Migračné toky vo svete, v Európe a na Slovensku

V roku 2013 bol odhadovaný počet migrantov na svete 231,5 milióna, čo je v porovnaní s rokom 1990 nárast o 50% (ak berieme za bázický rok 1990), a v porovnaní s rokom 2000 nárast o jednu tretinu (bázický rok 2000).[1] Najväčší nárast možno pozorovať v prípade rozvinutých regiónov (nárast o 53,3 milióna na 135,6 milióna migrantov v roku 2013), v prípade rozvojových krajín ide o pomalší nárast z 71,9 milióna migrantov v roku 1990 na 95,9 milióna v roku 2013 (tretinový nárast).[2]V porovnaní s celkovou populáciou, ktorá v roku 2013 zodpovedala 7, 1621 mld. obyvateľom je počet migrantov malý a zodpovedá 3,2% celkovej populácie.[3] Ak by tvorili migranti populáciu jednej krajiny, veľkosťou by táto krajina zodpovedala 5. populačne najväčšej krajine sveta. Trendom v histórii migračných tokov bola vždy predovšetkým migrácia z Juhu na Sever[4]. V súčasnosti sa však migračným tokom z Juhu na Sever začínajú vyrovnávať migračné toky z Juhu na Juh. V súčasnosti poznáme 4 kombinácie možných smerov migračných tokov vo svete a to:

migračný tok Sever – Sever
migračný tok Sever  – Juh
migračný tok Juh – Sever
migračný tok Juh – Juh

Odhaduje sa, že postupne nastane vyrovnanie, prípadne prevýši medzinárodná migrácia v rámci medzinárodného migračného toku Juh – Juh objemom medzinárodný migračný tok Juh – Sever. V roku 2013 bol kolobeh migrácie orientovaný predovšetkým na migráciu z Juhu na Sever, ako aj na migráciu z Juhu na Juh (Obr. 1). Tieto smery medzinárodných migračných tokov môžeme potvrdiť aj prostredníctvom zobrazenia 10 najväčších bilaterálnych migračných tokov vo svete za roky 2010 – 2013, ktorými sú[5]:

Mexiko -> USA (Juh – Sever)
Sudán -> Južný Sudán (Juh – Juh)
Palestína -> Jordánsko (Juh – Juh)
Mjanmarsko -> Thajsko (Juh – Juh)
India -> Spojené arabské emiráty (Juh – Juh)
Somálsko -> Keňa (Juh – Juh)
Rumunsko -> Taliansko (Sever – Sever)
Čína -> Južná Kórea (Juh – Juh)
Kambodža -> Thajsko (Juh – Juh)
Poľsko -> Spojené kráľovstvo (Sever – Sever)

Ak by sme chceli určiť v absolútnych číslach najväčšie medzinárodné migračné toky, nebudú sa vo väčšine zhodovať s vyššie uvedenými relatívnymi, ktoré označujú najväčšie migračné pohyby počas ako priemer 3 rokov. Najväčšími absolútnymi migračnými tokmi podľa klasifikácie Svetovej banky a údajov z roku 2010 sú nasledujúce bilaterálne migračné toky[6]:

Mexiko -> USA (12,19 mil. migrantov): migračný tok Juh – Sever
Ukrajina -> Ruská federácia (3,66 mil. migrantov): migračný tok Juh – Juh
Ruská federácia  -> Ukrajina (3,52 mil. migrantov): migračný tok Juh – Juh
Bangladéš -> India (3,19 mil. migrantov): migračný tok Juh – Juh
Turecko -> Nemecko (2,82 mil. migrantov): migračný tok Juh – Sever
Kazachstan -> Ruská federácia (2,65 mil. migrantov): migračný tok Juh – Juh
Afganistan -> Pakistan (2,41 mil. migrantov): migračný tok Juh – Juh
Čína -> USA (1,96 mil. migrantov): migračný tok Juh – Sever
Filipíny -> USA (1,85 mil. migrantov): migračný tok Juh – Sever
India -> USA (1,56 mil. migrantov): migračný tok Juh – Sever

Z uvedených údajov môžeme konštatovať, že v prípade absolútnych migračných bilaterálnych tokov ide predovšetkým o dva hlavné smery migrácie a to z Juhu na Sever a z Juhu na Juh. V najväčších migračných tokoch sa neobjavuje v absolútnych číslach ani migrácia zo Severu na Juh a ani migrácia zo Severu na Sever (ktorá je v číselnom vyjadrení prevládajúca v porovnaní s migráciou zo Severu na Juh). Tendencia zmeny migračných tokov v posledných rokoch z historicky prevládajúcej migrácie z Juhu na Sever na migráciu predovšetkým z Juhu na Juh je viditeľná v zobrazení 10 relatívne najväčších migračných tokov v posledných 3 rokoch, ktoré zahŕňajú priemerný ročný počet migrantov v rámci daného toku. Napriek stále prevažujúcemu trendu „líderstva tabuľky“ migračného toku z Mexika do USA, 7 z 10 najväčších migračných tokov v rokoch 2010-2013 predstavuje migračný tok z Juhu na Juh. Tabuľku dopĺňajú dva migračné bilaterálne toky zo Severu na Sever. týmto sa premieta aj percentuálne vyjadrenie migračných tokov vyjadrené na obr. 1 do konkrétnych migračných tokov.

Migračné toky na európskej úrovni

Migrácia v rámci a do Európskej únie sa vyznačuje vyšším počtom migrantov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie ako migrantov pochádzajúcich z jedného zo štátov Európskej únie. V roku 2011 bolo v EÚ približne 6,6% obyvateľov s občianstvom odlišným od občianstva hostiteľskej krajiny, čo zodpovedá 33,3 miliónom obyvateľov.[7] 4,1% obyvateľov Európskej únie tvoria príslušníci tretích krajín (vtedy EÚ 27). V roku 2012 bol imigračný prírastok EÚ 1,69 milióna migrantov zahŕňajúcich vnútornú migráciu v EÚ ako aj migráciu z tretích krajín do EÚ.[8] Kvôli nejednotnej metodológii zberu dát v jednotlivých štátoch EÚ sa v štatistike objavuje dichotómia v zbere dát, zahŕňajúca tak obyvateľov narodených v tretích krajinách (foreign-born citizens), ako aj cudzích štátnych príslušníkov z tretích krajín (ak nie je dostupná štatistika občanov na základe miesta narodenia).

Hlavnými krajinami EÚ, ktorých obyvatelia sú migranti v iných členských štátoch EÚ, sú Rumunsko (takmer 2,5 milióna obyvateľov žijúcich v jednej z krajín EÚ 27), Poľsko, Taliansko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Bulharsko, Holandsko a Španielsko (takmer 0,5 milióna obyvateľov žijúcich v inej krajine EÚ 27).[9] Najpočetnejšími skupinami obyvateľov krajín EÚ s pôvodom z tretej krajiny sú obyvatelia krajín pôvodu ako je Turecko, Maroko, Albánsko, Čína, Ukrajina, Rusko, India, Alžírsko, USA, Ekvádor. Tieto hlavné migračné toky do Európskej únie ukazuje Obr. 2. Na európskej úrovni je viditeľná prepojenosť s medzinárodnými tokmi, nakoľko potvrdzuje približnú veľkosť migračných tokov z Turecka do Nemecka ako jedného z najväčších migračných tokov aj vo svete. Druhým prepojením so svetovými migračnými tokmi je veľkosť migračných tokov v rámci EÚ zahŕňajúca predovšetkým migráciu z Rumunska, ktorá je na európskej úrovni početne najväčšia.

Dôležitosť imigrácie predovšetkým z tretích krajín do EÚ je viditeľná predovšetkým v porovnaniach projekcií vývoja počtu obyvateľstva v EÚ. Vychádzajúc zo súčasného počtu obyvateľstva 507,16 milióna obyvateľov možno dospieť k počas desaťročí k zvýšeniu populácie a následnému miernemu úbytku s konečnou hodnotou počtu obyvateľov pre EÚ 28 v roku 2080 520,035 milióna.[10] So scenárom nárastu počtu obyvateľstva sa však počíta iba v prípade cielenej migračnej politiky Európskej únie a opatrení na udržanie úrovne migrácie a neprechádzanie k nulovému alebo zápornému migračnému saldu. V prípade nulovej migrácie totiž projekcia vývoja obyvateľstva predkladá možnosť rapídneho úbytku obyvateľstva na konečnú hodnotu v roku 2080 398,626 milióna obyvateľov EÚ[11] (úbytok približne 109 miliónov obyvateľov), čo by sa negatívne prejavilo predovšetkým v množstve dostupnej pracovnej sily.

Migračné toky na národnej úrovni

Migračné toky mali tendenciu sa meniť predovšetkým s ohľadom na vstup do EÚ v roku 2004  a rozšírením EÚ o dva ďalšie štáty v roku 2007. V súčasnosti je na Slovensku 1,34% osôb s iným ako slovenským štátnym občianstvom (72 925 osôb v pomere k celkovému obyvateľstvu 5,411 milióna).[12] Zmena skupín obyvateľstva, ktoré prevažujú v skupine cudzincov na Slovensku je zobrazená v tabuľke č. 1 a tabuľke č. 2.

Tabuľka č. 1 Imigrácia do SR podľa štátneho občianstva (prisťahovaní na trvalý pobyt)

Zdroj: ŠÚ SR 2007 – 2012

Po vstupe Rumunska a Bulharska do Európskej únie nastal výrazný nárast počtu žiadostí o trvalý pobyt z týchto krajín aj v Slovenskej republike. Počet Rumunov žiadajúcich o trvalý pobyt na Slovensku dokona prevýšil počet Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia na Slovensko. Trvale stabilnou skupinou so žiadosťou o trvalý pobyt je skupina českých obyvateľov realokovaná z rôznych dôvodov na Slovensko. Na ďalších miestach sa relatívne menia krajiny pôvodu, nezvyčajnou bola v roku 2012 Čína a Ukrajina (posledná aj v roku 2011). Pri zobrazovaní štatistiky týkajúcej sa štátneho občianstva eliminujeme problém zaraďovania migranta podľa krajiny príchodu, kde je im ako krajina pôvodu prisudzovaný štát, z ktorého prišli. Tu sa tým pádom do členenia podľa krajiny príchodu k niektorým štátom môžu zaradiť aj slovenskí obyvatelia žijúci v zahraničí so slovenským občianstvom.

Tabuľka č. 2 Prisťahovaní na trvalý pobyt podľa krajiny príchodu

Zdroj: ŠÚ SR 2007 – 2012

Rozdiely sú markantné. V roku 2012 teda na základe štátneho občianstva je prevažným štátnym občianstvom migrantov Slovenská republika. Tento počet prisťahovaných sa v tabuľke 2 odráža na kompletne odlišnom usporiadaní krajín, kde Spojené kráľovstvo je aj vďaka slovenským občanom, žijúcim v Spojenom kráľovstve a vracajúcim sa naspäť na 3. mieste v porovnaní  najväčších migračných tokov SR. Veľkosť imigrácie zo spojených štátov a z Írska je založená na podobnom základe.

Migračné toky sú v súčasnosti pomerne kľúčovým aspektom, v prípade starnutia populácie aj prostriedkom zväčšovania množstva pracovnej sily. Čiastočne závisia od aktuálneho diania vo svete, aj keď dlhodobo najväčší migračný tok na svete (z Mexika do USA) je skôr konštantného charakteru a reaguje najčastejšie na meniacu sa ekonomickú situáciu vo svete. V článku sme uviedli základné migračné toky na troch rôznych úrovniach a to národnej (slovenskej), regionálnej (európskej) a medzinárodnej (svetovej). Niektoré tendencie v migračných tokoch sú zjavné na všetkých troch úrovniach, len intenzita  prejavu je rôznorodá. Z dôvodu textového obmedzenia sa zaoberáme predovšetkým legálnou migráciou, aj keď svetové migračné toky zahŕňajú tak legálnu ako aj nelegálnu migráciu, keďže na medzinárodnej úrovni je diferenciácia týchto tokov aj z dôvodu použitia rôznej metodiky zberu dát v jednotlivých krajinách komplikovanejšia. Na úrovni EÚ už hovoríme predovšetkým o legálnej migrácii, na úrovni SR predovšetkým o migrácii vo vzťahu k trvalému pobytu. Zužovanie vymedzenia migračných tokov smerom k národnej úrovni je možné na základe presne určenej metodiky zberu štatistických dát na národnej úrovni. Článok týmto otvára priestor na porovnávanie legálnej a nelegálnej migrácie a určenie všeobecných smerov migrácie na jednotlivých úrovniach.

Poznámky 

[1] United Nations, Department of Economic and Social Affairs, Population Division. Trends in International Migrant Stock: The 2013 Revision (United Nations database, POP/DB/MIG/Stock/Rev.2013). [cit. 20.05.2014], Dostupné na internete: www.unmigration.org

[2] Ibid.

[3] Ibid.

[4] Pre zjednodušenie používame označenie oblastí krajín podľa výšky HDI na základe troch rôznych štatistík – UN DESA, Svetovej banky a UNDP, ktoré bolo použité vo World Migration Report 2013 (IOM) a International Migration Report 2013 (UN DESA). Termín Sever zahŕňa rozvinuté štáty – Európu, Severnú Ameriku, Austráliu, Nový Zéland a Japonsko. Termín je používaný z dôvodu štatistického zjednodušenia.

[5] UN DESA. 2013. International Migration Report 2013. New York: United Nations, 2013. str. 6

[6] IOM. 2013. World Migration Report 2013. France: Gráficas Alcoy. 2013. ISBN 978-92-9068-668-2. str. 62

[7] VASILEVA, K. 2012. Nearly two-thirds of the foreigners living in EU Member States are citizens of countries outside the EU-27. str. 1

[8] EUROSTAT. 2013. Immigration by sex, age group and country of birth. [cit. 20.05.2014]. Dostupné na internete: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=migr_imm3ctb&lang=en

[9] EUROPEAN COMISSION. 2013. European social statistics – 2013 edition. 242 s.

[10] EUROSTAT. 2013. Population projections. [cit. 20.05.2014]. Dostupné na internete: http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/population/data/main_tables.

[11] Ibid.

[12] ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Obyvateľstvo s trvalým pobytom na území SR podľa štátneho občianstva a vekových skupín. [cit. 18.05.2014]. Dostupné na internete: http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/1e77c3e0-af62-4654-9696-1afd7a2b10d6/Obyvatelstvo_s_trvalym_pobytom_na_uzemi_SR_v_roku_2012.pdf?MOD=AJPERES