Solidarita s ľuďmi na úteku? Len pre niektorých. Postrehy z dvoch hraníc (1. časť)

Naša krajina stojí pred veľkou skúškou, ktorou si od roku 2015 prechádzalo najmä Grécko a Taliansko. Teraz sme bránou do Európskej únie my. Úžasné vzopätie pomoci Poľska aj Slovenska vojnou zasiahnutej Ukrajine je nevídané. Niekde tam v pozadí však ostáva trpké poznanie, že v lesoch na poľsko-bieloruskej hranici trpia bezbranní ľudia.

Prečítajte si tiež druhú časť denníkových zápiskov: Pred vojnou uteká ukrajinská matka aj nigérijský študent. Zaobchádzame s nimi rozdielne (2. časť)

Vojna a záblesky z poľsko-bieloruských hraníc

Bratislava, 24. február 2022

Keď som pred tromi mesiacmi reportovala o humanitárnej kríze z poľsko-bieloruskej hranice, netušila som, že onedlho vyrazím k tej slovensko-ukrajinskej. Iste, objavovali sa pochybnosti, že Lukašenkov plán destabilizovať Európsku úniu zatláčaním ľudí najmä z Blízkeho východu do Poľska je len zámienkou Ruska, ako odpútať svetovú pozornosť.

Všetci sme o tom čítali už týždne dopredu, ale tak trochu sme dúfali, že Putinove mocenské chápadlá sa provokačne vystŕkajú, no ostanú na úrovni hrozieb. To už neplatí. Rusko zaútočilo v noci na Ukrajinu. Východného suseda agresor napadol z mora aj pevniny.

Koordinujeme svoje ďalšie kroky s okruhom neziskových organizácií a migračným úradom. Čakáme na výsledky zasadnutia bezpečnostnej rady štátu. Telefonické linky IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) aj Ligy za ľudské práva sú obsadené, Ukrajinci a Ukrajinky volajú s otázkami, či môžu prísť na Slovensko. Dostala som príručku na preštudovanie pre žiadateľov o azyl.

Uvedomujem si, že naša krajina stojí pred veľkou skúškou, ktorou si od roku 2015 prechádzalo najmä Grécko a Taliansko. Teraz sme bránou do Európskej únie my. Ako sa postavíme k ľuďom, ktorí prichádzajú?

Neviem sa na nič iné sústrediť.

Ako hovoríme o migrácii

Slovensko, 25. a 26. február 2022  

Facebook sa premenil na ukrajinskú vlajku.

Vnímam, že tak trochu všetci chaosíme. Z každej strany prúdia nekoordinované nápady na pomoc, predstierajú sa aj impulzívne rýchlo uvarené riešenia. Nečudujem sa.

Obrovská solidarita a ochota pomáhať ma šokovala. Spočiatku tomu nerozumiem. Ľudia na úteku už nie sú hrozbou pre naše ani európske hranice. Téme migrácie sa novinársky aj kultúrne venujem už piaty rok. Zrazu hovoríme o ľudských životoch. Čudujem sa.

Väčšinou to funguje takto: Vojna (alebo chudoba či klimatická kríza) vyháňa ľudí z domovov. Snažia sa dostať do bezpečia. Ľudia dostanú v médiách aj našich mysliach nálepku utečenka alebo migrant. Nálepky majú v sebe negatívny podtón a najmä politikmi sú prezentované ako hrozba. Nalepia sa na nás predsudky. Začneme sa obávať príchodu ľudí.

Pamätáte si ešte na nezmysly politika Fica o „ucelených moslimských komunitách“ a ostentatívne billboardy SMERu Chránime Slovensko? Poľská vláda zašla ešte ďalej.

Východné Poľsko, november 2021

Cestujem mestami pozdĺž hranice, pravidelne vídam banery na podporu ochrany hraníc a vojakov #MuremZaPolskimMundurem. Väčšinou sú vylepené pri kostoloch. O ľuďoch sa hovorí ako o nelegálnych migrantoch, hrozbe, teroristoch. Ministri na tlačovke premietajú vyfabrikované obrázky a prichádzajúcich spájajú s pedofíliou a zoofíliou.

V Podlasí vznikla prihraničná zóna, kam sa nedostane nik okrem domácich. Bieloruskí vojaci mlátia celé rodiny s deťmi z Blízkeho východu aj afrických krajín a nútia ich prekročiť hranicu. Poliaci ich zas nelegálne zatláčajú späť. Zónu tvoria husté lesy a bažiny, ľudia v nich blúdia aj týždne. Na území EÚ začínajú umierať ľudia.

Poľská štátna propaganda je mimoriadne účinná. Pani Magdalenu stretávam na pohrebe nedonoseného bábätka v 27. týždni v maličkej pohraničnej obci Bohoniki. Je to už štvrtý pohreb v dedine. Je jej smutno. Myslí si, že mŕtvych bude pribúdať. Zároveň mi ale povie, že ona sa pred „nimi“ cíti bezpečne, veď ju chránia vojaci.

„Oni“ sú ľudia uviaznutí v lesoch pozdĺž hraníc, na ktorých striehnu násilní bieloruskí i poľskí vojaci a policajti. Rozmýšľam, kto ochráni „ich“? Fenomén vyčlenenia na „my“ a „oni“ funguje vždy, keď potrebujeme niekoho dehumanizovať, zaradiť do druhej kategórie, odcudziť sa. Odvrátiť sa od zodpovednosti.

Migrovať je ľudské

Z migrácie sa po roku 2015 stala výlučne bezpečnostná otázka o ochrane hraníc prakticky v celej Európe.

Po ruskej invázii však Poľsko i Slovensko tvorili hranice pre ľudí z Ukrajiny dokorán. Nikomu ani nenapadne hovoriť o ich ochrane, ani o stavaní plotov, čo je skvelé. Migrovať je predsa ľudské. Zrazu máme kapacity prijať tisíce, desaťtisíce a v prípade Poľska milióny cudzincov a cudziniek.

Píšem poľskému kolegovi, ktorý aktívne pomáha na hraniciach s Bieloruskom i Ukrajinou. Dohadujem si s ním rozhovor a už viem, aké bude prvá otázka: Prekvapila vás obrovská solidarita a pomoc Ukrajine? Úžasné vzopätie pomoci Poľska aj Slovenska je nevídané, niekde tam v pozadí však ostáva trpké uvedomenie, že v lesoch na poľsko-bieloruskej hranici doteraz trpia bezbranní ľudia. 

Pomoc a ubytovanie

Bratislava, 27. február 2022

Venčím psa. Pípne správa od kolegyne – treba ísť na slovenskú hranicu pomáhať. Odkladám plánované rozhovory s poľským kolegom a právničkou na azylové právo. Riešim logistiku. Doklady, powerbanky, diktafón, spacák, karimatka, čelovka, respirátory, teplé oblečenie a niečo na jedenie. Zoznam mi v hlave nabieha už automaticky po skúsenosti spred troch mesiacov na poľsko-bieloruskej hranici.

Medzitým odnášame s kamarátkou dve plné tašky so ženskými vložkami, plienkami, vlhčenými obrúskami a dezinfekciami do skladu materiálnej pomoci. Menštruovať počas úteku pred vojnou, chudobou, hladom alebo skrátka za lepším životom musí byť peklo.

Cestou v taxíku nás počúva šofér, ktorý sa nám na konci jazdy prihovorí. Býva pri Galante, ubytoval u seba ženu s dieťaťom z Ukrajiny. Do Bratislavy prišli zapísať dcéru na strednú umeleckú školu. O pár dní mali odlietať z Budapešti, no po ruskej invázii uviazli na Slovensku, zvyšok rodiny ostal na Ukrajine.

Vďaka spolupráci s mnohými neziskovkami mu podávam základné informácie, odkážem na právničky a webové stránky. Pán je bývalý hasič, chcel sa pridať, ale vraj ľudí na východe Slovenska majú dosť. Ukazuje mi fotky, na ktorých spolu varia pirohy. „Nuž, aspoň už po večeroch neplačú,“ skonštatuje. Ďakujeme si vzájomne.

Východné Poľsko, november 2021

Sedím v starom dome s ďalšími dobrovoľníčkami, ktorého lokalitu doteraz nemôžem prezradiť kvôli bezpečnosti aktivistiek i majiteľov. Poľské ozbrojené zložky totiž zastrašujú všetkých, ktorí chcú ľuďom v lesoch pomáhať. Niektorých aj zatýkajú.

Domácnosti po celom Slovensku ponúkajú svoje ubytovania pre Ukrajincov a Ukrajinky. Ak by ste pri poľsko-bieloruskej hranici ubytovali niekoho z Blízkeho východu, hrozí vám obvinenie z prevádzačstva a väzenie.

Poľské domácnosti (a nielen poľské) aj tak posielajú mnoho materiálnej pomoci: jedlo, vodu, oblečenie. Aktivisti a aktivistky z celej krajiny sa spojili, snažia sa robiť, čo sa dá. Komunikujú otvorene, no v teréne pracujú v utajení. V koordinácii s domácimi vzniká až undergroundová sieť pomoci pozdĺž 400-kilometrovej hranice s Bieloruskom.

V jednu chladnú noc k nám prichádza dodávka zo Švajčiarska. Krabice s materiálnou pomocou vykladáme za tmy s čelovkami na hlavách.

Ráno sa u nás ukáže pani domáca. Počula, že je medzi dobrovoľníčkami známy poľský herec a chcela by spoločnú fotku. Ďakujú si vzájomne. Marek za to, že prenajíma aktivistom svoj pozemok. Ona sa skromne usmieva a povie: „Pomagajcie uchodźcom.“ (Pomáhajte utečencom.) Krásny moment ľudskosti. 

Toto nie je príbeh o zlom Poľsku a dobrom Slovensku. V Podlasí som stretla desiatky obetavých ľudí, ktorým životy druhých nie sú ľahostajné. Dobrovoľníčky v starom dome ma okamžite prijali medzi seba. Ich statočnosť a vytvrvalosť ma udivuje. Radikálnu ľudskosť nedokážu zlomiť poľské ani bieloruské obušky. 

Po tom všetkom som bola na slovenskú hranicu pripravená. A dokonca som pociťovala aj opatrnú radosť z reakcie spoločnosti (od politikov, neziskové organizácie a súkromné firmy až po jednotlivcov). Ako veľmi som sa mýlila! Bublina o solidarite spľasla hneď, čo sme s kolegyňami prišli na hranicu. Solidarita s Ukrajinou sa nerovná solidarite so všetkými. Ale o tom až nabudúce.