O sociálnej inklúzii

Kohézia, sociálna exklúzia či inklúzia. Tieto termíny sa v posledných rokoch často skloňujú v médiách, politike, európskych či medzinárodných dokumentoch. V ušiach znejú veľmi sofistikovane, často ich začujeme, no iba málokto naozaj vie, čo presne znamenajú a či je vlastne ich používanie na mieste. Intuitívne si mnohí vedia predstaviť ich význam.. V nasledujúcom texte by sme vám chceli priblížiť tretí z uvedených pojmov – sociálnu inklúziu. Keďže spolu všetky súvisia, nevyhneme sa v úvodnom slove krátkemu priblíženiu a diskusii o sociálnej, alebo ak chcete, spoločenskej exklúzii. Aj napriek tomu, že sociálna inklúzia nie je doslova protikladom k exklúzii, idú takpovediac ruka v ruke a nie je možné ich oddeliť.

Ak sa chceme dopátrať histórie či jednotnej definície sociálnej exklúzie a inklúzie, nie je to vôbec ľahké. Ani na akademickej pôde, ani v politickej sfére nie sú názory na ich využívanie jednotné. Definície sa v čase a priestore menili, rozvíjali. Pod exklúziou však môžeme v zásade rozumieť sociálne vylúčenie, teda vylúčenie zo spoločnosti. Odsúvanie určitých osôb alebo skupín na okraj spoločnosti (marginalizácia) alebo dokonca mimo spoločnosť (exklúzia) predstavovalo od nepamäti mechanizmus sociálnej kontroly (Mareš, 2000), vymedzovalo miesto človeka v spoločnosti. Exklúzia tak súvisí so spoločenskými nerovnosťami. Vylúčenie však už nechápeme iba na základe triednej či majetkovej stratifikácie, ako tomu bolo v uplynulom storočí, ale aj na základe nerovností rodových, etnických či náboženských. „Za sociálne vylúčených zo spoločnosti sú považovaní tí, ktorí z dôvodov, ktoré sú mimo ich kontrolu, nemôžu participovať na normálnych aktivitách svojich spoluobčanov“ (Mareš, 2008). Samozrejme, nejde iba o občanov, ale všetkých obyvateľov, vrátane ľudí bez štátneho občianstva či migrantov. Zároveň je dôležité zdôrazniť, že dôvody vylúčenia zo spoločnosti títo ľudia nemusia mať pod svojou kontrolou. To, do akej etnickej skupiny sa narodíte, to, aká národnosť je vám po narodení pripísaná, alebo to, či sa narodíte ako muž alebo žena, si vo väčšine prípadov nevyberáme.

V tejto súvislosti môžeme v rôznych dokumentoch, najmä z dielne Európskej únie, sledovať posun od diskurzu, v ktorého centre stál až do 90. rokov koncept chudoby ku konceptom sociálnej exklúzie. Dôvodom je, že chudoba nemusí byť jedinou príčinou sociálneho vylúčenia. Naopak, k chudobe sa môže pridať etnický pôvod, národnosť, náboženské vyznanie, zdravotný stav, sexuálna orientácia, rod a mnoho iných faktorov. Tie môžu byť rôzne skombinované; vtedy hovoríme o viacnásobnom vylúčení. Inak povedané, nie každý chudobný musí byť vylúčený a nie každý vylúčený človek musí byť zároveň chudobný. Posun v diskurze má svojich kritikov ako aj podporovateľov. Hlavnou kritikou je nejasnosť a vágnosť celého konceptu, k čomu sa pridáva aj chýbajúca zhoda v jeho používaní. Na druhej strane však tento prístup zdôrazňuje viac aspektov ako iba nedostatok finančných a materiálnych zdrojov. Tie sú, samozrejme, významnými, avšak nie jedinými. Zahŕňa tiež nezamestnanosť, diskrimináciu, sociálnu izoláciu, spomínanú materiálnu depriváciu a chudobu, a sociálne utrpenie všetkých foriem (Bourdieu, 1993 v Mareš, 2008). Môžeme preto povedať, že sociálne vylúčenie je stavom ako aj procesom, ktorý vedie k strádaniu vo viacerých oblastiach života. Ďalším pozitívom týchto konceptov je podľa niektorých autorov ich užitočnosť. Pretože upozorňujú a zdôrazňujú potrebu začleňovania na báze solidarity v spoločnosti. To teda úzko súvisí so sociálnou kohéziou, ktorá je bežne chápaná ako spoločenská súdržnosť. Práve tá by mala byť založená na solidarite medzi jednotlivými členmi spoločnosti a udržiavať tak spoločnosť a jej členov pohromade.

Ostáva nám priblížiť, čo je sociálna inklúzia a prečo je podľa nás v spoločnosti neopomenuteľná. Prvý raz sa diskurz o inklúzii objavil vo Francúzsku v 70. rokoch, kedy začali byť ekonomicky znevýhodnení ľudia označovaní ako vylúčení (Silver, 1995). V týchto rokoch sa výraznou mierou zvýšila v krajine nezamestnanosť. Nespokojnosť ľudí vytvorila silný tlak, ktorý vyústil do vzniku právne záväzného dokumentu o prevencii a boji so sociálnymi vylúčeniami. Ten okrem iného slúžil aj ako nástroj na posilňovanie základných ľudských práv v duchu dobre známeho “Sloboda, rovnosť, bratstvo”. Ako komplexná politická odpoveď na sociálne vylúčenie sa koncept inklúzie objavil na konci 80. rokov v dokumentoch Európskej komisie (Wilson, 2006), ktorá postupne vypracovávala ďalšie stratégie či smernice smerujúce k presadzovaniu inklúzie v spoločnosti.

Kľúčovými prvkami európskej Stratégie sociálnej inklúzie 2000-2010 boli: dohoda o spoločných cieľoch v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, mobilizácia všetkých zainteresovaných subjektov, dohoda o spoločných indikátoroch merania pokroku, rozvoj národných strategických dokumentov pre sociálnu ochranu a inklúziu či vzájomná výmena informácií a know-how (Farrel, 2010)[1]. Aj z týchto cieľov je zreteľné, že inklúziu a sociálne vylúčenie iba ťažko od seba oddeliť. Na stránkach Európskej komisie nájdeme aktívnu inklúziu definovanú ako „umožnenie každému občanovi, najmä tým znevýhodneným, plne sa zúčastňovať na chode spoločnosti, vrátane zapojenia na pracovnom trhu“[2]. Inklúzia však ide ešte ďalej než je iba formálne zapájanie vlastných občanov. Mohlo by sa až zdať, že sociálna inklúzia je opakom sociálnej exklúzie. Nie je tomu však nevyhnutne tak. Vylúčenie zo spoločnosti nastáva, keď je jednotlivcovi alebo skupine systematicky bránené v účasti na živote spoločnosti. Ľudia však môžu mať podmienky účasti významným spôsobom od začiatku sťažené. Príkladom sú imigranti. Tí môžu byť začlenení do pracovného trhu, no podmienky ich práce ako aj platové podmienky môžu byť nevýhodnejšie ako pre pracovníkov väčšinovej spoločnosti.[3] Inklúzia predstavuje proces budovania a upevňovania vzájomného rešpektu, akceptácie a funkčného zapájania všetkých ľudí bez ohľadu na ich občianstvo, národnosť, krajinu pôvodu, náboženstvo, etnicitu, rod, sexuálnu orientáciu, zdravotné či iné postihnutie či sociálny status. Inklúzia sa nedeje iba na úrovni formálnej akceptácie, zahŕňa rovný prístup k aktívnej účasti všetkých ľudí na trhu práce, tvorbe politík na všetkých úrovniach, kultúre, živote občianskej spoločnosti a na chode celej spoločnosti bez akýchkoľvek prekážok. Navyše, inklúzia sa dotýka samotnej hodnotovej orientácie. Práve reflektovanie a osvojovanie si hodnôt rešpektu k rozmanitosti ľudí, vzájomnej akceptácie a aktívnemu budovaniu dobrých vzťahov je základným kameňom procesu inklúzie.

Predstavitelia Svetovej banky zdôrazňujú nutnosť chápania procesov vylúčenia a inklúzie ako dôležitých pre diagnostiku a pomenovanie problémov v spoločnosti. Inklúziu definujú ako „proces zlepšovania podmienok pre jednotlivcov a skupiny na účasť v spoločnosti“. Ďalšia definícia zas spomína „proces zlepšovania schopností, príležitostí a dôstojnosti ľudí znevýhodnených na základe ich identity, aby sa zúčastňovali na chode spoločnosti.“[4] V tejto definícii je citeľný aj spomínaný hodnotový rozmer inklúzie, ako aj  aspekt vzájomnosti. Pri inklúzii nejde iba o vytváranie podmienok. Samozrejme, vytvorenie podmienok je predpokladom a akýmsi prvým krokom k začleneniu do spoločnosti. Inklúzia je však neustály proces akceptácie a funkčného začleňovania všetkých ľudí vo všetkých sférach života.

Sociálna inklúzia sa vzťahuje k snahám a politikám presadzujúcim rovnosť príležitostí pre ľudí z rôznych prostredí a zo všetkých sociálne vylúčených skupín. Preto podmienky a kategórie spojené so sociálnym vylúčením sú podmienkami a kategóriami, na ktoré by mala byť inklúzia a snahy o jej dosiahnutie zamerané (Fourie, 2007).

Inklúziu je nutné chápať v jej širšom zmysle, ktorý zahŕňa aj celkovú kultúru rovného prístupu a zapájania ľudí bez rozdielu ich fyzických, psychických, etnických, náboženských, rodových, sexuálnych či sociálnych charakteristík. Ide o neustály proces vytvárania vhodných podmienok, vzájomnej akceptácie a aktívneho zapájania všetkých ľudí v spoločnosti bez ohľadu na ich identitu. Inklúzia tiež ide ruka v ruke so solidaritou. Tá je hodnotou, ale aj nástrojom na vytváranie vhodného prostredia, v ktorom sa môžu všetci ľudia nie len cítiť dôstojne ako plnohodnotná súčasť spoločnosti, ale sa aj realizovať a aktívne zúčastňovať na jej fungovaní.

Vedeli ste, že…

…slovo inklúzia je podobné takmer v každom európskom jazyku? Anglicky inclusion, nemecky Inklusion, francúzsky l’inclusion, taliansky l’inclusione, španielsky inclusión, maďarsky inklúzió, česky inkluze, chorvátsky inkluzija, poľsky inkluzja, dánsky inklusion, holandsky inklusie, rumunsky includere.

…prvým ministrom pre sociálnu inklúziu sa stal v roku 2004 Mike Rann, premiér Južnej Austrálie. V roku 2007 vniklo v Austrálii dokonca Ministerstvo pre sociálnu inklúziu.

[1] Farrell, F. (2010). State of Play of Social Inclusion Policies at the European Level. Citované 17.5.2015. Dostupné na:http://www.socialwatch.eu/wcm/state_of_play_of_social_inclusion_policies.html.

[2] Európska komisia. Active Inclusion. Citované 15.5.2015. Dostupné na internete:http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1059&langId=en.

[3] Social Inclusion Team. (2013). 4 Things You Thought You Knew about Social Inclusion. Citované 12.5.2015. Dostupné na:http://blogs.worldbank.org/voices/4-things-you-thought-you-knew-about-social-inclusion.

[4] Svetová banka. Citované 17.5.2015. Dostupné na:http://www.worldbank.org/en/topic/socialdevelopment/brief/inclusion-matters.