Vojna si ma našla aj v Dubaji, hoci sa o nej nehovorí
Ako ste prežívali opätovné obsadzovanie Afganistanu Talibanom? Cítili ste sa ohrození, keď eskalovalo napätie medzi Izraelom a Palestínou? A ako dlho ste sa trápili, keď v Sýrii ubehlo už desať rokov od vojny, ktorá si vyžiadala už približne 400 tisíc životov?
Predpokladám, že na väčšinu Slovákov a Sloveniek nič z toho nepôsobilo tak intenzívne ako aktuálna vojna na Ukrajine. Pozor, to nie je výčitka. Tá blízkosť konfliktu je jednoducho silnejšia. Snažím sa to v posledných dňoch veľmi pochopiť. Od januára totiž žijem v Dubaji a o vojne na Ukrajine tu nikde nikto takmer ani len neštekne.
Modro-žlté vlajky v Dubaji nevidno
Keby som chcela v Dubaji zabudnúť na to, že je vojna na Ukrajine, stačilo by mi vypnúť sociálne siete.
Nikde nevejú ukrajinské vlajky, neobchádzam nápisy STOP THE WAR či PUTIN GO HOME, v rádiu v aute nepočujem správy, ktoré prinášajú svedectvá utekajúcich ľudí, nikto nikde neprotestuje. Život v Dubaji a ďalších emirátoch pokračuje ďalej, akoby sa nič nedialo. Najvyšší predstavitelia Spojených arabských emirátov sa tešia, že sa im podarilo otvoriť Múzeum budúcnosti a úspešne uzavrieť svetovú výstavu EXPO, ktorú za polroka navštívilo vyše 24 miliónov ľudí. Chcela by som vedieť, koľko z nich bolo z Ukrajiny.
V skutočnosti jediný náznak hromadnej podpory som našla práve na EXPO, keď som sa šla koncom februára pozrieť do ukrajinského pavilónu. Už pri vchode ma (ne)vítali hostesky a sprievodcovia jednotlivých exponátov, pretože všetci pozerali do telefónov a zisťovali, či sú ich blízki v poriadku, a čo sa práve deje v tom a onom meste. Na stene hneď oproti vchodu sa z informačných panelov, ktoré opisovali bohatú ponuku príležitostí na Ukrajine, stalo miesto, kde ľudia lepili papieriky vyjadrujúce podporou. Svoj sme pridali aj my – so želaním, že Slovensko bude pri Ukrajine vždy stáť, a že na nich veľmi myslíme.
Úprimne? Necítila som sa o nič lepšie. Pred vojnou a zverstvami, ktoré sa dejú v Buči, Irpini či Mariupole sa neviem „schovať“ v žiadnej krajine. Ako Slovenka sa viem s touto vojnou stotožniť oveľa viac ako s akoukoľvek inou, ktorú si pamätám. Viem si predstaviť, že obyvateľov v Emirátoch sa viac dotýkajú konflikty v Pásme Gazy či problémy v neďalekom Jemene. Ich nezaujatosť je v tomto zmysle pochopiteľná.
Na dve strany
Spojené arabské emiráty majú k ruskej invázii veľmi vlažný postoj, od jej začiatku sa snažia vyhýbať priamemu odsúdeniu konfliktu a čelní predstavitelia krajiny vyzývajú predovšetkým na mierové riešenia a diskusiu za politickým stolom. „SAE sú plne pripravené podporiť akékoľvek úsilie nájsť mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Tiež potvrdzujem, že sme pripravení spolupracovať so všetkými stranami, aby sme dohodu o prímerí dosiahli,“ vyhlásil 17. marca podľa Reuters Abdullah bin Zayed, minister zahraničných vecí Spojených arabských emirátov, na stretnutí s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom.
Už len toto stretnutie s ruským šéfom diplomacie napovedá, že Emiráty si s akýmkoľvek odsúdením brutality na Ukrajine dajú veľký pozor. Aj na prvom zasadaní Bezpečnostnej rady OSN k rusko-ukrajinskému konfliktu sa SAE ako dočasný člen hlasovania zdržali. O pár dní neskôr svoj postoj zmenili a hlasovali za rezolúciu, ktorá pripisuje Rusku zodpovednosť za humanitárnu krízu na Ukrajine, no odmietli prerušiť hospodárske kontakty s Ruskom či nahradiť ruskú ropu pre Európu a USA.
Podľa nezávislého think tanku Observer Research Foundation sú Spojené arabské emiráty vo veľmi komplikovanej situácii. V posledných rokoch sa stali jedným z najväčších obchodných partnerov Ruska v západnej Ázii, a tiež obľúbenou destináciou tisíciek ruských turistov a turistiek. To je v postpandemickom období pre metropoly ako Dubaj či Abú Dhabí rozhodujúce.
Tiež sa stali významnými spojencami Ruska v niekoľkých konfliktoch na Blízkom východe. V druhej polovici marca navštívil hlavné mesto SAE sýrsky prezident Baššár al-Asad, ktorého stranu v občianskej vojne Rusko dlhodobo podporuje. Podľa správy Pentagonu z roku 2020 Emiráty spolufinancovali aj Wagnerovcov, ruskú polovojenskú skupinu, ktorá pôsobí vo viacerých afrických krajinách či Sýrii, a ktorá sa mala pokúšať aj o atentát na prezidenta Zelenského.
V rámci udržania si pozitívneho imidžu vo svete sa však Emiráty plnej podpory ruskej invázie zdráhajú. Poskytli napríklad zjednodušené víza pre ukrajinských utečencov a dubajský šejk Mohammed bin Rashid poslal pred pár týždňami dve lietadla s humanitárnou pomocou pre utečencov do Poľska a Belgicka. Na základe podnetov z OSN tiež SAE poskytnú päť miliónov dolárov na pomoc civilnému obyvateľstvu na Ukrajine.
Dubajský raj sa nezastavil
Politika Spojených arabských emirátov sa pretavila aj do správania sa spoločnosti a hoci ľudia žijúci v Dubaji o vojne na Ukrajine zo začiatku debatovali, nepripisujú jej žiadny zásadný zlom v ich životoch. Tie plynú ďalej podľa toho, čo v dubajskom raji – ako mesto zobrazujú influenceri aj ministerstvo šťastia – práve fičí.
A tak sa na mojom Instagrame striedajú telá civilistov na ukrajinských uliciach s reklamou na štvorkolky na dunách či novú cyklotrasu pri Kite surf beach.
Cítim sa preto často previnilo. Aj preto, že sa občas vyberiem na výlet na pláž či do púšte. Mám to privilégium, na rozdiel od ľudí, ktorí musia utekať zo svojich domovov. Ale uvedomujem si to, a aj preto sa chcem o tom s ľuďmi v Dubaji rozprávať. Tak ako sa chcem s nimi rozprávať o útokoch jemenských radikálov na SAE, vytláčaní Palestínčanov z domovov, o nekonečnej občianskej vojne v Sýrii či Afganistane, o genocíde Rohingov, Ujgurov. Pochopila som, že každý kút sveta má svoje krivdy.
