opatrení a intervencií v oblastiach, ktoré je potrebné zlepšovať. Inak povedané, približuje jednotlivé fázy a aktivity, ktoré je vhodné uskutočňovať. Tento index je súčasťou projektu Férová škola, ktorý inklúziu definuje nasledovne: „Inkluze začíná tím, že připustíme rozdíly a respektujeme je. Jde o nekonečný proces zkvalitňování učení a zapojení všech studentů. Jde o ideál, o který škola může usilovat, ale kterého nikdy zcela nedosáhne. K inkluzi ovšem dochází ihned, jakmile je proces zvyšování míry zapojení nastartován. Inkluzivní škola je škola v pohybu.” (Čechová, Zídková, 2007) Projekt je zameraný na hodnotenie inklúzie na školách a udeľovanie certifikátov tým školám, ktoré preukážu, že sú inkluzívne a že sa v tomto smere rozvíjajú. Do projektu sa môže zapojiť akákoľvek základná škola v Českej republike. Prihlásením do hodnotenia škola preukazuje, že dodržiava ľudské práva, princípy nediskriminácie a inklúzie. Medzi povinnými kritériami, ktoré sa hodnotia, nájdeme: inkluzívny princíp v školskom vzdelávacom programe, motivácia k vzdelaniu na školách, rôznorodosť tried, informovaný súhlas rodičov, asistent pedagóga, problematika šikany a priaznivé prostredie školy. Organizátor ponúka aj tzv. výberové podmienky, z ktorých si škola vyberie tie, ktoré sú pre ňu prínosné a napomôžu rozvoju inkluzívneho prostredia v škole. Môžu si zvoliť napríklad: začlenenie dieťaťa, publikačnú činnosť, teambuilding, komunitné akcie školy, ale aj analýzu školských dokumentov. Prihlásené školy prechádzajú procesom certifikácie, počas ktorej koordinátor, pedagóg a právnik školu pravidelne navštevujú, poskytujú poradenstvo a pomoc v oblastiach, ktoré potrebuje škola zlepšiť. Ak škola po ukončení certifikačného procesu splní všetky podmienky, komisia jej udelí certifikát Férová škola. Certifikát je obmedzený na dvojročné obdobie. V roku 2009 dostala prvá zo zapojených škôl certifikát a do konca roku 2013 bolo udelených celkom 29 certifikátov.

Inklúzia je stav, ale aj proces. Aj preto je pomerne ťažko kvantifikovateľná. Častejšie sa tak stretneme s jej auditom. Samotný audit je definovaný ako systematické a nezávislé skúmanie, overovanie dát, záznamov, dokumentov, operácií, tvrdení, výstupov či všeobecného stavu subjektu za určitým účelom (zlepšenia, zvýšenia úrovne, efektivity a pod.). Opiera sa zväčša o stanovené alebo odporúčané normy, vybavenie či prístupy príslušného subjektu. Predmetom auditu môže byť takmer čokoľvek a uskutočňuje sa prostredníctvom preskúmania organizácie, štruktúry, dokumentov, procesov, manažmentu, rozhodnutí, kontrol alebo ich overovania a posúdenia zhody so zákonmi, normami, stanovenými pravidlami. Audit poskytuje nezávislý pohľad tretej strany. Ten, kto audit vykonáva, overuje, zbiera dôkazy, hodnotí a na základe toho formuluje závery, ktoré následne komunikuje v správe z auditu. V tej uvádza svoj názor, stanovisko, záver a odporúčania či opatrenia, ktoré je nutné prijať. Na základe správy a jej obsahu vie subjekt (alebo jeho predstavitelia) zhodnotiť a zlepšiť efektivitu a úroveň manažmentu, kontroly, prístupov, riadiacich procesov a podobne.

Rada kanadských mestských knižníc pripravila podrobnú publikáciu zameranú na realizáciu auditu verejných knižníc[2] s názvom Audit sociálnej inklúzie. Audit knižníc je zameraný na personál a návštevníkov. Vo vzťahu k cieľovým skupinám je flexibilný, knižnice si samé môžu stanoviť, na koho sa chcú zamerať. Audit operuje s troma hlavnými indikátormi. Prvým z nich je indikátor otvorenosti, ktorý sa zameriava na to, ako dobre pozná knižnica a jej pracovníci komunitu, ľudí v okolí a tých, čo využívajú jej služby. Druhým je indikátor zámernosti (v originálnom znení indicator of intentionality), ktorý sa sústreďuje na to, ako dobre knižnica posilňuje princípy sociálnej inklúzie vedomým spôsobom, teda, aké úsilie a aktivity vyvíja v oblasti jej rozvoja. Tretím je indikátor inklúzie zameraný na to, do akej miery je samotná knižnica komunitou. Audit podrobne vysvetľuje, ako chápať inklúziu v tejto oblasti, na koho sa zamerať, aké otázky si klásť, akým spôsobom hodnotiť, ale aj aktivity, ktoré by mali byť realizované, ak chceme, aby nastalo zlepšenie. Publikácia prináša tiež mnoho praktických príkladov z jednotlivých knižníc, ktoré majú slúžiť ako dobrá prax. Napríklad, verejná knižnica v Toronte sa snaží pravidelne zisťovať potreby nie len svojich návštevníkov, ale chápať celkové demografické a sociálne zmeny v meste. Mnohými spôsobmi a z rôznych perspektív (vláda, inštitúcie, záujmové skupiny či obyvatelia) sa snaží nahliadať na dianie a potreby. Každé štyri roky pripravuje strategické plánovanie na základe podrobného výskumu a verejných konzultácií s cieľom reflektovať aktuálne spoločenské otázky, ktoré vplývajú na obyvateľov. Knižnica vedie pravidelne verejné konzultácie s ľuďmi. Ich analýza následne slúži k pochopeniu vnímania, povedomia ale aj využívania knižničných služieb obyvateľmi. Pravidelne zbiera spätnú väzbu od návštevníkov, či komunikuje so zamestnancami.

Častým zameraním auditov je rodová rovnosť. V predslove jednej z najkomplexnejších metodík rodového auditu Medzinárodnej organizácie práce stojí: „Rodová rovnosť nemôže byť dosiahnutá, ak ostáva diskriminácia súčasťou politických, ekonomických a sociálnych inštitúcií alebo rozvojových procesov; často ostáva nepomenovaná alebo adresovaná nerovným spôsobom“ (ILO, 2012)[3]. Publikácia, o ktorej píšeme, podrobným spôsobom vedie realizátorov auditu celým procesom. V úvode je detailne vysvetlená filozofia rodovej rovnosti a potreba jej zahrnutia v politikách, praktikách, ale aj samotnej kultúre inštitúcií. Možno sa tu dočítať o histórii rodového auditu či pozrieť si vzor modelovej záverečnej správy. Manuál dáva tipy na to, ako zostaviť hodnotiaci tím, ako si pripraviť aktivity, ako pripraviť rozhovory, viesť workshopy, ale aj ako pripraviť prvú verziu záverečnej správy a odporúčaní. Manuál tak má potenciál spraviť realizátora auditu aj z niekoho, kto doposiaľ nemá žiadne skúsenosti v tejto. Tneto rodový audit kladie veľký dôraz na participatívnosť, teda priame zapojenie ľudí podieľajúcich sa na chode inštitúcie. Tretia časť manuálu ponúka celý súbor cvičení pre participatívne workshopy s detailnými inštrukciami a zámermi, ale aj s možnými očakávanými výstupmi.

Rodový audit sa realizuje aj na školách. V Českej republike vyšla Příručka pro genderově citlivé vedení škol[4], ktorá je určená predovšetkým riaditeľom, riaditeľkám, zástupcom a zástupkyniam škôl, ale aj tým, čo sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na vedení inštitúcií. Jej cieľom je zvýšiť rodovú citlivosť ľudí vo vedúcich pozíciách. V jednotlivých kapitolách predstavuje rodové perspektívy rôznych aspektov školského života. Na základe výskumov a skúseností príručka ukazuje existujúce rozdiely v predstavách a správaní učiteľov a učiteliek vo vzťahu k dievčatám a chlapcom. Uvedomiť si ich vôbec nie je jednoduché. Práve preto ponúka publikácia príklady, ale aj aktivity, prostredníctvom ktorých je možné rodové stereotypy v konaní ľudí vo vedúcich pozíciách identifikovať a uvedomovať si ich. Dotýka sa aj tém komunikácie medzi učiteľmi a žiakmi, reflexie odlišného prístupu chlapcov a dievčat, učiteľských zborov, rodovo citlivej výučby, ale aj výchovného poradenstva. Učiteľom dokonca poskytuje návod, ako odhaliť, či je učebnica rodovo zaťažená a zároveň ponúka kritériá, ako vyberať učebnice, ktoré rodové stereotypy neobsahujú. Čitateľa tiež vedie k sebareflexii.

V rámci Iniciatívy společenstva EQUAL bola v Českej republike vypracovaná dokonca aj metodika rodového auditu mestského a obecného úradu[5].

V rokoch 2008 a 2009 sa v New Jersey (USA) uskutočnil kultúrny audit v študentskom areáli Richard Stockton College. V úvode publikácia, ktorá je výsledkom výskumu, spomína, že väčšina vysokých škôl a univerzít odpovedá na zmenu potrieb vo vzťahu k diverzite a inklúzii v prostredí týchto inštitúcií. „Ako sa menia tváre našich národov, menia sa aj podoby kampusov univerzít a vysokých škôl. Existuje tu vysoká miera uvedomenia si zo strany vyučujúcich, že ak majú študenti v podmienkach 21. storočia uspieť, musia byť pripravení fungovať v multikultúrnej, multietnickej a multijazykovej Amerike.“[6] (Bryant, Bryant, Halley, 2009). Keďže posledná veta platí univerzálne, kultúrny audit by mohol byť inšpiráciou pre mnohé inštitúcie. Audit sa zameral na rôzne okruhy ako napríklad prístup a úspech (so zameraním napríklad na zamestnávanie a prijímanie študentov, študijné výsledky a úspechy študentov z rôznych prostredí), celková atmosféra v kampuse, vzťahy medzi rôznymi skupinami, vzdelávannie a štipendiá či životaschopnosť inštitúcie. Bol realizovaný prostredníctvom prieskumu a fokusových rozhovorov so študentmi a zamestnancami kampusu. Zadávatelia sa okrem iného z odporúčaní dozvedeli, že by mali všetkým zamestnancom zabezpečiť tréning v oblasti diverzity a inklúzie, rozpracovať a integrovať kompetencie manažmentu diverzity a inklúzie do požiadaviek na každého zamestnanca a do evaluačných procesov, zvyšovať medzi študentmi povedomie o diverzite a inklúzii a poskytnúť im viac príležitostí, aby sa s diverzitou stretávali a boli jej šíriteľmi.

Meranie „inkluzivity“ inkluzívneho biznisu. Od škôl, knižníc, školských areálov sa teda dostávame až k biznisu. V úvode publikácie sa dozvedáme, čo znamená inklúzia v kontexte podnikania. Inkluzívne podnikanie môže byť podľa autorky charakterizované ekonomickou životaschopnosťou biznis modelov, ktoré majú pozitívny vplyv na chudobných ľudí a / alebo životné prostredie. (Wach, 2012)[7] Podstatou inkluzívneho podnikania je pozitívny dopad na určitú skupinu ľudí či na miestnu komunitu. Táto komunita však nie je pasívnym prijímateľom akejsi pomoci, naopak, ľudia sú aktívne zapojení buď ako zamestnanci, distribútori, spotrebitelia alebo výrobcovia. Je dôležité dodať, že hodnota solidarity a zapájania ľudí ohrozených chudobou či ľudí s inými znevýhodneniami je priamo integrovaná do biznis modelu firmy. Podľa UNDP model inkluzívneho podnikania vytvára mosty medzi podnikmi, teda sférou biznisu a chudobnými ľuďmi prinášajúc obojstranné výhody. (UNDP, 2008)[8] Existujú rôzne rámce hodnotenia efektivity inkluzívneho podnikania – v tomto špecifickom kontexte sa najčastejšie hodnotí dopad na cieľovú skupinu. Preukázanie dopadu môže viesť k systémovým zmenám, či primeť vlády k prijatiu opatrení na odstraňovanie bariér pre fungovanie takýchto podnikov.

Ďalším z nástrojov, ktoré slúžia na hodnotenie či meranie, je barometer. Barometer mapuje primárne názory, postoje, správanie v kontexte rôznych tém. Napríklad, Európska komisia pravidelne využíva barometer vo forme prieskumov verejnej mienky. Zameriava sa na rôzne témy, napríklad povedomie o Charte základných ľudských práv, povedomie o možnosti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ, ale aj spoločenskej atmosfére v krajinách Únie. Nadácia otvorenej spoločnosti v rámci Dekády začleňovania rómskej populácie realizovala v roku 2007 Barometer inklúzie Rómov,[9] ktorý sa v prieskume zameral na vnímanie Rómov očami verejnosti a poskytol tiež priestor Rómom a Rómkam vyjadriť sa k tomu, čo oni sami považujú za najväčšie problémy. Ďalším príkladom barometra je Barometer sociálnej inklúzie,[10] ktorý realizovala Univerzita Melbourne v Austrálii. Ten bol zameraný na hodnotenie inklúzie univerzitných zamestnancov a študentov. Jeho cieľom bolo zistenie hodnoty diverzity v univerzitnej komunite, ale aj zvýšenie zastúpenia ľudí z odlišných prostredí.

Spôsobov, akými je možné zachytiť a hodnotiť inklúziu, jej rozsah, ale aj možností jej rozvoja je teda mnoho. Rovnako široké je spektrum inštitúcií a oblastí, v ktorých je inklúziu možné merať. Považujeme za dôležité šíriť filozofiu inkluzívnosti v spoločnosti a meranie inklúzie považujeme za jeden z vhodných spôsobov. Podobné nástroje pomáhajú reflektovať prístup k inklúzii, nastavenie ľudí, firiem, inštitúcií či politík. Diagnostikujú súčasný stav a slúžia ako zrkadlo pre ľudí vo vedúcich pozíciách, zamestnancov, tvorcov verejných politík a ďalších. Zároveň prinášajú možné riešenia a stratégie pre budúci pokrok v rozvoji inklúzie.

[1] Férovú školu organizuje Liga za lidská práva. Viac na: http://www.ferovaskola.cz/. Publikáciu Ukazatel inkluze preložili Čechová, H., Zídková, D. (2007). Ukazatel inkluze. Rozvoj učení a zapojení na školách. Rytmus, o.s. Publikáciu v PDF verzii je možné stiahnuť na http://www.ferovaskola.cz/data/downloads/Index_inkluze.pdf.

[2] O audite verejných knižníc sa dozviete viac na http://www.siatoolkit.com/introduction-to-toolkit/#axzz3b2YQgLLd. Podrobnejšie v PDF verzii na http://www.wellesleyinstitute.com/wp-content/uploads/2010/05/SIAToolkit.pdf.

[3] ILO. (2012). A Manual for Gender Audit Facilitators: The ILO Participatory Gender Audit Methodology. Geneva: International Labour Office.

[4] Smetáčková, I. (2007). Příručka pro genderově citlivé vedení škol. Praha: Otevřená společnost, o.p.s.

[5]Pavlík, P. (2007). Metodika genderového auditu městského/ obecného úřadu. Praha: OSF. Dostupné online na: http://www.otevrenaspolecnost.cz/knihovna/otevrenka/prosazovani-genderove-rovnosti/metodika-genderoveho-auditu-obecni-urad.pdf.

[6] Bryant, F., Bryant, D., Halley, S. (2009). Richard Stockton College of New Jersey Cultural Audit 2008-9. Bryant Association Consulting LLC. Dostupné online na http://intraweb.stockton.edu/eyos/affirmative_action/content/docs/cultural_audit/Final_Report_of_Cultural_Audit.pdf.

[7] Wach, E. (2012). Measuring the „Inclusivity“ of Inclusive Business. Brighton: Institute of Development Studies. http://www.ids.ac.uk/files/dmfile/Pp9.pdf.

[8] UNDP. (2008). Creating Value for All: Strategies for Doing Business with the Poor. New York: United Nations Development Programme.

[9] Dostupné online na: http://www.fundatia.ro/sites/default/files/en_22_22_RIB_en.pdf.

[10] Dostupné na: http://msl.unimelb.edu.au/__data/assets/pdf_file/0010/634906/SOCIAL_INCLUSION_BAROMETER_2011-2012_FINAL.pdf.