Odborníci by opäť dali vláde 3-

Už po tretí raz sme požiadali široký okruh odborníkov a odborníčok, aby zhodnotili počínanie vlády Roberta Fica vo vzťahu k Rómom. Znova sme vybrali, podľa nás, desať najdôležitejších opatrení a udalostí a požiadali sme ľudí z teórie i praxe, aby ich oznámkovali ako v škole od 1 do 5 (1 – výborne, 2 – chválitebne, 3 – dobre, 4 – dostatočne, 5 – nedostatočne). Ak na niektorú otázku účastníci ankety nechceli alebo nevedeli odpovedať, mohli ju preskočiť. Experti a expertky udelili vláde Roberta Fica za tretí rok jej pôsobenia celkovú priemernú známku 3,53, teda v školskej terminológii 3 mínus. Ide teda prakticky o úplne rovnakú hodnotu ako v posledných dvoch rokoch, keď odborníci oznámkovali vládu na 3,62 a 3,54, preto možno konštatovať, že odborná verejnosť vníma iba minimálny pokrok v riešení rómskej problematiky. Najlepšiu odozvu u odbornej verejnosti mala iniciatíva Inštitútu finančnej politiky monitorovať diskrimináciu Rómov v prístupe k zamestnaniu (priemerná známka 1,50) a prvé výsledky pilotného vysporiadavania pozemkov pod stavbami v rómskych osadách (2,50). Naopak, najväčšiu kritiku si medzi respondentmi vyslúžila reakcia vlády na policajný zásah vo Vrbnici (4,86) a verejné vystupovanie vládnych predstaviteľov za uplynulý rok v otázkach týkajúcich sa Rómov a Rómok (4,59). Priemerné známky od jednotlivých odborníkov a odborníčok za všetkých desať otázok sa pohybovali v rozmedzí od 2,9 po 4,3. Všetkým respondentom a respondentkám ďakujeme za vyplnenie ankety a za ochotu podeliť sa o svoj názor.

Otázky:

1. Ako hodnotíte nastavenie obsahového zamerania štrukturálnych fondov na programové obdobie 2014 – 2020 pre oblasť marginalizovaných rómskych komunít? Vláda na túto oblasť minulý rok vyčlenila 380 miliónov eur.

Priemerná známka: 3,04

2. Od júla 2014 sa začal v praxi uplatňovať nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý čiastočne podmieňuje získanie nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi povinnosťou odpracovať ju. Ako hodnotíte implementáciu tohto opatrenia v praxi?

Priemerná známka: 4,41

3. Ako hodnotíte prvé výsledky pilotného vysporiadavania pozemkov pod stavbami v rómskych osadách (Tichý Potok, Čierny Balog, Studienka)?

Priemerná známka: 2,50

4. Ako hodnotíte iniciatívu Inštitútu finančnej politiky (MF SR) experimentálne zmonitorovať diskrimináciu Rómov a Rómok v prístupe k zamestnaniu?

Priemerná známka: 1,50

5. Ako hodnotíte reakciu vlády na policajný zásah v obci Vrbnica (okres Michalovce) z 2. apríla 2015?

Priemerná známka: 4,86

6. Ako hodnotíte doterajšie výsledky Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020? V uplynulom roku boli zverejnené dve oficiálne správy: Monitorovacia správa plnenia Stratégie a Externá evaluácia Stratégie.

Priemerná známka: 4,00

7. Ako hodnotíte proces prípravy nových akčných plánov k Stratégii SR pre integráciu Rómov na obdobie rokov 2016 – 2020?

Priemerná známka: 2,67

8. Ako hodnotíte pôsobenie Petra Polláka na poste splnomocnenca vlády pre rómske komunity za uplynulých 12 mesiacov (od júla 2014 do júna 2015)?

Priemerná známka: 3,37

9. Ako hodnotíte verejné vystupovanie vládnych predstaviteľov v uplynulých 12 mesiacoch v otázkach týkajúcich sa Rómov a Rómok (od júla 2014 do júna 2015)?

Priemerná známka: 4,59

10. Ako hodnotíte úspešnosť plnenia Rómskej reformy – Správna cesta, ktorú pred tromi rokmi predstavili splnomocnenec Peter Pollák a minister vnútra Róbert Kaliňák ako základnú politiku vlády vo vzťahu k rómskym komunitám?

Priemerná známka: 4,41

Celkové hodnotenie: 3,53

Vysvetlivky k otázkam

V tomto roku sme po prvýkrát pripravili pre respondentov ankety aj stručné komentáre a odkazy na podrobnejšie informácie, pretože nie všetci z nich sledujú rómsku problematiku systematicky. Vysvetlivky sme sa snažili formulovať čo najkomplexnejšie a najneutrálnejšie. Pre zaujímavosť a transparentnosť uverejňujeme aj plné znenie týchto komentárov.

1. Základným dokumentom pre nastavenie čerpania fondov EÚ v oblasti integrácie rómskych komunít v programovom období 2014 – 2020 je Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorá ako koncepčný materiál definuje smerovanie verejných politík v oblasti sociálneho začleňovania rómskych komunít. Hlavným programom má byť takzvaný balík základnej intervencie Take Away z operačného programu Ľudské zdroje určený pre 150 obcí s najvyššou mierou segregačného indexu (zjednodušeného indexu podrozvinutosti), v ktorých sa nachádzajú najchudobnejšie marginalizované rómske komunity. Nárok na získanie podpory budú mať tieto obce automaticky, bez súťaže – formou zapojenia sa do národného projektu. Take Away umožní obciam naďalej zamestnávať pomáhajúce profesie (asistent učiteľa, terénny sociálny pracovník, pracovník komunitného centra, asistent zdravia, rómske občianske hliadky) bez vlastného kofinancovania. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity tiež proklamoval, že bude dbať na posilnenie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní pri realizácii projektov zameraných na regeneráciu sídiel, sociálnu infraštruktúru či podporu bývania pre obyvateľov vylúčených rómskych komunít.

Poznámka: Anketu sme realizovali v čase, keď ešte nebola známa presná suma pridelená zo štrukturálnych fondov na rómsku problematiku (450 miliónov eur), preto je v otázke uvedená vtedy známa suma 380 miliónov.

2. Povinná práca sa môže dotýkať približne 100-tisíc ľudí, ktorí doteraz poberali dávku v hmotnej núdzi automaticky. Podľa zákona musia obce a mestá pripraviť podmienky, aby ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, si ju mohli odpracovať. Práca im totiž musí byť najprv ponúknutá, inak majú naďalej nárok na plnú výšku dávky. Ak odmietne poberateľ ponuku na zapojenie do drobných obecných prác alebo dobrovoľníckej činnosti alebo z iných dôvodov neodpracuje 32 hodín mesačne, skráti sa jeho dávka o 61,60 eur. Reakcie starostov na zákon boli rôzne, viacerí nový mechanizmus vítali, iní ho zásadne odmietli. Z hľadiska konkrétnej realizácie sa v médiách objavovali sťažnosti na: nepripravenosť a nedôslednosť inštitúcií, ktoré majú spolupracovať so samosprávami; na pracovné nasadenie koordinátorov z úradu práce, ktorí majú kontrolovať dochádzku a dohliadať na vykonávanie obecných služieb; na meškanie zoznamu poberateľov dávky z úradu práce; na neinformovanosť poberateľov (v jednej obci starostu podozrievali, že si zákon vymyslel, aby museli pracovať zadarmo); na nedostatok pracovného náradia. Okrem toho niektorým mestám a obciam chýbajú na organizovanie obecných prác finančné prostriedky a zákon im tak zvyšuje náklady.

3. Jednou z priorít splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka je vysporiadanie pozemkov v rómskych osadách. V roku 2014 sa spustili pilotné projekty v niekoľkých obciach. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák vyhlásil, že do výzvy sa im prihlásili iba štyri odvážne obce. Prvé tri obce použili dotácie na vytvorenie aktuálnych geodetických plánov a servis s prípravou kúpnych zmlúv. Samotné pozemky si užívatelia domov budú musieť odkúpiť a až po uhradení plnej výšky ceny pozemku obec uskutoční prevod vlastníckych práv na katastri nehnuteľností. V obci Tichý Potok v Prešovskom kraji zmluvne odpredali pozemky siedmim rodinám. Po dvoch rokoch by mali mať Rómovia svoje záväzky splatené a stanú sa tak vlastníkmi pozemku pod svojím domom. V Čiernom Balogu obec vykúpila pozemky od súkromných vlastníkov, kde stáli rómske obydlia, za cenu 2,50 eura za meter štvorcový. Rómom ich predala za päť eur za meter štvorcový, čo je bežná cena, za akú sa v dedine predávajú podobné typy pozemkov. Rómovia ich teraz po čiastkach splácajú. V obci je takto odkúpených 15 pozemkov. V Studienke pri Malackách už objednali znalecký posudok na Slovenskom pozemkovom fonde, ktorý má v správe pozemky pod rómskou osadou a pripravujú zmluvy k ich odpredaju jednotlivým občanom. Najčastejšie sa táto téma skloňuje v súvislosti s Krásnohorským Podhradím, kde sa však vysporiadať pozemky zatiaľ nepodarilo, avšak proces vyjednávania pokračuje. Z EU by malo Slovensko dostať približne 7 miliónov eur na legalizáciu bývania Rómov. Zapojiť by sa malo až 150 lokalít, pre ktoré sú finančné prostriedky vyčlenené.

4. Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek nerómskeho etnika. Ukázal to experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý patrí pod Ministerstvo financií SR. V rámci neho od júla do septembra minulého roka reagovali na 62 pracovných ponúk vo všetkých krajoch. Na každú ponuku poslali dva životopisy fiktívnych osôb s rovnakou kvalifikáciou. Prvá skupina uchádzačov o zamestnanie mala typické slovenské mená, napríklad Tomáš Žilinský, Michal Kováč alebo Pavol Haluška. V druhej skupine boli fiktívne osoby s rómskymi menami ako Mário Lakatoš, Dezider Oláh či Koloman Berky. Na pohovor pozvali štyridsať percent uchádzačov s menom ako Michal Kováč a len 17 percent rómskych. Iba tretina Rómov dostala od firiem nejakú formu odpovede, v prípade nerómov odpovedali zamestnávatelia 70 percentám záujemcov. Autori projektu z IFP upozorňujú, že miera nezamestnanosti by klesla na 11 percent, ak by zamestnanosť rómskej menšiny bola rovnaká ako pri majorite. Celú správu IFP si môžete prečítať na http://www.scribd.com/doc/247040248/In%C5%A1titut-finan%C4%8Dnej-politiky.

5. Košickí krajskí policajti uskutočnili 2. apríla celokrajskú pátraciu akciu 100, na ktorej sa zúčastnilo 139 policajtov. Jednou z obcí bola Vrbnica, kde podľa starostu Jaroslava Tokára počas zásahu zbili približne 20 Rómov, z ktorých 15 neskôr vyhľadalo ošetrenie lekára. Starosta tvrdí, že policajti začali biť Rómov, ktorí práve zametali chodníky v rámci aktivačných prác. Krajský policajný riaditeľ vylúčil akýkoľvek brutálny zásah policajtov a ohradil sa proti tvrdeniu Rómov. Na tlačovej konferencii povedal, že k použitiu donucovacích prostriedkov nedošlo a vyhlásil, že je “zásadne proti tomu, aby bol zásah polície zneužívaný na politický boj”. Polícia zásah obhajovala aj tým, že podobné zákroky sú bežnou súčasťou policajnej praxe. Policajný zákrok vyšetruje Inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá v tejto súvislosti začala trestné stíhanie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová tvrdí, že zásah bol neprimeraný a na jeho nariadenie nebol dôvod. Polícia podľa ombudsmanky porušila i základné práva a slobody obyvateľov obce, pretože im počas zásahu vstupovala do príbytkov, hoci na to v tomto prípade nebola oprávnená. Na mnohých obydliach v obci boli aj vyvalené dvere, aj keď polícia taký postup popiera. Rezort vnútra závery verejnej ochrankyne práv odmieta a považuje ich za predčasné, lebo vyšetrovanie prípadu stále pokračuje. Rómsky splnomocnenec Peter Pollák predložil koncom apríla ministerstvu vnútra návrh novely zákona, ktorá stanovuje povinné nahrávanie policajných zásahov. Minister sa bráni tým, že zavedenie kamier je finančne náročné. „Keď mi dodajú 20 miliónov eur, bude to hneď,“ uviedol Robert Kaliňák.

6. Cieľom Monitorovacej správy Stratégie z februára 2014 bolo vyhodnotiť stav plnenia jednotlivých opatrení v sledovanom období a to za rok 2012 a 2013 na základe správ zodpovedných rezortov. Závery a potreby, ktoré podľa predkladateľov správy vyplynuli z monitorovania plnenia cieľov Stratégie môžete nájsť na https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat.pdf?instEID=46&attEID=62685&docEID=351001&matEID=7002&langEID=1&tStamp=20140205151940250.

Podrobnú prílohu s názvom Monitorovacia tabuľku nájdete na https://lt.justice.gov.sk/Attachment/priloha_1.pdf?instEID=-1&attEID=62681&docEID=351020&matEID=7002&langEID=1&tStamp=20140213080152170.

Monitorovacia správa Stratégie za rok 2014 nebola doposiaľ uverejnená, napriek tomu, že podľa uznesenia z januára 2012 sa má správa predkladať na rokovania vlády každoročne do 15. februára. Externé hodnotenie Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 bolo realizované v období od októbra 2013 do apríla 2014 mimovládnymi organizáciami SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a Škola dokorán. Hodnotenie podporil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v rámci dotačnej schémy v oblasti podpory tvorby strategických a rozvojových dokumentov. Dokument dopĺňa monitorovací proces realizovaný Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity o pohľad externých aktérov – predstaviteľov a expertov rómskych a prorómskych mimovládnych organizácií. Cieľom evaluácie bolo priebežne vyhodnotiť napĺňanie a účinnosť Stratégie, posúdiť jej relevantnosť, odhadnúť, či je pravdepodobné, že sa naplnia očakávané dopady a či uvedené dopady budú udržateľné. Správu si môžete prečítať na http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod&subor=213699.

7. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zahájil koncom roka 2014 proces revízie Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020. Súčasťou revízie je v prvej fáze aj tvorba 4 akčných plánov. V záujme zabezpečenia aktívnej participácie a spolupráce všetkých relevantných subjektov na revízii Stratégie a tvorbe akčných plánov bola vytvorená Poradná komisia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity a tiež Tematické pracovné skupiny (TPS) pre oblasti vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a zdravie, ktorých činnosť koordinujú zástupcovia USVRK spoločne s prizvanými externými expertmi. K členstvu v TPS boli prizvaní zástupcovia zodpovedných rezortov, zástupcovia samospráv, ako aj mimovládnych organizácií, ktorí sa venujú práci s marginalizovanými rómskymi komunitami v danej oblasti. Cieľom TPS bolo pripraviť návrh aktualizovaného akčného plánu Stratégie pre danú oblasť na najbližšie 3 roky. V prvej polovici roka 2015 sa každá TPS stretla niekoľkokrát. Viac informácií o revízii Stratégie a zápisy zo stretnutí jednotlivých TPS môžete nájsť na http://www.minv.sk/?revizia_strategia.

8. Na webstránke Úradu splnomocnenca Vlády SR pre rómske komunity sa za uplynulý rok objavovali najčastejšie tieto témy súvisiace s činnosťou splnomocnenca a jeho úradu (uvádzame v chronologickom poradí bez určenia dôležitosti a frekvencie správ): pripomínanie rómskeho holokaustu, svojpomocná výstavba v rómskych osadách, predškolské vzdelávanie a nové materské školy, rómske občianske hliadky, projekty zamerané na vzdelávanie MRK2, PRINED, PROGRESS, darovanie krvi, ocenenie Roma Spirit, zverejnenie komunikačnej stratégie, konferencia Príklady dobrej praxe – Rómska reforma – Správna cesta, stáže pre rómskych študentov, komunitné centrá a národný projekt, mesačník Romane nevipena, aktualizácia Stratégie a akčných plánov, Konferencia o vzdelávaní rómskych detí, kauza týrania rómskych detí z Luníka IX, Medzinárodný deň Rómov, policajný zásah vo Vrbnici, povinné nahrávanie policajných zásahov, vysporiadavanie pozemkov v rómskych osadách, konanie EU proti Slovensku pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí, nové programové obdobie EU 2014-2020 a programy pre Rómov.

9. Podľa monitoringu médií sa najčastejšie predstavitelia Vlády SR v poslednom roku v súvislosti s Rómami vyjadrovali k týmto témam: reakcia na konanie Európskej komisie proti Slovensku za diskrimináciu Rómov v prístupe k vzdelaniu – incest a geneticky podmienené choroby, politická korektnosť; policajný zásah vo Vrbnici; týranie rómskych chlapcov z Luníka IX; zlyhanie integrácie Rómov vo vzťahu k prijatiu utečencov; porovnanie zásahu proti neonacistom v Bratislave so zásahom v Moldave nad Bodvou; bezpečnostná situácia v osadách; slovenskí Rómovia v Bruseli.

10. Správna cesta – Rómska reforma bola Petrom Pollákom po jeho nástupe do funkcie splnomocnenca Vlády SR pre rómske komunity v roku 2012 predstavená ako komplexná systémová reforma, ktorá obsahuje viac ako 90 opatrení v oblastiach vzdelávania, vymožiteľnosti práva, bývania, sociálneho systému, zamestnania a podporných politík. Všetky opatrenia však nikdy neboli zverejnené a samotná reforma nebola schválená Vládou SR ako oficiálny dokument. Opatrenia sú zamerané na riešenie širokej problematiky skupín obyvateľstva, občanov ohrozených extrémnou chudobou, vrátane sociálne neprispôsobivých. Navrhované opatrenia sa týkajú predovšetkým rizikových rodín, ktoré sú identifikované na základe kombinácie nasledovných faktorov: vzdelanie rodičov, výška príjmu, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie, zadlženosť rodiny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka dieťaťom v čase nástupu do základnej školy. Medzi hlavné ciele reformy patrí naštartovanie pozitívnych sociálno-ekonomických zmien v živote občanov, ktorí sa nachádzajú v zložitej životnej situácii alebo sú ohrození extrémnou chudobou, zlepšenie občianskeho spolunažívania, či kvalitné vzdelanie a uplatniteľnosť detí a mládeže pochádzajúcej z nepodnetného sociálneho prostredia na trhu práce. Ďalším z cieľov je zavedenie spravodlivejšieho systému vyplácania sociálnych dávok, ako aj zavedenie opatrení, ktoré zabezpečia, aby sociálne odkázaní ľudia nemali priestupkovú imunitu. Splnomocnenec sa opakovane vyjadril, že väčšinu zámerov Rómskej reformy sa podarilo zrealizovať. Desať pilierov reformy nájdete na http://www.minv.sk/?10zasad_RR.

Anketu vyplnilo 28 respondentov a respondentiek, ktorí a ktoré sa v tej či onej miere zaoberajú rómskou problematikou (ich zoznam uvádzame v abecednom poradí):

Roman ČONKA (Romano Nevo Ľil), Stano DANIEL (Nadácia otvorenej spoločnosti), Jana DUBOVCOVÁ (verejná ochrankyňa práv), Vanda DURBÁKOVÁ (advokátka), Andrej FINDOR (Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK), Elena GALLOVÁ KRIGLEROVÁ (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Robert HAAS (Rozhlas a televízia Slovenska), Tomáš HRUSTIČ (Ústav etnológie SAV), Rudolf CHMEL (Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny), Ingrid KOSOVÁ (Quo Vadis), Zuza KUMANOVÁ (In Minorita), Jarmila LAJČÁKOVÁ (Centrum pre výskum etnicity a kultúry), Slávka MAČÁKOVÁ (ETP Slovensko), Jozef MIŠKOLCI (SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť), Alexander MUŠINKA (Ústav rómskych štúdií, Prešovská univerzita), Laco ORAVEC (Nadácia Milana Šimečku), Zuzana PÁLOŠOVÁ (metodička), Kálmán PETŐCZ (Helsinský výbor pre ľudské práva), Alica PETRASOVÁ (Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní), Miroslav POLLÁK (OZ Krásny Spiš), Vlado RAFAEL (eduRoma), Magdaléna ROTHOVÁ (Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu), Rudolf SIVÝ (Zdravé komunity), Rado SLOBODA (Centrum komunitného organizovania), Ľubomíra SLUŠNÁ-FRANZ (Platforma na podporu zdravia znevýhodnených skupín), Daniel ŠKOBLA (sociológ), Michal VAŠEČKA (Masarykova univerzita), Martin VAVRINČÍK (Komunitné centrum Dobšiná)