Odborne a ľudsky o migrácii v siedmich mestách

Text Elena G. Kriglerová, Alena Chudžíková - Centrum pre výskum etnicity a kultúry
Foto: visualhunt.com

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) v spoupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) už takmer rok realizuje projekt BUK – Budovanie kapacít na úrovni miestnej územnej samosprávy v oblasti integračnej politiky, ktorého cieľom je vzbudiť záujem samospráv o integráciu migrantov na lokálnej úrovni a podporovať ich vo vytváraní komunít, kde sa všetci obyvatelia miest môžu cítiť ako doma.

Integrácia naša každodenná

Integrácia migrantov a migrantiek síce môže pôsobiť ako abstraktný pojem, ale v skutočnosti je to súbor nekonečného množstva veľmi konkrétnych medziľudských interakcií. Každodennosť migrantov je veľmi kontextuálna. Deje sa v konkrétnom čase a priestore – v mestách, obciach, štvrtiach, susedstvách, panelákoch. Keď teda hovoríme o integrácii, je dobré mať na pamäti, že za týmto “odborným pojmom” integrácia sú vždy konkrétne príbehy žien, mužov a detí, ktorí sa do určitej lokality prisťahovali (alebo sa v nej narodili). Prostredníctvom každodenných kontaktov s okolitým svetom v ich bydliskách sa migranti stávajú (alebo nestávajú) súčasťou miestnej komunity.

Integráciu by sme však mali chápať širšie než len “začleňovanie” migrantov do už existujúcich komunít s ich formálnymi i menej formálnymi pravidlami a normami. Pokiaľ neprekročíme “prah formálnosti”, integrácia sa scvrkne na jednostranné prispôsobovanie sa migrantov väčšinovej spoločnosti. Integrácia by však, podľa nášho názoru, mala ísť oveľa ďalej. Predpokladom funkčnej integrácie je spoločná vízia a systematický proces budovania integrovanej komunity, ktorej plnohodnotnou súčasťou sú všetci jej obyvatelia, vrátane cudzincov.

Zapájanie a spájanie – vytváranie súdržnosti

Zapojenie všetkých obyvateľov do života spoločnej komunity je veľmi dôležité pre sociálnu súdržnosť nielen v jednotlivých lokalitách, ale v celej spoločnosti. Vytvára sa tak určitý synergický efekt. V súdržnej spoločnosti totiž ide o vytváranie spoločných väzieb, vzťahov a pocitu prináležania k spoločnému „my“. To však nemusí nevyhnutne znamenať, že komunitu tvoria ľudia, ktorí sú si veľmi podobní. Práve kultúrna a sociálna rozmanitosť vytvára bohatý svet, ktorý môže byť sám o sebe spoločnou a zdieľanou hodnotou. Rozpoznanie a uznanie rôznorodosti prináša množstvo špecifík, na ktorých môžu mestá a obce budovať svoju lokálnu a regionálnu identitu. Súdržná spoločnosť je potom spoločenstvom ľudí, v ktorom sú všetci jeho členovia ochotní spolupracovať, zapájať sa do spoločných aktivít a prispievať tak k spoločnému dobru. Je však potrebné vytvárať podmienky, aby sa mohli zapojiť naozaj všetci s tým, že sú ostatnými prijatí a rešpektovaní.

Existujú rôzne mechanizmy na zvyšovanie účasti obyvateľov na živote miest a obcí. Niektoré mestá vytvárajú komisie či iné poradné orgány, ktoré sú zložené zo zástupcov rozmanitých skupín. Iné zas podporujú dobrovoľnícke iniciatívy, ktoré sa angažujú v najrôznejších oblastiach od kultúrneho života mesta cez životné prostredie až po sociálne služby. Účasť na týchto procesoch však musí byť otvorená skutočne všetkým – nielen občanom krajiny, nielen ľuďom s vysokoškolským vzdelaním či dlhoročnou praxou v odbore, nielen zamestnancom mestskej samosprávy či členom mestských zastupiteľstiev. Mestá, ktoré sa naučia počúvať a brať do úvahy rozmanité hlasy svojich obyvateľov, sú na dobrej ceste k vytváraniu súdržných komunít.

Súdržná komunita sa nemusí nevyhnutne rozdeľovať na väčšinu, ktorá rozhoduje a menšiny, ktorým niekto blahosklonne udeľuje určité práva. Čoraz častejšie sa ukazuje, že aj migranti a migrantky majú čím prispieť. Mnohí o to majú záujem, ale zatiaľ nemajú dostatok možností. Mnohí z nich sa skutočne aktívne zapájajú do života v lokalite, kde žijú. Napriek tomu však ostávajú pre obyvateľov miest neviditeľní, a tak sa ťažko môžu stať plnohodnotnou súčasťou lokality, v ktorej žijú a spoluvytvárajú jej kolorit.

Témy migrácie a integrácie by mali byť prirodzenou súčasťou politík a strategických dokumentov miest a obcí. Aktívne zapajánie migrantov do životov lokalít nie je dôležité len z hľadiska nastavovania opatrení voči rôznym komunitám. A to isté platí aj o ich účasti na rozhodovaní, na aktivitách mesta, na vytváraní jeho špecifického charakteru. Migranti sa nemusia venovať témam integrácie len preto, že majú migrantský pôvod, a teda sa predpokladá, že k týmto témam budú prirodzene inklinovať. Vďaka svojej kultúrnej výbave, zahraničnému vzdelaniu či pracovným skúsenostiam z rôznych krajín, disponujú zručnosťami, ktoré “našincom” často chýbajú. Svojimi schopnosťami tak môžu rozvíjať mnohé oblasti mestského života, o ktorých sa na Slovensku len začína vážnejšie diskutovať – komunitné organizovanie, dobrovoľníctvo či kultivácia verejných služieb.

Prvé integračné lastovičky…

Začínajú si to uvedomovať aj samotné mestá. Najmä pre tie, ktoré sa zapojili do projektu BUK, už migranti nie sú neviditeľní. V rámci stratégií, ktoré v súčasnosti pripravujú, navrhli a postupne realizujú mnohé opatrenia, ktoré migrantov zviditeľňujú aj pre ostatných obyvateľov a umožnia im aktívne sa zapojiť do života miestnych komunít.

Mesto Senec začalo napríklad pravidelne písať o “prisťahovalcoch” vo svojich miestnych novinách. Dolný Kubín usporiadal spoločné stretnutie primátora s cudzincami (“Na kávičku s primátorom”). V Prievidzi sa v marci uskutočnilo stretnutie s mottom “Prievidza pre všetkých”, kde sa prvykrát z iniciatívy mesta zišli rôzni aktéri spolu s cudzincami. Mohli tak spoločne otvorene hovoriť o tom, s akými problémami sa stretávajú a čím môžu sami prispieť. Svidník sa chystá zapojiť migrantov do rôznych komisií mestského úradu a dať im hlas pri rozhodovaní. Banská Bystrica nadväzuje spoluprácu s komunitami migrantov pôsobiacimi v meste. Snina zas chystá spustiť jazykový kurz slovenčiny nielen pre deti, ale aj pre dospelých migrantov. Michalovce nadväzujú spoluprácu so školami a v máji pripravujú stretnutie s miestnymi migrantmi pod názvom “Mesto pre všetkých.”

Sú to len prvé lastovičky. Ale už prvé mesiace trvania projektu ukázali, že vzájomné počúvanie a zmena uvažovania o tom, „kto je tu vlastne doma“, môže priniesť významné zmeny do života mesta a pomôcť tak migrantom stať sa rešpektovanou súčasťou miestnej komunity.

Zdieľať článok Facebook

Čítať viac

Sleduj [fjúžn] na sociálnych sieťach

Odoberaj náš newsletter