Ako sa z bielej ženy môže stať Indiánka

V roku 1875 navrhol kmeň Čejenov americkému prezidentovi Ulyssesovi Grantovi z dnešného pohľadu veľmi bizarný obchod: tisíc indiánskych koní za tisíc bielych žien. Vláda Spojených štátov výmenu odmietla. O viac ako sto rokov neskôr však spisovateľ Jim Fergus tento nápad oživil a napísal román o možných dôsledkoch takéhoto kroku.

Z pohľadu Čejenov bolo všetko priezračne logické: zvierat je čoraz menej, bieli muži majú vojenskú prevahu a nezastavia sa pred ničím. Jedinou nádejou Ľudu (čítaj “čejenského ľudu”) na záchranu je spojenie sa s dominantnou belošskou populáciou. Preto je potrebné, aby si čejenskí muži zobrali za manželky biele ženy a splodili s nimi deti, ktoré budú môcť žiť medzi bielymi ako rovnoprávni občania a zabezpečia tak prežitie kmeňa.

Z pohľadu vlády Spojených štátov to bola bezprecedentná opovážlivosť. Lenže potom sa pár žien dobrovoľne prihlásilo. Páni v kongrese si nechali celú vec prejsť hlavou a zistili, že návrh Indiánov má aj svoje výhody: prestanú terorizovať osadníkov prúdiacich na západ,  bude od nich pokoj a vládu to vlastne nič nebude stáť. A tak hoci verejne dohodu odmietli, zároveň spustili tajný program Nevesty pre Indiánov. Dobrovoľníčky sa rozhodli doplniť ženami z väzníc a ústavov pre duševne chorých.

Jednou z nich je aj May Doddová z Chicaga, ktorej denník tvorí najväčšiu časť knihy. Na úvod sa z neho dozvedáme, ako ju vlastná rodina nechala zavrieť do blázinca kvôli promiskuite, z ktorej sa vykľuje obyčajná láska k mužovi, ktorý pre ňu, či skôr pre jej rodičov, nebol dosť dobrý. Keď dostane ponuku získať späť slobodu výmenou za to, že sa vydá za Indiána a porodí mu dieťa, neváha ani minútu a spolu s prvou várkou žien sa ocitá vo vlaku smerujúcom na Divoký západ, aby sa stala čejenskou nevestou.

Spolu s ňou sa v prvej várke žien zíde rozmanitá a bizarná spoločnosť. Okrem jej kamarátky – bacharky Marthy, ju tvorí maliarka vtákov, ktorá túži skúmať faunu prérií; írske dvojičky – delikventky; veľká Švajčiarka, ktorá už viac nechce byť pannou; deprimovaná južanka, ktorú opustil snúbenec; krehké dievča, ktoré nerozpráva; a dokonca aj jedna emancipovaná černoška. Nesmieme zabudnúť ani na sestru misionárku, ktorá celý program vedie. Už po ceste sa medzi ženami začína prejavovať skupinová dynamika a čím bližšie sú k cieľu svojej výpravy, tým jasnejšie začína byť, že toto dobrodružstvo nemôže skončiť dobre.

Množia sa dohady a varovania podporené predsudkami, programu v skutočnosti neverí nikto. Ešte pred prvým stretnutím s “divochmi” si to mnohé zo žien rozmyslia a opúšťajú skupinu. May je tiež postavená pred podobnú dilemu, ale cíti svoj záväzok voči ostatným, aj sebe samej.

A tak postupne sledujeme ich osud: príchod do pevnosti, presun na vozoch, prvé stretnutie s Indiánmi, samotnú výmenu, prvé dni v čejenskom tábore, ich hromadnú svadbu, aj ich (ne)každodenný život v divočine a prispôsobovanie sa novej situácii, v ktorej sa ocitli.

Tisíc žien je vlastne klasickým príbehom “stretnutia s inou kultúrou”. Počiatočné ťažkosti a nepochopenie, zbližovanie sa, spoznávanie nového sveta, ktorý je až prekvapujúco konzistentný, osvojovanie si cudzích zvykov aj prekračovanie vyprázdnených pravidiel, pomalé obrusovanie hrán, a potom šokujúce odhalenia vo chvíli, keď už sa zdá, že všetko je na dobrej ceste. Zo žánrového pohľadu nejde o žiadne objavovanie Ameriky. Podobný princíp nájdeme už vo Winnetouovi.

Reálie má Fergus detailne naštudované, ale servíruje ich v masovo stráviteľnej podobe. Dej sa zaobíde bez zbytočných odbočiek a nestráca tempo, skoky v čase pôsobia prirodzene, nechýbajú viac či menej nečakané zvraty. Jednotlivé situácie sú prerozprávané citlivo, ladne, aj keď vlastne vcelku obyčajne. Mayin denník sa nesnaží byť hlbokou intímnou reflexiou, práve naopak – pri rozprávaní príbehu myslí na svoje deti, ktoré raz budú jej slová čítať, takže nepriamo nastoľuje aj komunikáciu smerom k čitateľovi.

Čím kniha skutočne zaujme, je až nezvyčajne výrazný ženský pohľad, napriek tomu, že ju písal muž. K tomu patrí aj obrovská dávka empatie a tolerancie k akejkoľvek forme odlišnosti. Medzi Mayinmi priateľmi nájdeme mužov v koži žien, aj ženu v koži muža, bývalých otrokov, aj zlodejky, emancipovanú bojovníčku, aj ženy, s ktorými sa delí o svojho manžela. A tak ako svet nie je čierno-biely, a nie každý misionár je nevinný baránok, aj medzi Indiánmi sa nájdu dobrí aj zlí, čestní aj zákerní, krutí aj slabošskí. Románu nechýba ani romantická linka, v ktorej sa hlavný hrdinka ocitá v klasickej dileme medzi rozumom a citom. Pozitívom je, že autor ju vie veľmi šikovne využiť v budovaní príbehu a nezostáva samoúčelná.

Ďalšou výraznou črtou je snaha o súlad a harmóniu. Zákony divočiny síce vedia byť kruté, ale aj to sa dá napísať spôsobom, ktorý v čitateľovi nevyvoláva nočné mory. Dobro a zlo sú v knihe pomerne jasne rozlíšené a šťastie stojí zvyčajne na strane kladných hrdinov (spolu s autorským zámerom). Akoby sa nad celou knihou vznášal Veľký Duch a čarovným spôsobom usmerňoval naše chaotické životy do správnych koľají. Lenže ani tento Veľký Duch nie je všemocný a občas sa stane niečo, čo všetku harmóniu zatieni. Autor tieto okamihy hrôzy a beznádeje predkladá v na miligram presne vyvážených dávkach, takže dobrý pocit z knihy prevláda. Ale vždy, keď to už vyzerá príliš idylicky, si môžete byť istí, že od tragédie (miestami naozaj brutálnej) vás delí len pár stránok. V konečnom dôsledku tak román napriek všetkej pozitívnej energii, optimizmu a láskavého humanizmu nepôsobí ako od reality odtrhnutá rozprávočka a má svoju hĺbku.

Ak hľadáte niečo ľahšie a čítavé, ale pritom nie prízemné a s veľkou dávkou ľudskosti, Tisíc belošiek Jima Fergusa je skvelá voľba.

O knihe

Názov: Tisíc bělošek
Autor: Jim Fergus
Preklad: Nika Exnerová
Rok: 2017
Vydavateľstvo: Garamond
Jazyk: čeština
Počet strán: 328
Väzba: tvrdá väzba
ISBN: 9788074073694