Anketa: Ako vnímajú slobodu slova novinárky či publicisti?
Ako vnímajú slobodu slova umelci, spisovateľky, novinári a publicistky? Položili sme im dve otázky:
1. Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
2. Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Situácia je samozrejme v každom regióne iná, určite si však netreba myslieť, že tieto problémy sa týkajú iba krajín ako Severná Kórea či Čína. Stačí si spomenúť na prípad rozprávkovej knihy Rozprávkový svet pre každého (Meseország mindenkié), ktorá nedávno vyvolala rozruch v susednom Maďarsku. Boli v nej príbehy o Popoluške zaľúbenej do dievčaťa, o svadbe dvoch princov alebo o hrdinke, ktorej dobrá víla pomôže v tranzícii na chlapca. Rozzúrilo to domácich konzervatívnych politikov a političky, ktoré organizovali protesty a knihu demonštratívne skartovali. Maďarská vláda okrem toho pripravila zákon, ktorým by podobné knihy mohla cenzurovať. A keďže v našej súčasnej vláde je taktiež prevaha konzervatívnych až bigotných politických síl, podobné situácie nie sú ani u nás vylúčené. Treba to mať na pamäti a slobodu slova si aj na Slovensku chrániť.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Zaujímavá diskusia sa v tomto ohľade vyvinula ohľadom takzvanej cancel culture. Niektorí konzervatívnejší myslitelia a mysliteľky majú pocit, že protesty voči nenávistným (často homofóbnym či transfóbnym) obsahom sú obmedzením slobody (ich) slova. Ja si myslím, že je to presne naopak – na tomto fenoméne sa ukazuje, že slovo dostávajú aj marginalizované a ohrozené skupiny. Ide teda skôr o spravodlivú distribúciu moci prejavu, ktorá slobodu slova v konečnom dôsledku upevní a posilní.
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
V našich končinách nie sú. Panika „kontroly mysle” pri nástupe uplatňovania politickej korektnosti na začiatku 90. rokov sa neprejavila ako opodstatnená. Politická korektnosť je len evolúciou cicerónskych cultura animi (kultivácie človeka) a urbānitās (pomešťovania ≈ dobrých mravov) do našich podmienok. Niekto by aj „slušné správanie” mohol pokladať za autocenzúru.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Svet je permanentné bojisko nespočetných slobôd. Narážame na seba alebo sa v častiach prelíname, zdieľame… Slobodu slova, samozrejme, uplatňujem ináč medzi osobami, ktorým dôverujem a verejne. Tá hranica je maximálne elastická. Verejne som úplný priateľ politickej korektnosti, ktorá sa musí odvíjať od menšinového a hĺbkovo-ekologického zamerania. Tak ako Škandinávci hovoria, že „nie je zlé počasie, iba odev“, tak musíme kontextuálne s meňavkovou plasticitou slobody narábať.
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Krátko: nie, nie je. Ak vnímame demokratický výsek sveta, a to najmä končiny, ktoré dobre poznáme a rozumieme prebiehajúcim sporom v spoločnosti.
V súčasnosti sa zamieňa pocit nepochopenia a bytie v menšine s cenzúrou a perzekúciami. Prečo je výhodné „hrať to na útlak“, má dobré dôvody. Byť menšinou a disidentom či kontrahlasom sa jednoducho cení.
Kontrahlasy sú v rámci filozofie modernity založenej na popieraní starého a prekračovaní možností cenené ako vizionárske, ako možné záblesky trendov.
Ďalej sa dá hovoriť o pozitívnom kódovaní menšín, čo má veľa spoločného so západnou skúsenosťou a istou civilizačnou lekciou z náboženských vojen či etnického vyhladzovania. Preto menšinám a prenasledovaným náleží ochrana a špecifická citlivosť spoločnosti na ich hlasy a potreby.
A v neposlednom rade sa k tomu pridáva čerstvejšia skúsenosť postsocialistických spoločností, kde disidenti či underground boli nositeľmi hodnôt slobodnej, teda netotalitnej spoločnosti. Tento pomerne rozvláčny úvod má ukázať, prečo si dnes rozličné skupiny v rámci pluralitnej spoločnosti osobujú nálepku menšiny, žiadajú viac priestoru a obviňujú okolie z cenzúry či snáh o úplné potlačenie ich existencie.
Samotný boj o status menšiny, ktorá vedie spravodlivý boj za svoje uznanie a presadenie svojich požiadaviek sa tak stal predmetom súboja. Ocitli sme sa v situácii, ktorú teoretici postmoderny popísali, avšak skôr s pozitívnymi konotáciami ako hru identít. V horšom prípade je to skôr trhovisko umrnčaných, kde ťažko rozoznať, kto skutočne volá bolesťou.
Dá sa povedať, že sloboda slova nie je ohrozená, ohrozená je rozpoznateľnosť potrieb jednotlivých skupín a zosúladenie požiadaviek do vzájomnosti, ktorá sa dá nazvať spravodlivosťou.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Otvorenie politickej debaty väčšiemu počtu ľudí – stále nie však všetkým, pozrime sa, ako málo sú v názorových sekciách novín zastúpené ženy a špeciálne seniorky, pričom problémom nie je úroveň vzdelania či chýbajúca odbornosť, ale nastavenie očakávaní aj u nich samotných, na koho názore záleží a kto môže kvákať k veciam verejným – znamená aj zvýšené požiadavky na trpezlivosť.
S inakosťou. Isté skupiny, temperamenty, vrstvy nehovoria rovnakým jazykom, aj keď hovoria po slovensky a výsledkom je mnoho podozrievavosti a zášti. (Pričom teraz predpokladajme, že tento stav je prirodzený a nie živený botmi a trollmi nesúhlasu a rozporu.)
Je pritom veľmi náročné túto debatu moderovať. Pretože nie je pravda, že každý argument má rovnakú váhu. Debata nie sú voľby a neinformovaný či zlomyseľný hlas si jednoducho zaslúži vypnutý mikrofón.
Ako to odlíšiť, je vecou otvorenou vyjednávaniu, ale toto moderovanie sa nedá a nemá nazývať neprávosť a cenzúra (aj keď dôstojnosť pisateľa môže autenticky trpieť). Prekrikovanie, pri ktorom sa všetci máme cítiť dobre len preto, že sme sa vyrozprávali, má isto terapeutickú hodnotu, no sotva spoločenskú a politickú funkciu.
Rozlišovanie, kde sa končí kritika a začína zášť, kde je zraňujúca reč prípustná, pretože oblieva studenou vodou a navracia k príčetnosti, kde je naopak prísľubom rastúcej vlny agresie, to všetko sú dilemy, ktoré k slobodnej reči a pobytu vo verejnej debate patria. A trápiť sa nimi je našou povinnosťou bez konca.
Martin M. Šimečka
komentátor Denníka N
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Za posledných desať rokov sa sloboda slova a prejavu vo väčšine sveta zhoršuje, súvisí to s oslabovaním demokracie a nástupom populistov. Tam, kde sa demokracia nikdy neuchytila, ako napríklad v Číne či v Rusku, ubúda aj z toho mála slobody, ktorá tam existovala. Je to preto, lebo diktátori si uvedomujú, že západné demokracie sú oslabené a oni si môžu preto dovoliť ešte prísnejšie režimy, lebo necítia protitlak.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Som zástancom európskeho chápania slobody prejavu, ktoré zakazuje spochybňovať holokaust alebo navádzanie k násiliu. Som však proti tomu, aby bola sloboda prejavu obmedzovaná pocitmi tých, ktorí sa cítia byť urazení, nech už ide o akúkoľvek skupinu – náboženskú, etnickú či sexuálnu. Mojou osobnou hranicou, ktorú sa zo všetkých síl snažím neprekročiť, je zlomyseľnosť a lož.
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Dnes paradoxne viac bojujeme s tou stránkou ohrozenia slobody slova a prejavu, ktorá sa týka fenoménu pravdivosti obsahu. Internet poskytuje takmer neobmedzenú možnosť prejavovať svoj názor a tiež získavať informácie z veľkého množstva zdrojov. Problém však vidím práve v tom, že často ide o informácie zavádzajúce a nenávistne namierené proti určitým skupinám osôb – či už sú to migranti, migrantky, ľudia z LGBTI komunity, alebo napríklad aj policajti, policajtky či predstavitelia štátu. Výsledkom je obrovská nedôvera v spoločnosti namierená, či už voči verejným autoritám, alebo aj ľuďom navzájom.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Každá sloboda má mať svoje limity, ktoré sú ohraničené práve slobodami iných. V prípade slobody slova a prejavu je týmto limitom vzbudzovanie nenávisti voči skupinám osôb či podnecovanie k násiliu. Aj tu však treba triezvo vyhodnocovať reálnu hrozbu a úmysel a vyhnúť sa prehnanej kriminalizácii výrokov.
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Hoci to môže znieť ako klišé, sloboda slova a prejavu sú v každej dobe v ohrození, pretože nikdy nemôžeme tušiť, kedy o ne môžeme prísť. Som si istý, že občania Československa vo voľbách 1948 netušili, že ich čaká 50 rokov, keď im štát a vláda obmedzia práva a slobody. Podobne ľudia v Nemecku 193, keď dali moc Hitlerovi. .
Nepredpokladám, že by aktuálna vláda a parlament dnes chceli zákonmi obmedzovať slobodu slova a prejavu, na druhej strane je zrejmé, že predseda vlády a aj časť ministrov (vrátane poslancov NR SR) vidia v médiách svojich nepriateľov. V prípade vlád Smeru som mal dôvodnú obavu o slobodu slova, pretože tak Ficove, ako aj Pellegriniho vláda smerovali zákony tak, aby novinárom uberali práva, resp. aby politikom dávali nástroje trestať médiá, alebo ich šikanovať.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Sloboda slova a prejavu sa často nesprávne interpretujú ako právo šíriť vo verejnom priestore čokoľvek – napríklad klamstvá, nenávisť, myšlienky popierajúce ľudské práva a slobody. Z môjho pohľadu je absolútne neprijateľné „kádrovať“ verejného činiteľa pre jeho sexuálnu orientáciu, vierovyznanie, kým svojou politickou činnosťou nepopiera iným tieto práva a slobody.
Podobne tak vnímam aj právo chrániace ľudskú dôstojnosť, česť alebo dobrú povesť. Nesúhlasím s prvoplánovým a neopodstatneným úražaním založeným na argumentoch typu „myslím si“, „je to môj názor“.
Dag Daniš
komentátor Postoj.sk
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Znie to prekvapujúco, ale koncom 20. storočia bola sloboda slova v lepšej forme ako začiatkom 21. storočia. Novodobá technológia kontroly a vynucovania mienky je vypožičaná z náboženských hnutí. Kto nezdieľa predpísaný názor (definovaný spravidla progresívnymi autoritami), ten je vytláčaný na okraj debaty a aj na okraj spoločnosti – s pohŕdaním, s výsmechom alebo rovno s verejným odsúdením. Teda: je v istom zmysle exkomunikovaný. Dôsledky sú také, že otvorená diskusia je čoraz zriedkavejšia.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Hranice slobody slova by mal určovať nielen Trestný zákon, ktorý postihuje nebezpečné prejavy, ale aj etika či kultúrny rámec. Myslím, že pri pochybnostiach by sa mali hranice prevažovať v prospech slobody. Jej obmedzovanie prináša väčšie škody ako občasné úlety či omyly. Moje hranice sú niekedy na hrane, no dúfam, že nie za ňou.
Mária Kolíková
ministerka spravodlivosti
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Sloboda slova a sloboda prejavu je dnes v ohrození, pretože najmä na sociálnych sieťach je bezbrehá. Táto bezbrehosť nás vedie k tomu, že hľadáme nástroje ako ju obmedziť. V tkvie aj to riziko ako to urobiť účinne, aby sme nezasiahli neprimerane do slobody slova, ale na druhej strane, aby sme chránili ľudskú dôstojnosť a základné princípy. Aby sme si vážili jeden druhého, aby sme si vážili to, že môžeme žiť v demokratickom právnom štáte, že žijeme v pokrokovej krajine.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Sloboda slova a prejavu by určite mala mať hranice. Historické udalosti nám ukazujú, že slovo bolo na začiatku viacerých neskôr veľmi dramatických udalostí. Nemusíme chodiť ani tak ďaleko, počas druhej svetovej vojny prejavy nenávisti a násilia, ktoré boli šírené bez obmedzenia, znamenali v konečnom dôsledku vraždenie bez obmedzenia.
Podobne sa to stalo aj v Afrike, v Rwande, kde na počiatku bolo slovo nenávistne šírené v rádiu. To pokračovalo ďalej cez vraždenie aj blízkych príbuzných až sa rozšírilo také šialenstvo nenávisti, ktoré príčetný rozum už nedokázal zastaviť.
Myslím, že je potrebné byť veľmi prísny pri určení hraníc slobody slova. Dalo by sa povedať, že sloboda slova končí tam, kde začína sloboda slova druhého. Slobodou slova by sme určite nemali ohrozovať základné práva, ktoré máme, ako je ochrana ľudskej dôstojnosti a ochrana života. Pretože slobodou slova môžeme tieto základné práva úplne poprieť.
Kde mám slobodu ja? Snažím sa slovo používať spôsobom, aby som zabezpečila ľudskú dôstojnosť každého.
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Dokonca aj v našom regióne vidíme, že nemáme na slobodu slova doživotnú garanciu. Tá je napríklad úzko spojená s pluralitou a slobodou médií, lebo len slobodné a nezávislé médiá vytvárajú priestor na to, aby ľudia mohli naplno uplatňovať túto svoju slobodu. A tam kde štát alebo oligarchovia škrtia svoje médiá a menia ich na svoje píár oddelenie a počet skutočne nezávislých médií klesá spolu s ich dosahom, tam nemôžeme hovoriť ani o úplnom slobode slova. Stačí sa pozrieť cez naše južné hranice. To že niekoho za názor nezatvoria do väzenia, ešte neznamená, že naša sloboda slova nie je ohrozená.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Hranica našej slobody slova končí tam, kde by ona vyzývala na obmedzovanie slobody ostatných občanov, hlavne menšín. Tam kde spochybňuje základné ľudské práva ostatných ľudí. Tam kde vyzýva k násiliu pre odlišnosť rasy, presvedčenia alebo národnosti. História ukázala, aká je dôležitá takáto hranica. Nesmierne tragédie sa zrodili z jazyka nenávisti.
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Sloboda slova neznamená slobodu šíriť lži. Digitálny vek však mnohé pravidlá prevrátil naruby. Sloboda znamená najmä zodpovednosť. Na Slovensku momentálne prebieha aj boj o verejnoprávnosť. Médiá totiž predstavujú aj moc, alebo cestu k nej. Preto sú krajiny ako Bielorusko či Turecko aj čoraz väčšie väzenia pre novinárov. Sloboda si vyžaduje toleranciu k iným názorom. Ale aj trestanie extrémistických prejavov, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo sa u nás deje len výnimočne. Preto tak pribúdajú nepriatelia slobody. U nás aj špičkoví politici už roky šíria hoaxy a nič. Je to na nás, občanoch, aby sme na to upozorňovali a slobodu slova v každej chvíli bránili.
Sú dnes sloboda slova a prejavu v ohrození? Prečo?
Z globálneho hľadiska a pri zohľadnení, že história sa opakuje, je sloboda slova a prejavu stále v ohrození. Aj keď sa na súčasnosť pozrieme cez lokálny kontext, vyšehradský región nie je práve príkladom dodržiavania ustanovení Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Nehovoriac o tom, že existujú vo svete stovky spisovateľov, autoriek či novinárok a umelcov, ktorí sú prenasledovaní za prejavovanie svojich názorov, niektorí z nich dokonca väznení.
V našom priestore síce môžeme hovoriť o slobode slova, ale je otázne, či je hlas niektorých ľudí aj adekvátne vypočutý a či majú dostatočný priestor. Ide predovšetkým o ľudí, ktorí sú príslušníci a príslušníčky menšín z marginalizovaných komunít, migrantov, utečencov, LGBTI+, sociálne znevýhodnených a ďalších. Dosť často sa totiž stáva, že za nich a o nich hovorí a rozhoduje niekto iný.
Mala by podľa vás mať sloboda slova a prejavu nejakú hranicu? Ak áno, kde ju máte vy?
Hľadať hranicu medzi slobodou slova a nenávistnými prejavmi, by malo byť v súčasnom online svete jednou z hlavných tém verejnej diskusie. Chrániť domnelú slobodu slova tých, ktorí ju zneužívajú na podnecovanie nenávisti, považujem za cynické.
Osobne sa snažím rozmýšľať nad verejným vyjadrovaním, či už je to na sociálnych sieťach alebo v iných médiách. Uvedomujem si, že úpadok komunikácie tých, ktorí sa môžu verejne vyjadrovať sa premieta do celkového nastavenia spoločnosti.
