Rozprávania o ,,tých druhých“ – Rómovia a žiletky na tobogane

Letná kúpalisková sezóna sa začala. Už ste zrejme počuli o nástrahách, ktoré v sebe ukrývajú bazénové tobogany. Konkrétne ide o žiletky, ktoré niekto premyslene zastrčí do medzier medzi jednotlivými časťami toboganu. Napriek tomu, že ide o ďalšiu fámu, ktorá sa nepotvrdila, pravidelne sa vracia. A nie len v našej spoločnosti. Podobné výstrahy s mierne pozmenenými verziami sa vyskytujú aj v Česku, Nemecku či USA. Spoločným ukazovateľom nie je len skutočnosť, že sa nezakladajú na faktoch, ale aj to, že za ,,páchateľov“ sú označovaní príslušníci menšiny. 

,,Počul som, že v Žiline na tobogane boli žiletky, no už si nepamätám, kedy sa to presne stalo… Vravelo sa, že ich tam dávali Cigáni. Bál som sa toho a v podstate sa bojím dodnes,  veď je to veľmi nepríjemná predstava… A keď som bol v Štúrove, ešte ako malé decko, tak aj tam som počul, že sa to stalo.“ J.Č., 23 rokov, Žilina

,,Na žilinskom tobogane vkladali žiletky do tých medzier nejakí típkovia. Aj sa tam niekto porezal. Počula som, že najprv šla krv, a potom decko dorezané a druhé za ním… A to sa stávalo často, tak ja som mala potom strach chodiť na tobogany… To mi sused hovoril, že to takí asociáli robia, Rómovia, tí zaručení grázlici…“  Z.V., 18 rokov, Žilina

Tieto rozprávania predstavujú len malú ukážku fám o žiletkách na tobogane, ktoré sa mi podarilo zachytiť počas výskumu v roku 2012. Výskum som realizovala v Žiline, a preto sú aj príbehy o útoku Rómov situované do tohto mesta alebo jeho blízkeho okolia. Inak tomu ani nemôže byť, keďže jednou zo základných charakteristík fám je zasadenie deja do prostredia, ktoré si rozprávači i poslucháči dokážu bez problémov predstaviť. Práve predstava, že sa príbeh odohral tak blízko nás, navyše na mieste, kde sa často pohybujeme a ktoré sme považovali za bezpečné, vyvoláva značné emócie.

Fáma letí svetom

Ide o mimoriadne rozšírené rozprávanie, ktoré sa podarilo zachytiť aj v iných mestách na Slovensku. Okrem Žiliny sa o podobnom incidente hovorilo aj v Rajci, Martine, Nitre a Zvolene. Český folklorista Petr Janeček zaznamenal varianty z Plzne, Prahy, Ostravy atď. Podľa Janečka je časové zaradenie fámy a jej zdroj, zvyčajne nejasné. Informátori o nej počuli alebo čítali, no obvykle nekonkretizovali, kto sa mal takýmto spôsobom zraniť. Istá bola iba lokalizácia deja a potenciálni útočníci. Podobne, ako je tomu aj v prípade rozprávaní zo Slovenska.

Konverzácie na diskusných fórach dokazujú, že fáma o žiletkách na tobogane sa aktívne šíri aj v USA a Austrálii. Na značnú frekvenciu jej výskytu poukazuje už skutočnosť, že jej bádatelia priradili samostatné typologické označenie – Razor Blades in Waterslide (žiletky na vodnej šmýkačke). Za fiktívneho vinníka zákerného kladenia žiletiek na tobogany sú po celom svete označovaní príslušníci najrôznejších etnických menšín. Zatiaľ čo u nás a v Čechách sú to vraj Rómovia, v USA sú z tohto činu obviňovaní černosi a Hispánci, vo Veľkej Británii Indovia a Pakistanci, vo Francúzsku Arabi a v Nemecku Turci.

Fakty, fakty, fakty

S otázkou, či sa u nich niekedy odohral incident popisovaný fámou, som sa obrátila na vedenie viacerých kúpalísk. Vladislav Harčar z Mestskej krytej plavárne v Žiline sa vyjadril, že nemá žiadne informácie o deťoch, ktoré by sa porezali na žiletkách počas jazdy na ich tobogane. Podobne zamietavé stanovisko zaujal aj manažér kúpaliska Veronika v Rajci. Tvrdí, že na Veronike žiadne žiletky na vodné šmýkačky Rómovia nedávali.

Taktiež americký folklorista J. H. Brunvand konštatuje, že fámy o žiletkách umiestnených na kolotočoch alebo vodných šmýkačkách v zábavných parkoch boli opakovane preverované, pričom sa zistilo, že sa nezakladajú na faktoch. Okrem prevádzkovateľov kúpalísk a polície sa fámu snažia dementovať aj média. No napriek tomu žije v našej spoločnosti aj naďalej. 

Prečo práve Rómovia?

Nie je náhoda, že sa u nás určité fámy stretávajú s ohlasom. Francúzsky sociológ Kapferer tvrdí, že je to výsledok príslušnosti k spoločenskej skupine, ktorej názory, hodnoty a postoje zdieľame. A každá spoločenská skupina má svojich ,,obľúbených“ obetných baránkov. V Biblickom páse v USA je za strojcu všetkých neprávostí považovaný diabol, na juhu Spojených štátov sú to černosi a v našich zemepisných šírkach Rómovia či, dnes už v menšej miere, Židia.

Na popularite takýchto fám na Slovensku má zrejme svoj podiel odlišný kultúrno-historický vývoj Rómov a majoritného obyvateľstva, iný spôsob života, vzájomná izolovanosť a z toho prameniace nepochopenia a konflikty. Etnologička Eva Krekovičová konštatuje, že folklórne prejavy zdôrazňovali a aj zdôrazňujú existenciu priepasti medzi majoritou a rómskou menšinou. Negatívne vnímanie Rómov sa podľa nej prehĺbilo v dôsledku zmenenej spoločensko-politickej situácie po roku 1989. Nová politika spôsobila, že väčšina nekvalifikovaných alebo nízko kvalifikovaných Rómov, ako prvá strácala zamestnanie, čím došlo k celkovému zhoršeniu ich sociálnej situácie. To podnietilo oživenie dovtedy latentne existujúcich predsudkov zo strany majority, Rómovia sa ocitli v novej spoločenskej izolácii. Časť majoritného obyvateľstva ich dodnes vníma ako príživníkov či kriminálne živly. 

Róma útočiaceho na ,,nevinných“ spoluobčanov si dokážeme bez problémov vizualizovať, nakoľko táto predstava korešponduje s obrazom, ktorý nám neraz podsúvajú médiá, a s ktorým sa môžeme stretnúť v každodennej komunikácii. Podľa Kapferera očakávame, že osoby, ktoré nám sú prezentované ako záporné, budú vykonávať negatívne skutky. To je jeden z dôvodov, prečo sú mnohí ochotní uveriť fáme o žiletkách na tobogane. 

Rómovia predstavujú najpočetnejšiu etnickú menšinu i v Čechách a aj u našich susedov sú najčastejším aktérmi fám s rasistickým podtextom. Tieto fámy sa nás snažia presvedčiť, že sú to ,,oni“, kto nás nenávidí a chcú nám, často za pomoci tých najbizarnejších prostriedkov, uškodiť, ublížiť alebo nás zmrzačiť. Český folklorista Janeček si však kladie otázku, čo ak je to naopak? Čo ak silnú nevraživosť cítime my voči nim, a preto šírime fámy ako je táto?

Možné príčiny šírenia fámy

Aby sme nejakú informáciu boli ochotní prijať a šíriť ďalej, nemusíme jej veriť na 100 percent. Úplne postačí, že ju považujeme za pravdepodobnú. A čo je dnes vlastne nepravdepodobné? Podľa Kapferera hovorí výskum fám jasnou rečou, oblasť pravdepodobného sa neustále zväčšuje. Dvere podozrenia je jednoduché pootvoriť v prípade, že nám chýba empirická skúsenosť s obsahom výpovede. Inými slovami, sme náchylní klásť otázku typu, ako si môžeme byť istí, že sa to nestalo?

K životaschopnosti fámy nepochybne prispieva i fakt, že ide o varovnú fámu. Mnohí rozprávači ju zrejme šíria v dobrej viere, že tým ochránia svojich príbuzných či priateľov pred život ohrozujúcimi zraneniami. Kombinácia altruistických pohnútok, možnej pravdepodobnosti a postava známeho ,,obetného baránka“ vytvára fáme ideálne podmienky na šírenie. Navyše, téma zločinu sama o sebe, vyvoláva silné emócie a vďaka tomu v nás rezonuje ešte dlho po vypočutí fámy. Tieto rozprávania majú vo všeobecnosti svoju silu a značnú, i keď možno zvrátenú obľúbenosť. 

Strach z tých druhých

Stereotypizácia ,,tých druhých“ ako potenciálne nepriateľských a nebezpečných je v ľudskej mysli hlboko zakorenená. Peter Janeček prirovnáva fámy s rasistickým podtextom k nebezpečnému vírusu, šíriacemu sa ľudskou spoločnosťou, ktorý ako náhle je potlačený, okamžite zmutuje do nových foriem. Náš strach a predsudky opakovane vdychujú život postavám bezohľadných ,,cudzincov“, ktorí neváhajú ublížiť bezbranným deťom, zákerne zneužívajú sociálny systém či získavajú zadarmo lieky, za ktoré ostatní platia značné peniaze. 

Vyvarovať sa stereotypnému vnímaniu ,,tých druhých“ môže byť skutočne náročné. No ak vám nabudúce cestou na kúpalisko niekto povie, aby ste si pre istotu dávali pozor na žiletky, ktoré tam dali Rómovia, pokúste sa zachovať chladnú hlavu. Pokiaľ fáme nedovolíte, aby vo vás vyvolala silné emócie, je pravdepodobné, že na vás nebude mať žiaden negatívny vplyv. 

O projekte

Séria textov Rozprávania o „tých druhých“sa zameriava na fenomén fám v online prostredí. Na multikulti.sk budeme v najbližších týždňoch venovať pozornosť, odhaľovať a analyzovať fámy, ktoré v spoločnosti vyvolávajú napätie a práve ich šírenie môže viesť k strachu či odporu k rôznym prejavom inakosti.

Použitá literatúra:
Brunvand, J. H. (2001). Encyclopedia of Urban Legends. USA: ABC-CLIO.
Janeček, P. (2006). Černá sanitka a jiné děsivé příběhy. Praha: Nakladatelství Plot.
Janeček, P. (2009). Černá sanitka: To nejlepší ze súčasných pověstí a fám. Praha: Nakladatelství Plot.
Kapferer, J. N. (1992). Fáma, nejstarší médium světa. Praha: Vydavatelství a nakladatelství Práce.
Krekovičová, E. (1999). Medzi toleranciou a bariérami: Obraz Rómov a Židov v slovenskom folklóre. Bratislava: Academic Electronic Press.
Rabatinová, K. (2015). Súčasné povesti a fámy s xenofóbnym podtextom (Na príklade materiálu získaného v urbánnom prostredí Žiliny) Slovenský národopis, 63(3), 233-245.