
O nálepkách
Kde je hranica vlastného ja, kedy sa tvorí my a prečo vznikajú oni? Všetci okolo seba vytvárame sociálne väzby, budujeme komunity a spoločenstvá, prenikáme do priestoru toho druhého, tej druhej. Vplývame na seba, občas do seba vrážame, inokedy súdržne zdieľame.
Identita každého z nás má rôzne aspekty, vyvíja sa v čase a v rôznych kontextoch. Tému IDENTITY sme si pre 14. ročník festivalu [fjúžn] zvolili, aby sme ukázali, že rozmanité a často nepoznané identity majú aj ľudia, ktorých spoločnosť nálepkuje. Utečenec, cudzinka, moslim, Afričanka – to všetko sú nálepky, ktoré bránia vzájomnému spoznávaniu.
V tomto magazíne nájdete výpovede mnohých ľudí, ktorých by sme mohli označiť ako migrant či cudzinka. Ich príbehy sú však oveľa bohatšie než stručná informácia o miestach ich pôvodu. A každý a každá z nich vnímali identitu rozdielne: Identita ako istota, identita ako svetonázor, identita ako príslušnosť, identita ako povolanie, identita ako inakosť, identita ako strach z druhých. Identita ako sociálny konštrukt. Identita ako strach zo seba. Identita ako konkrétny človek.
Aj samotný vizuál tohto ročníka festivalu [fjúžn] nabáda strhávať známe nálepky, ktoré si často úzkoprso prisudzujeme – Srbi sú lacnou pracovnou silou, islam zas bezpečnostnou hrozbou – ale pozor! Mentálne skratky vždy vedú do slepej uličky. Ak sa z nálepiek stáva stereotyp, živná pôda predsudkov, vyklíči z nich strach a nenávisť.
Konfrontovať vlastný strach vyžaduje odvahu. Buďme teda odvážni. Objavujme. A hoci je identita človeka často nejednoznačná a zneisťujúca, niekde tam, v neistom, inom, môže byť práve niečo nové, oslobodzujúce, čo prekračuje pomlčku medzi buď – alebo. A možno práve tam je rozmanitosť v najhlbšej podstate.