Nezabúdajme na malé kroky

V minuloročnom vydaní odpočtu sa novinár Roman Čonka zaoberal témou rozlišovania etnického a občianskeho princípu na príklade vzťahu mesta Prešov k miestnym rómskym lokalitám. Pokúsim sa naň čiastočne nadviazať a v nasledujúcich riadkoch sa budem sústrediť na príklady, keď skupiny profilované najmä na etnickom základe vykonávajú činnosť smerujúcu k obnove a rozvoju občianskeho prvku v lokálnych spoločenstvách. Teda zjednodušene, chcem tento text venovať tým Rómom a Rómkam, ktorí a ktoré obetujú svoj voľný čas a energiu na zlepšovanie malých čiastočiek životov ľudí vo svojich lokalitách.

Občianska angažovanosť je prístup, po ktorom sa často volá a sú doň vkladané nádeje na postupné zlepšovanie celkovej kultúry života slovenskej spoločnosti. Všeobecne sa predpokladá, že potreba občiansky sa angažovať sa objavuje predovšetkým v prostredí uspokojených základných životných potrieb, medzi ľuďmi, ktorí nemajú problém s obživou, sú zamestnaní a náležite ohodnotení, neriešia ťažkosti s bývaním. Vtedy totiž vzniká priestor rozhliadnuť sa okolo seba, rozmýšľať o tom, čo ja ako občan, sused, človek môžem urobiť, aby sa nielen mne žilo v mojej obci lepšie. Upratujú sa skládky, natierajú lavičky, zakladajú sa komunitné záhrady a organizujú sa verejné podujatia. No potreba prispievať k zmene vo vlastnom okolí sa čoraz častejšie objavuje aj v prostredí, kde sa ľudia boria s každodennými problémami, ktoré bežnému Slovákovi zo strednej triedy ani na um neprídu. Teší ma, že sa minimálne posledných päť rokov môžem stretávať s Rómami, ktorým nie je ľahostajná podoba ich obce alebo úroveň vzdelania ich detí a ktorí vedia, že aj oni sami môžu byť hýbateľmi zmien. A čoraz lepšie aj vedia, ako na to.

Lokálne iniciatívy sa často vo svojom počiatku stretávajú s nezáujmom a nepochopením miestnych autorít, ale ukazuje sa, že vytrvalosť a zanietenie pomáhajú tieto prvotné prekážky prekonať. Starostovia či vedenie miestnych škôl si spočiatku nevedia predstaviť, že by načúvanie ľuďom, ktorí za nimi prichádzajú s konkrétnym plánom a ochotou dobrovoľnícky sa na ňom podieľať, mohlo mať reálny vplyv na riešenie problému. Prax ale ukazuje, že dlhodobý a nenásilný tlak na zástupcov miestnych inštitúcií vedie k prelomeniu bariéry nedôvery a postupnému získavaniu podpory – sprvu symbolickej a inštitucionálnej, postupne aj finančnej. V niektorých prípadoch sa miestne aktivistické skupiny stali dokonca až neformálnymi konzultantmi vedenia obce, ktoré s nimi diskutuje o príprave nových opatrení. Takéto postavenie umožňuje aktivistom nesústreďovať sa iba na riešenie následkov minulých rozhodnutí, ale reálne ovplyvňovať rozvoj svojej obce a obmedzovať vznik nových problémov. Teda zdá sa, že v niektorých menších obciach sa rómskym aktivistom darí relatívne rýchlo dosahovať úspechy, o ktoré sa skúsenejší a profesionálnejší aktivisti vo väčších mestách usilujú aj dlhé roky.

Poďme ku konkrétnym príkladom. Keď si skupina mladých Rómov v Petrovej v bardejovskom okrese uvedomila, že deti nastupujúce do miestnej základnej školy sú výrazne hendikepované neznalosťou slovenčiny, dospeli k presvedčeniu, že nie je možné čakať, až kým k rovnakému poznatku príde aj vláda, miestna samospráva alebo vedenie školy. Záujem niečo zmeniť sa postupne vykryštalizoval do konkrétneho nápadu dobrovoľníckeho doučovacieho krúžku, v ktorom by malé rómske deti mali možnosť dohnať učivo, ktoré často nie sú schopné pre slabú znalosť jazyka pochopiť v bežnom vyučovaní. Vďaka podpore neziskovej organizácie Člověk v tísni sa dvaja členovia skupiny zúčastnili na vzdelávacom kurze pedagogickej metódy Grunnlaget, vyvinutej v Nórsku na zlepšenie vzdelávacích výsledkov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. K získaniu dôvery vedenia školy pomohli aj certifikáty z tohto a iných kurzov a na jar 2015 sa po niekoľkých mesiacoch príprav podarilo rozbehnúť doučovanie pre nultý a prvý ročník zamerané na slovenčinu a matematiku. Reakcie učiteľov boli na konci školského roka pozitívne. U detí zúčastňujúcich sa doučovania boli viditeľné pokroky v komunikácii aj vo vedomostiach. Od zimy 2015 bude doučovanie pokračovať v rozšírenej podobe pre nultý až druhý ročník. Skupina získala prísľub finančnej podpory starostky obce a usiluje sa o trvalé zavedenie doučovania do programu miestnej školy a plánovaného komunitného centra.

V Kecerovciach v okrese Košice-okolie sa okolo pracovníkov komunitného centra pred asi 8 rokmi sformovala skupina stredoškolákov so záujmom aktívne ovplyvňovať život v obci. Za ten čas sa členovia skupiny síce viackrát obmenili, ale základná myšlienka ich činnosti zostáva zachovaná. Popri zriadení neformálneho mládežníckeho klubu vedeného samotnými členmi skupiny na báze peer (rovesníckych) stretnutí sa mladí ľudia čoraz aktívnejšie zapájajú aj do verejného života v obci. Skúsenosti získané zo školení a tréningov sa im úspešne darí prepájať s potrebami komunity. Napríklad v roku 2014, počas rekonštrukcie chodníkov skupina úspešne lobovala na miestnom zastupiteľstve a u starostu obce za vybudovanie dvoch priechodov pre chodcov v centre Keceroviec. Vďaka častým kontaktom so starostom je dnes možné povedať, že mladí ľudia z tejto neformálnej skupiny sa stali jeho poradcami v témach týkajúcich sa života mládeže v obci.

Posledným príkladom je tohtoročná snaha obyvateľov rómskej osady v Markušovciach (okres Spišská Nová Ves) o dôsledné vyriešenie problémov s čiernou skládkou. Tá sa azda niekoľko desaťročí hromadila “vďaka” správaniu sa samotných obyvateľov osady priamo uprostred hlavnej komunikačnej tepny v lokalite. Aj v súvislosti so zvolením nového starostu v minulých voľbách, miestneho Róma, vznikol priestor na úspešný tlak zo strany lokálnych aktivistov na vedenie obce smerujúci k odstráneniu skládky a riešeniu problémov s odvozom odpadu. Pravidelná účasť na zasadnutiach zastupiteľstva a vytrvalé presadzovanie potreby riešiť problematický odpad prináša tento rok úspechy. Vďaka možnosti zamestnať väčší počet nezamestnaných v rámci podporných vládnych programov sa obci podarilo vyviezť už viac ako 300 ton odpadu na oficiálnu skládku. Niekoľkomesačné upratovanie v osade malo, zdá sa, pozitívny efekt aj na jej obyvateľov. Viacerí z nich sa usilujú o zavedenie pravidelného zberu odpadu a podarilo sa im presvedčiť zastupiteľstvo aspoň k  provizórnej inštalácii veľkoobjemových kontajnerov. V pláne je aj verejná kampaň vysvetľujúca dopady čiernych skládok na zdravie. Pre obyvateľov osady v Markušovciach sa tento rok stal komunálny odpad témou. Svedčí o tom aj plán na zriadenie dobrovoľných hliadok kontrolujúcich nakladanie s odpadom, čo je jeden z ďalších cieľov miestnych aktivistov.

Určite by ste aj vy našli vo svojom okolí podobné príklady. Komunitný aktivizmus, dúfam, prestáva byť nepochopiteľnou teóriou a udomácňuje sa aj v tých menej očakávaných lokalitách. Napokon, majorita si nejakým spôsobom zvykla hovoriť o Rómoch ako o komunite. Možno sme na ceste k tomu, aby sa v niektorých obciach táto komunita (znovu)vytvorila.