Migrácia ako spoločenský fenomén: historické, sociálne a právne aspekty
1. Úvod
Svetové dejiny sú dejinami ľudskej migrácie, pohybu a sťahovania ľudí, či už dôvodom je útek pred nebezpečenstvom alebo hľadanie nových príležitostí pre život. Migrácia je nevyhnutná pre rast a rozvoj, hrá kľúčovú rolu vo vývoji spoločnosti.
Zahraničná, medzinárodná migrácia sa zároveň považuje za jednu z fundamentálnych civilizačných výziev 21. storočia, pretože má závažné ekonomické, sociálne, populačné, kultúrne, politické, bezpečnostné, environmentálne a iné dopady. Vo všeobecnosti ju však odborníci vnímajú ako prirodzený, zväčša pozitívny a z mnohých hľadísk užitočný fenomén (Divinský, 2007). Hoci bola migrácia súčasťou vývoja ľudských civilizácií odpradávna, v novodobých dejinách sa zintenzívnila v období od 17. storočia, čo súviselo s technologickým pokrokom a námornými objavmi. Európske krajiny získali nové kolónie a cielene podporovali usadzovanie svojich obyvateľov na nových teritóriách. Odhaduje sa, že približne
od 17. storočia do druhej svetovej vojny sa v rámci medzinárodných migračných vl´n presunulo zhruba 65 miliónov ľudí z Európy do severnej a južnej Ameriky. Ďalších 17 miliónov ľudí odišlo do Afriky a Austrálie (Schroth, 2003).
Dva celosvetové vojnové konflikty počas 20. storočia ešte viac zintenzívnili medzinárodnú migráciu. Amerika a Austrália tak ostali typicky prisťahovaleckými krajinami, kým Európa regiónom ako imigrácie, tak aj emigrácie. To do veľkej miery ovplyvnilo jej súčasný charakter. Európske štáty sú charakteristické vysokým podielom príslušníkov etnických a národnostných menšín, ale aj vysokým počtom imigrantov, ktorí vo väčšine prípadov prichádzali do jednotlivých krajín po druhej svetovej vojne. Tým sa stala z Európy mozaika nespočetného množstva kultúr, ktoré spolu žijú v rámci širšieho celku (tamže).
Pokiaľ ide o migráciu na Slovensko, počas 23 rokov od vzniku Slovenskej republiky imigrácia cudzincov pozvoľna stúpala, spolu s postupným rozvojom a trendom sprísňovania imigračnej legislatívy i profesionalizáciou štátnej správy pri jej implementácii. Medzi rokom 1993 a vstupom Slovenska do Európskej únie v máji 2004 téma migrácie (alebo zahraničnej migrácie) prakticky nebola predmetom odbornej diskusie a záujmu médií či verejnosti. Odvtedy však postupne narastal záujem verejnosti i odborníkov o dianie v oblasti migrácie, čo bolo následkom kombinácie rôznorodých faktorov (napríklad transpozícia právnych noriem EÚ, rozvoj občianskej spoločnosti zastupujúcej práva a záujmy cudzincov, ako aj samotných komunít cudzincov a pod.). Aj vďaka podpore osobitného programu EÚ Solidarita a riadenie migračných tokov aEurópskemu fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (EIF) vzniklo počas posledných ôsmich rokov množstvo zaujímavých programov a výskumov zameraných práve na oblasť migrácie a integrácie cudzincov v SR.
Skutočný „boom“ však uvedené témy začali zaznamenávať až v posledných dvoch rokoch. V slovenských médiách, ale aj na sociálnych sieťach a v postojoch politikov, najmä
od polovice minulého roka, pojmy migrácia, migrant a utečenec rezonujú vo svetle prebiehajúcej humanitárnej (a utečeneckej) krízy na hraniciach a na území Európskej únie.
„Migračná kríza“ výrazným spôsobom zasiahla nielen do predvolebnej kampane v rámci parlamentných volieb[1], ale taktiež opätovne „oživila“ všeobecný pohľad na migrantov
v slovenskej spoločnosti. Negatívne ponímanie (migrácie) sa v ostatnom období zmenilo
na štiepnu líniu, ktorá formovala nielen politickú mapu Slovenska, ale aj nálady spoločnosti (Žúborová – Borárosová, 2016).
2. Pochopenie pojmov
Rozumie však verejnosť pojmom migrant a migrácia? Alebo si pod nimi predstavuje sťahovanie náboženských menšín (napríklad moslimov), cudzincov inej farby pleti (napríklad z afrického kontinentu), „nelegálnych migrantov“ a utečencov do našich končín? Pripisuje mu negatívne, pozitívne alebo neutrálne významy?
Migráciu ako zastrešujúci a veľmi všeobecný právny pojem slovenský právny poriadok nedefinuje a prakticky nepoužíva. Migráciu definujú najmä slovníky veľkých medzinárodných organizácií, ako je Organizácia spojených národov (OSN) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorá sa len nedávno stala osobitnou agentúrou OSN.
Migračný Slovník IOM v globálnom zmysle definuje migráciu ako dianie, proces pohybu, sťahovania sa cez hranice štátov alebo vnútri štátu. Podľa IOM ide o populačný pohyb zahŕňajúci akékoľvek sťahovanie bez ohľadu na jeho dl´žku, zloženie alebo dôvody presunu. Pojem zahŕňa aj nedobrovoľné sťahovanie utečencov, presídlencov a ekonomických migrantov (IOM Glossary…, 2010). OSN používa označenie „ekonomická migrácia“ často rovnocenne s pojmom pracovná migrácia. Tento pojem má však širší zmysel a môže zahŕňať aj migráciu s cieľom zvýšiť si kvalitu života po sociálnej a ekonomickej stránke.
Rovnako slovenské zákony nedefinujú ani nepoužívajú termín migrant. Ako kľúčová kategória sa v cudzineckom práve používa pojem cudzinec, ktorý má ale úplne iný význam ako pojem migrant a jeho použitie v práve je čisto technického charakteru, nakoľko sa naň
neviažu žiadne konkrétne práva či povinnosti. Cudzincom je podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov[2] v Slovenskej republike každá osoba, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Znamená to, že cudzincom je štátny príslušník tretej krajiny ako aj občan iného členského štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švaj-čiarskej konfederácie (ďalej občan EÚ/EHP), osoba, ktorá má občianstvo viacerých iných štátov, osoba bez štátnej príslušnosti, ale aj osoba, ktorá stratila slovenské občianstvo.
Výraz migrant je podľa Migračného slovníka IOM podobne všeobecný ako pojem cudzinec, ale jeho cieľom je vymedziť osobu aj na základe ďalších kritérií okrem kritéria štátnej príslušnosti. Zahraničný migrant predstavuje akúkoľvek osobu, ktorá opúšťa svoju krajinu a usadzuje sa v inej, „často z dôvodu hľadania lepšieho života“. Pojem migrant obsahuje teda množstvo rôznorodých a často neporovnateľných životných situácií. Dobrovoľným migrantom môže byť napríklad vysokokvalifikovaný pracovník, vedec, výskumník, podnikateľ či zamestnanec, ale aj nízkokvalifikovaný alebo sezónny pracovník. Pod pojmom nútený migrant sa rozumie utečenec a vnútorný presídlenec, ale aj cudzinec, ktorý sa stal napríklad obeťou obchodovania s ľuďmi, maloletý cudzinec bez sprievodu, ako aj cudzinec v „iregulérnej“[3] situácii (cudzinec bez oprávnenia na pobyt alebo cudzinec, ktorý neoprávnene prekročil hranice).
Na tom, či sa má pojem migrant vždy používať aj na osoby, ktoré migrujú nedobrovoľne, pod tlakom vonkajších faktorov, sa však dostupné definície úplne nezhodujú. Závisí to totiž mimoriadne od kontextu, v akom pojem používame a či oslovujeme/opisujeme jednotlivca alebo skupinu.
Pojem utečenec bol v medzinárodnom práve definovaný Dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951[4] a Protokolom k dohovoruz roku 1967, keď bolo následkom druhej svetovej vojny potrebné zaoberať sa situáciou miliónov presídlených ľudí v rôznych krajinách sveta. Dohovor z roku 1951 definuje, kto je utečenec a načrtáva základné práva, ktoré by štáty utečencom mali poskytnúť. Jedným z najzákladnejších princípov stanovených v medzinárodnom práve je, že utečenci by nemali byť vyhnaní alebo vrátení do situácie[5], v ktorej by bol ich život alebo sloboda opäť v ohrození. Právne princípy medzinárodného práva prenikli do mnohých ďalších medzinárodných, regionálnych a vnútroštátnych zákonov a praxe, a to aj do slovenského zákona o azyle.[6] Zákon o azyle „delí“ osoby, ktoré našu krajinu požiadajú o medzinárodnú ochranu, na žiadateľov o azyl, azylantov a cudzincov s udelenou doplnkovou ochranou, podľa úrovne ochrany im priznanej, alebo štádia konania o jej udelenie.
Naopak dobrovoľný migrant zväčša podlieha počas svojho pobytu na území prijímajúcej krajiny prísnejším imigračným pravidlám (je povinný dokladovať účel svojho pobytu, bezúhonnosť, dobrý zdravotný stav i finančné zabezpečenie pobytu) a taktiež návratovej politike, ktorá umožňuje jeho vrátenie do krajiny pôvodu v prípade, ak by prestal spl´ňať podmienky zákona.[7]
A tu sa dostávame k dôležitosti používania presných pojmov. Ochrana utečencov má podľa OSN mnohé zásadné aspekty odlišujúce ich od postavenia dobrovoľných migrantov. Zahŕňa istotu, že nebudú vrátení do nebezpečenstva, pred ktorým utiekli; obsahuje právo na prístup k férovému a efektívnemu azylovému konaniu; ako aj opatrenia, ktoré zabezpečujú, že ich základné ľudské práva sú rešpektované tak, aby im umožnili žiť dôstojne a bezpečne a zároveň nájsť dlhodobé riešenie pre nový život. Štáty za túto ochranu nesú primárnu zodpovednosť (Edwards, 2015). V momente, keď hovoríme o prenasledovaných osobách, utečencoch, výhradne ako o migrantoch, im verbálne upierame vyššie opísané odlišnosti súvisiace s ich skutočným prenasledovaním či ohrozením. Politika využíva podľa stanoviska OSN rôzne spôsoby, ako zasahovať do práv týchto ľudí. Zamieňanie pojmu utečenci a migranti môže mať vážne následky na život a bezpečnosť tých najzraniteľnejších
z nich, t. j. utečencov (nie dobrovoľných migrantov).
Nejasné vymedzenie oboch pojmov zároveň odpútava pozornosť od osobitnej právnej pomoci, ktorú si utečenci vyžadujú. „Môže to oslabiť podporu verejnosti utečencom a inštitút azylu v čase, keď takúto ochranu potrebuje viac utečencov ako kedykoľvek predtým“ (tamže). OSN sa tiež domnieva, že ak pomenúvame veľkú skupinu ľudí, mali by sme o nich hovoriť ako o „utečencoch a migrantoch“, pretože pravdepodobne ide o obe skupiny zároveň. Väčšina ľudí prichádzajúcich v súčasnosti najmä do Talianska a Grécka pochádza z krajín postihnutých vojnou, alebo z krajín „produkujúcich utečencov“, a teda potrebujú medzinárodnú ochranu. Len malá časť z nich je z iných krajín a pre mnohých jednotlivcov by bol správnejší termín „migrant“. Kategória „utečenci“ sa podľa OSN má správne používať vtedy, keď máme na mysli ľudí utekajúcich pred vojnou alebo prenasledovaním cez medzinárodné hranice. Pojem „migranti“ používame v praxi preto prevažne vtedy, keď máme na mysli ľudí presúvajúcich sa z dôvodov, ktoré sa nenachádzajú v právnej definícii utečenca, hoci technicky môže aj utečenec byť migrantom.
K pochopeniu tejto témy neprispievajú ani slovenské právne predpisy a slovenská migračná politika. Tieto predpisy resp. politika totiž nielenže rozdeľujú samotných cudzincov na viac ako 30 kategórií podľa právneho postavenia, ale ešte navyše na ich roztriedenie
(z dôvodu priznania určitého rozsahu práv a povinností) používajú rôzne, často unikátne termíny, ktoré nie vždy korešpondujú s pojmami používanými medzinárodným právom alebo sú príliš popisné.
Nejasnosť pojmov alebo ich nesprávne používanie či zovšeobecňovanie, kombinované s vyvolávaním obáv politikmi, v súčasnosti vytvára zložitú situáciu, keď verejnosť prostredníctvom médií a sociálnych sietí dostáva mylné informácie.[8]
3. Migrácia vo svete
Súčasťou pojmu migrácia, ako uvádzame vyššie, je aj proces, keď jednotlivci i celé skupiny ľudí z rôznych dôvodov opúšťajú svoje domovy. Súčasná mobilita ľudí vo svete je vyššia ako kedykoľvek predtým v novodobej histórii a naďalej prudko stúpa, čím sa stáva jednou z určujúcich globálnych tém 21. storočia (Divinský, 2009, s. 12).
IOM rozlišuje tieto základné formy migrácie:
Zahraničná migrácia je pohyb osôb cez hranice štátov spojený s trvalou alebo prechodnou zmenou pobytu, kým vnútorná migrácia je pohyb osôb v rámci jedného štátu na účel trvalej alebo prechodnej zmeny pobytu.[9]
Dobrovoľná migrácia je slobodný pohyb osôb alebo skupín osôb, napríklad s cieľom podnikania, zamestnania, zlúčenia rodiny, štúdia, či sezónnych prác a nútená migrácia znamená nedobrovoľné opustenie krajiny pôvodu napríklad z dôvodu vojnového konfliktu, prírodných katastrof, závažných existenčných problémov, alebo inej krízovej situácie.
„Legálna“ migrácia je prekročenie hranice krajiny s platným cestovným dokladom (prípadne platnými vízami) a oprávneniami na pobyt, ak sa vyžadujú na vstup do krajiny. „Nelegálna“ migrácia je neoprávnené prekročenie hranice krajiny bez platných cestovných dokladov, víz a povolenia na pobyt, alebo neoprávnené zotrvávanie na území krajiny
po skončení platnosti dokladov, víz alebo povolenia na pobyt. Problematickosť oboch pojmov však spočíva v tom, že podvedome asociujú s páchaním trestného činu migrantmi, čo je zavádzajúce. Neoprávnené prekročenie hraníc alebo neoprávnený pobyt je (aj na Slovensku) zväčša iba priestupkom, preto sa v súčasnosti nahrádzajú tiež pojmami regulérna alebo iregulérna migrácia.
Dlhodobá migrácia zahŕňa ľudí, ktorí zmenia krajinu svojho obvyklého pobytu na dobu aspoň jeden rok, kým krátkodobá migrácia je sťahovanie na dobu od troch mesiacov
do jedného roka; okrem turizmu (dovolenky, návštevy priateľov alebo príbuzných, obchodných ciest, liečenia či zdravotného ošetrenia alebo náboženskej púte).
3.1. Počet migrantov vo svete
Odhaduje sa, že počet medzinárodných migrantov vo svete[10] vzrástol za posledné roky
z približne 152 miliónov v roku 1990 na 173 miliónov v roku 2000 a postupne až na 244 miliónov osôb v súčasnosti.[11]Podiel medzinárodných migrantov v celosvetovej populácii
je podľa údajov IOM iba 3,3 percenta. Počet ľudí, ktorí migrovali do zahraničia, sa
od roku 2000 do roku 2015 zvýšil o 41 percentuálnych bodov. Odhadovaný počet vnútro-
ných migrantov (t. j. migrantov v rámci krajiny, ktorej sú občanmi) je 763 miliónov.[12]
Spolu s medzinárodnými migrantmi je teda spolu na svete asi 1 miliarda migrantov. V pomere k celkovej populácii zeme je preto asi každý siedmy človek na svete migrant.[13]
Percentuálny podiel migrantov voči domácemu obyvateľstvu sa samozrejme v jednotlivých krajinách sveta veľmi líši. Ku krajinám s vyšším podielom osôb narodených v zahraničí patria Spojené arabské emiráty (88 %), Katar (75 %), Kuvajt (74 %) či Singapur (45 %).[14]
Z európskych krajín majú najvyšší podiel obyvateľov narodených v zahraničí Lichtenštajnsko (63 %), Luxembursko (44 %), Monako (56 %) a Švajčiarsko (29,5 %). V Rakúsku tvorí populácia osôb narodených v zahraničí 12,5 %, v Nemecku takmer 15 %, vo Francúzsku a Belgicku približne 12 %.
Ku krajinám s nízkym percentuálnym podielom migrantov vo svete patrí India a Haiti (0,4 %), Eritrea a Peru (0,3 %), Somálsko a Filipíny (po 0,2 %), Čína, Indonézia, Mjanmarsko či Vietnam (0,1 %). Z krajín EÚ sú to Slovensko (3,3 %), Bulharsko (1,4 %), Rumunsko (1,2 %) alebo Poľsko (1,6 %).[15]
Z globálneho počtu migrantov má 15 % menej ako 20 rokov.Ženy[16]tvoria necelú polovicu, cca 48 % všetkých migrantov. Ich priemerný vek je približne 39 rokov.[17]
3.2. Počet utečencov vo svete
Počet vnútorných utečencov, t.j. vnútorne vysídlených osôb, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy pred ozbrojeným konfliktom, prenasledovaním alebo násilím a presunuli sa v rámci hraníc svojej vlastnej krajiny, vzrástol z 21 miliónov v roku 2000 na 40,8 milióna v roku 2015[18], a následne prudko stúpol na 44 miliónov v priebehu roka 2016.[19]
Počet utečencov vo svete v roku 2016 sa podľa údajov UNHCR odhaduje na 21,3 milióna, pričom polovica z nich sú deti do 18 rokov.[20] Spolu s vnútorne vysídlenými osobami je na svete v súčasnosti podľa údajov UNHCR 65,3 milióna ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy (vrátane žiadateľov o azyl).
Pokiaľ ide o krajiny pôvodu utečencov, najviac na svete ich ku koncu roka 2015 pochádzalo zo Sýrie (4,9 milióna), Afganistanu (2,7 milióna), Somálska (1,11 milióna) a Južné-
ho Sudánu (0,8 milióna). Väčšinu utečencov vo svete doposiaľ prijalo Turecko (cca 2,5 milióna) a malý počet ďalších krajín – Pakistan, Libanon, Irán, Etiópia, a Jordánsko. Najväčší počet utečencov v pomere k domácemu obyvateľstvu je v Libanone, kde na tisíc obyvateľov pripadá 232 utečencov.[21]
3.3. Situácia v Európskej únii
V Európskej únii (podľa údajov z októbra 2016) žije 19,8 milióna štátnych príslušníkov tretích krajín,[22] pričom tento počet cudzincov s povoleným pobytom predstavuje 3,9 % obyvateľstva EÚ. Mimo územia Európskej únie sa narodilo 34,3 miliónov súčasných obyvateľov EÚ.
V roku 2015 bolo v EÚ povolených viac ako 2,6 milióna nových pobytov cudzincom z tretích krajín (19,2 % novoprichádzajúcich cudzincov boli občania Ukrajiny).[23]
Takmer tri štvrtiny migrantov z tretích krajín s pobytom v EÚ žije iba v piatich krajinách, a to v Nemecku, Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Španielsku a Taliansku. Najpočetnejší migranti z tretích krajín žijúci v EÚ pochádzajú z Turecka, z Maroka, Číny, Indie a Ukrajiny.[24]
Najnovší údaj o počte žiadateľov o azyl v krajinách EÚ za rok 2015 predstavuje v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 693-tisíc prvožiadateľov. Počet prvožiadateľov sa viac ako zdvojnásobil, z 563-tisíc v roku 2014 na takmer 1,26 milióna v roku 2015.[25] Najviac žiadateľov bolo zo Sýrie, Afganistanu, Iraku a v menšej miere z Albánska, Kosova a Pakistanu. V roku 2015 počet sýrskych prvožiadateľov o azyl vzrástol na 363-tisíc, čo bolo 29 % z celkového počtu prvožiadateľov o azyl.[26] Afganci tvorili 14 % z celkového počtu a Iračania 10 %, zatiaľ čo Kosovčania a Albánci tvorili 5 % a Pakistanci asi 4 %. Najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl podľa štátnej príslušnosti v EÚ v roku 2015, ktorej počet výrazne narástol v porovnaní s rokom 2014, predstavovali občania Iraku.
Drvivá väčšina, t. j. viac ako štyria z piatich (83 %) žiadateľov o azyl v krajinách EÚ
v roku 2015 mali menej ako 35 rokov. Žiadatelia o azyl vo veku 18 – 34 rokov predstavovali 53 % z celkového počtu prvožiadateľov, pričom takmer 3 z 10 (29 %) žiadateľov
o azyl boli maloletí vo veku pod 18 rokov. Toto vekové rozdelenie žiadateľov o azyl bolo bežné v takmer všetkých členských štátoch EÚ, pričom najväčší podiel žiadateľov obvykle predstavovali osoby vo veku 18 – 34 rokov. Poľsko ako jediná krajina EÚ zaznamenala vyšší podiel žiadateľov o azyl, ktorí mali menej ako 14 rokov (42 %). Bez sprievodu dospelých pricestovalo do EÚ minulý rok 23 % maloletých.
4. Prečo ľudia migrujú?
Ekonomická migrácia je charakteristickou črtou nových migračných vzorcov v Európe smerom z východu na západ. Vo vzrastajúcej miere sa už týka aj Slovenska, a to nielen
vo forme emigrácie ako v minulosti, ale aj imigrácie (Filadelfiová a kol., 2010, s. 18). Prijímajúce krajiny zväčša ponúkajú migrantom výhodnejšie podmienky na prácu a život ako vysielajúce. Ekonóm Gary Becker, ktorý získal v roku 1992 Nobelovu cenu, vypracoval teóriu „racionálnej voľby“ založenej na princípe, že ľudské správanie vždy vychádza z kalkulácie nákladov a prínosov. Podobne aj podľa tohto pohľadu migranti zvažujú plusy a mínusy a aj riziká spojené s migráciou. Moderné teoretické skúmania sa však zameriavajú nielen na dôvody emigrácie, ale aj na dôvody jej pokračovania, čiže na dôvody migranta zotrvať alebo vrátiť sa (Eurostat, 2000).
Jedným z najznámejších teoretických prístupov je tzv. „push“ a „pull“ model, ktorý skúma negatívne a pozitívne faktory ovplyvňujúce proces migrácie. Medzi všeobecné „pull“ faktory (čiže faktory, ktoré priťahujú), ako je dobrá ekonomická situácia prijímajúcej krajiny, patrí napríklad aj dopyt po zahraničnej pracovnej sile (nižšia motivácia domácej populácie pracovať v niektorých odvetviach či znížená miera jej mobility v rámci krajiny či regiónu), vysoká cena práce, vyššie mzdy než v krajine pôvodu, alebo spoločenské tolerovanie šedej ekonomiky. V posledných rokoch sa k týmto dôvodom pridáva aj faktor demografický (starnutie domácej populácie), ktorého vplyv na imigráciu do krajín strednej Európy sa bude pravdepodobne zvyšovať (Drbohlav, 2010, s. 137). Netreba samozrejme zabúdať ani na rozvoj a vyššiu dostupnosť osobnej prepravy ľudí a informačných technológií.
Medzi najznámejšie „push“ faktory (čiže faktory, ktoré vytláčajú či vypudzujú z krajiny) patria podmienky v krajinách pôvodu, ktoré „nútia“ ľudí vycestovať do zahraničia za hľadaním nových príležitostí. Aj napriek tomu však platí, že súčasné migračné a vízové politiky krajín predstavujú skutočné a ťažko prekonateľné bariéry migrácie. Splnenie podmienok na vstup a pobyt je vo väčšine prijímajúcich krajín finančne nákladné (podmienené dostatkom finančných zdrojov na pobyt), podmienené bezúhonnou minulosťou žiadateľa, jeho dobrým zdravotným stavom či inými okolnosťami v prijímajúcej krajine (ako ich upravuje imigračné, cudzinecké právo).
Kritika „push a pull“ modelu spočíva v tom, že dostatočne nevysvetľuje regionálne rozdiely, napríklad prečo niektoré regióny distribuujú migrantov vo väčšom rozsahu a iné iba v men-šom alebo vôbec nie, prečo v rámci regiónov niektorí ľudia migrujú a ostatní zostávajú.[27]
Dá sa však povedať, že napriek všetkým prekážkam zvonka, jednotlivca (rodinu) môže individuálne k migrácii motivovať množstvo rôznych vnútorných faktorov (aj osobné, rodinné) dôvody, ktoré môžu byť všeobecné, ekonomické, alebo čisto súkromné, psychologické, politické či environmentálne (prípadne ich kombinácia). Rovnako dl´žka pobytu v inej krajine je u niektorých migrujúcich otázkou voľby a osobného rozhodnutia.
Väčšina ľudí sa podľa výskumu Eurostatu (2000) rozhoduje migrovať skôr z ekonomických dôvodov, ale keď príde na skutočné presťahovanie, výber krajiny určujú aj rodinné dôvody. Pre migrantov je nepochybne dôležitejšie, aby migračná politika podporovala zlúčenie rodiny, než aby kládla dôraz na ekonomickú migráciu. Čoraz väčší význam nadobúda teória, že v súčasnosti už má rozhodujúce slovo skôr rodina ako jednotlivec.[28] Zároveň sa ukazuje, že čoraz reštriktívnejšie migračné politiky vo svete aj v EÚ neplnia svoju „funkciu“ a neodrádzajú všetkých, ktorí podmienky na získanie víz a pobytu nedokážu splniť. To má za následok zvyšovanie rizika nelegálnej migrácie (na strane jednotlivca aj krajín), korupcie, a zapájania prevádzačských gangov do procesu organizácie cesty a prechodu cez hranice. Tento aspekt sa samozrejme týka aj utečencov, ktorí hľadajú útočisko pred prenasledovaním a sú nútení podstúpiť veľké riziká, aby si zachránili život.
Jedným z odrádzajúcich motívov na strane jednotlivca či rodiny môže byť práve rizikovosť iregulérnej migrácie. V súčasnosti už je známe, že najmä pre zraniteľné skupiny cudzincov (ale v podstate pre každého), môže cesta organizovaná zločineckými skupinami predstavovať vážne ohrozenie života či smrť. IOM sa od roku 2013 v rámci programu „Zmiznutí migranti“ venuje skúmaniu úmrtí migrantov a utečencov na jednotlivých migračných trasách. Uvádza, že v roku 2015 bola migrácia v niektorých oblastiach sveta mimoriadne nebezpečná (IOM Fatal Journeys…, 2016), V porovnaní s rokom 2015 stúpol v roku 2016 počet zmiznutí a úmrtí minimálne o 20 percent, najmä v Stredozemnom mori.[29]
Faktorov ovplyvňujúcich zahraničnú migráciu je teda obrovské množstvo, na strane prijímajúcich i vysielajúcich štátov, ako aj jednotlivcov (či rodín). Z hľadiska tvorby politík je skúmanie dôvodov migrácie jednou z možností, ako predvídať budúci vývoj zahraničnej migrácie a vyvíjať efektívne nástroje migračnej politiky.
5. Migrácia do Slovenskej republiky
Zmena spoločenského systému po Nežnej revolúcii v roku 1989 zásadne ovplyvnila vývoj medzinárodnej migrácie v Československu. Medzi najdôležitejšie faktory patril pád železnej opony, otvorenie hraníc a politická a ekonomická transformácia, ktoré viedli k zapojeniu strednej Európy do prirodzených migračných procesov. Ďalšími míľnikmi bolo rozdelenie Československa a vznik Slovenskej republiky 1. januára 1993 (Divinský, 2007; Drbohlav, 2010).
Aj napriek intenzívnemu tempu ekonomického vývoja na Slovensku počas uplynulých dvoch desaťročí, faktory ako vyššie mzdy a lepšie pracovné miesta v iných krajinách aj naďalej motivovali obyvateľov Slovenska k migrácii do zahraničia, či už krátkodobo, dlhodobo alebo formou cirkulárnej migrácie. Slovensko sa postupne stávalo čoraz viac aj krajinou prijímajúcou cudzincov a ich počty narastali.
V roku 2002 preto Slovenská republika prijala dva dôležité zákony podrobnejšie upravujúce podmienky vstupu a pobytu cudzincov na územie SR – zákon č. 48/2002 Z. z.
o pobyte cudzincov nahradil predchádzajúce, jednoduchšie formulované, právne predpisy, zákon č. 73/1995 Zb. o pobyte cudzincov a zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle nahradil zákon č 283/1995 Zb. o utečencoch. Pokiaľ ide o migračnú politiku ako súbor noriem a opatrení, spoločné dedičstvo komunizmu v strednej Európe sa prejavilo na začiatku 90. rokov v minimálnej skúsenosti s tvorbou a realizáciou politiky regulujúcej vstup a pobyt cudzincov. V dôsledku toho bol ešte v prvej polovici 90. rokov 20. storočia typický v krajinách strednej a východnej Európy pasívny prístup k jej tvorbe. K zmene postojov dochádzalo postupne, jednak pod vplyvom narastania počtu cudzincov prichádzajúcich na toto územie, jednak po vstupe týchto krajín do EÚ (Drbohlav, 2010, s. 155).
Vstup Slovenska do Európskej únie v máji 2004, spätý s transpozíciou práva EÚ, ovplyvňoval aj slovenskú migračnú politiku, ktorá ešte nemala podobu moderného strategického dokumentu, ale existovala ako systém právnych noriem a opatrení štátu a bola napl´ňaná aplikačnou praxou a nástrojmi v podobe imigračných zákonov. Súčasná migračná politika SR sa do veľkej miery prelína a doplňuje s migračnou politikou EÚ, takže sa dá dokonca hovoriť o jej europeizácii(Drbohlav, 2010, s. 155).
Na začiatku roka 2005 Slovensko prijalo aj svoju prvú Koncepciu migračnej politiky ako strategický nástroj na riadenie migrácie, ktorý sa však prevažne zameriaval na oblasť azylu a iregulérnej migrácie.[30] Hoci slovenská ekonomika v období rokov 2005 – 2007 zažívala výrazný vzostup sprevádzaný nedostatkom pracovných síl v niektorých odvetviach, Slovenská republika nezareagovala na jasný dopyt na trhu práce a na postoj súkromného sektora tým, že by prijala opatrenia aj na podporu pracovnej migrácie.
Dôležitým medzníkom bol v tom období vstup Slovenska do schengenského priestoru 21. decembra 2007. Ochrana vonkajších hraníc Schengenu sa stala prioritou a Slovensko sa zame- ralo na boj proti „nelegálnej“ migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti. Zvýšená ochrana hra-níc bola zrejme jedným z faktorov, ktoré viedli k postupnému poklesu počtu migrantov bez opráv- nenia na vstup a pobyt v SR a k znižovaniu počtu žiadostí o azyl (pozri graf 1 na s. 30).
V roku 2009 Slovensko, aj v dôsledku päťročného pôsobenia našej krajiny v európskych inštitúciách, prijalo prvú Koncepciu integrácie cudzincov v Slovenskej republike.[31] Rok 2009 však už bol poznačený hospodárskou krízou, ktorá sa odrazila v prehlbujúcej sa nezamestnanosti domáceho obyvateľstva.[32] Vysoká nezamestnanosť sa podľa výročnej správy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR o zamestnávaní cudzincov z roku 2011 udržala približne do konca roka 2011. Hoci ekonomická situácia neovplyvnila znižovanie počtu pracujúcich cudzincov pracujúcich v SR, negatívne ovplyvnila vnímanie cudzincov verejnosťou (Hlinčíková a kol., 2010). Vo februári 2011 poveril minister vnútra Migračný úrad MV SR, aby pripravil návrh novej migračnej politiky. Zároveň Ministerstvo vnútra SR pripravovalo nový nástroj migračnej politiky, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov (neskôr prijatý pod iným názvom).
Vláda prijala novú Migračnú politiku Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2020 uznesením z 31. augusta 2011. Nový zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol prijatý v októbri 2011 a s účinnosťou od 1. januára 2012 nahradil predchádzajúcu, desať rokov platnú právnu úpravu vstupu a pobytu cudzincov. O tri roky neskôr, v januári 2014 vláda schvália aj novú Integračnú politiku Slovenskej republiky z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.[33]
V júli 2016 sa Slovensko stalo predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Ako jednu z priorít pre obdobie slovenského predsedníctva vláda uviedla aj „udržateľnú migračnú a azylovú politiku“. V rámci polročného predsedníctva sa Slovensko rozhodlo zamerať predovšetkým na účinnú ochranu vonkajších hraníc a spoluprácu s tretími krajinami, ako aj na konsolidáciu azylových systémov EÚ.[34]
5.1. Migračná politika Slovenskej republiky
Pod migračnou politikou sa rozumie nielen vyššie uvedený oficiálny strategický dokument štátu. Ide predovšetkým o systém zákonov, vyhlášok, konkrétnych opatrení a aplikačnej praxe štátu, ktoré upravujú vstup a pobyt cudzincov na jeho území, do veľkej miery dokonca ešte v čase pred príchodom na územie prijímajúceho štátu (vízová politika).
Názory odborníkov na to, či migračná politika zahŕňa alebo iba nadväzuje na politiku integračnú, azylovú, či návratovú, sa líšia, a pre účel tejto publikácie to nie je podstatné, pretože navzájom súvisia a často sa prekrývajú.
Dominantnú rolu v jej tvorbe dlhodobo zohrávajú Ministerstvo vnútra SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného Zboru (ÚHCP) ako orgán zodpovedný za oblasť pobytov a kontrolu hraníc, ako aj Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej ako „Migračný úrad“), ktorý má v kompetencii implementáciu azylovej politiky štátu a bol aj poverený formuláciou dokumentu Migračná politika s výhľadom do roku 2020. Prakticky žiadnu alebo minimálnu úlohu zohrávajú orgány územnej a miestnej samosprávy, ktorých postoje sa v súčasnosti iba formujú. Uvedené kompetenčné začlenenie predznačuje, že tému migrácie štát dlhodobo chápe ako bezpečnostné riziko, a aj preto ju zveruje predovšetkým do pôsobnosti silových zložiek štátu. Tomu nasvedčujú aj verejné vyjadrenia čelných predstaviteľov štátu o spojitosti migrácie a terorizmu.
Ďalšími významnými štátnymi aktérmi v oblasti migrácie sú Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (najmä v oblasti vízovej politiky) a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (v téme integrácie cudzincov). Hoci diskusia o nástrojoch migračnej politiky prebieha už dávnejšie a súkromný sektor opakovane požaduje ich efektívne využívanie napríklad, aby bolo možné obsadiť nedostatkové profesie na trhu práce cudzincami, v budúcnosti bude potrebné, aby štátne orgány prešli kritickou sebareflexiou a analyzovali či, a do akej miery migračná politika skutočne sleduje záujmy Slovenska.
5.2. Počet a charakteristika cudzincov na Slovensku
Napriek postupnému sprísňovaniu legislatívy upravujúcej pobyt cudzincov z tretích krajín
v SR počet migrantov s udeleným pobytom kontinuálne rástol. V priebehu poslednej dekády (od vstupu Slovenska do EÚ), sa viac ako strojnásobil. Podiel na celkovej populácii SR sa podľa posledných oficiálnych údajov ÚHCP[35] v roku 2015 „vyšplhal“ z 0,4 % na 1,5 %. Celkový počet cudzincov vrátane občanov EÚ/EHP ku dnešnému dňu dosahuje už bezmála 90-tisíc, čo by mohlo predstavovať asi 1,6 % populácie krajiny.[36] Napriek tomu však Slovensko naďalej zostáva na poslednom mieste medzi členskými krajinami EÚ v počte migrantov na 1 000 obyvateľov.[37]
Tabuľka 1. Prehľad počtu cudzincov na území SR vrátane údajov o odhalenej nelegálnej migrácii
|
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
|
|
Počet cudzincov k 31. 12. |
22 108 |
25 635 |
32 153 |
41 214 |
52 706 |
58 322 |
62 584 |
66 191 |
67 877 |
71 649 |
76 715 |
84 787 |
|
Podiel cudzincov v SR (v %) |
0,41 |
0,48 |
0,60 |
0,76 |
0,97 |
1,07 |
1,15 |
1,22 |
1,25 |
1,32 |
1,41 |
1,56 |
|
Počet občanov tretích krajín |
8 081 |
7 595 |
11 312 |
15 159 |
16 553 |
21 492 |
22 932 |
24 333 |
25 019 |
26 157 |
29 171 |
35 261 |
|
Cudzinci bez pobytu |
2 612 |
2 871 |
3 491 |
3 356 |
1 321 |
1 174 |
961 |
829 |
821 |
693 |
1 064 |
2 313 |
|
Neoprávnené prekročenie hraníc |
8 334 |
5 178 |
4 129 |
3 405 |
1 034 |
611 |
516 |
390 |
658 |
398 |
240 |
222 |
Zdroj: UHCP, Divinský (2009, s. 30), Štatistický úrad SR a vlastné výpočty.
5.3. Typy pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín
Zákon o pobyte cudzincov definuje tri základné typy pobytu udeľovaného štátnym príslušníkom tretích krajín. Novoprichádzajúcim migrantom sa prevažne udeľuje niektorý z druhov prechodného pobytu v závislosti od účelu (napríklad podnikanie, zamestnanie, štúdium, zlúčenie rodiny). Prechodný pobyt sa udeľuje v závislosti od účelu, ale vo všeobecnosti na dobu približne dvoch až piatich rokov. Trvalé pobyty sú určené buď na zlúčenie rodiny (trvalý pobyt) alebo pre usadených migrantov po uplynutí 5 rokov nepretržitého prechodného pobytu (dlhodobý pobyt). Tolerovaný pobyt je z hľadiska počtu aj významu možno okrajovejší typ, pretože slúži len ako provizórne riešenie pobytu. Často však môže byť riešením, ktoré cudzincovi zachráni život, najmä ak ide o neúspešného žiadateľa o azyl, alebo o obeť obchodovania s ľuďmi. Udeľuje sa najviac na 180 dní a je potrebné ho opakovane obnovovať, takže nepredstavuje dlhodobé riešenie.
Z celkového počtu cudzincov z tretích krajín s udeleným pobytom predstavujú dlhodobí usadení migranti alebo cudzinci s trvalým pobytom na Slovensku asi 37 % (k 30. 6. 2016 ich bolo udelených 13 869).
Prechodné pobyty tvorili v polovici roka 2016 približne cca 60 % z celkového počtu pobytov udelených občanom tretích krajín (k 30. 6. 2016 ich bolo platných 22 871).
Zlomok z celkového počtu cudzincov s oprávneným pobytom predstavovali tolerované pobyty, ktoré sa udeľujú len výnimočne a k 30. 6. 2016 tvorili iba približne 3 % (477[38]). Tolerovaný pobyt je možné udeliť napríklad cudzincovi, ktorý sa nemôže vrátiť do svojej krajiny pôvodu, ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia (k 31. 12. 2015 ich malo 5 cudzincov), alebo ak jeho vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné (k 31. 12. 2015 ich malo 699 cudzincov). Tiež sa môže udeliť maloletej osobe nájdenej na území SR, či obeti obchodovania s ľuďmi, alebo cudzincovi, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok (ak sú splnené ďalšie podmienky zákona o pobyte cudzincov).
Medzi najvýznamnejšie dôvody migrácie novoprichádzajúcich cudzincov dlhodobo patria zlúčenie rodiny, podnikanie a zamestnanie. V roku 2015 viedli v počte udelených prechodných pobytov s veľkým náskokom občania Srbska a Ukrajiny so špeciálnym prechodným pobytom preSlovákov žijúcich v zahraničí. Týchto pobytov bolo ku koncu roka 2015 spolu 6 405, čo predstavuje tretinu celkového počtu prechodných pobytov. Druhým v poradí bolo zlúčenie rodiny, ku koncu roka tento typ pobytu malo 4 884 osôb, predovšetkým z Ukrajiny, Ruska, Kórejskej republiky, Číny a Vietnamu. Nasledoval prechodný pobyt na účel podnikania, ktorý malo na konci roka 2015 presne 3 625 cudzincov, najpočetnejšie z Ukrajiny a Ruska. Významný bol aj pobyt na účel zamestnania, ktorý malo ku koncu roka udelených 2 876 ľudí, najviac opäť z Ukrajiny, Kórejskej republiky a Srbska.[39]
Prechodné pobyty sú jedným z nástrojov migračnej politiky, ktorými Slovensko môže reagovať na aktuálne potreby slovenského trhu práce alebo motivovať k príchodu vzdelaných cudzincov. Podporu príchodu vysokokvalifikovaných migrantov na Slovensko napríklad poskytuje inštitút európskej migračnej politiky, tzv. modrá karta, čo je v zásade typ pobytu, o ktorý môžu požiadať vysokoškolsky vzdelaní občania tretích krajín, ak splnia osobitné podmienky zákona o pobyte cudzincov. Zákon však reaguje aj na možný nedostatok nižšie kvalifikovaných pracovných síl, keď umožňuje požiadať o pobyt na účel sezónneho zamestnania. Celkovo bol v roku 2015 udelený len jeden prechodný pobyt na účel sezónnych prác a spolu bolo ku koncu roka 2015 na Slovensku platných 21 modrých kariet pre vysokokvalifikovaných migrantov. Z hľadiska migračnej politiky a jej reakcie na prípadné potreby trhu práce tak môžeme tieto dva vybrané typy pobytu považovať za vysoko neefektívne.
5.4. Trendy v zahraničnej migrácii v SR v rokoch 2004 – 2015
Trendy v zahraničnej migrácii v období po vstupe Slovenska do Európskej únie, od roku 2004 až do roku 2015, znázorňuje graf 1, ktorý sa opiera najmä o štatistické ročenky ÚHCP,[40] zaslané prehľady udelených pobytov ÚHCP, a napokon o štatistické údaje Migračného úradu MV SR.[41]
Graf 1 predstavuje a) vývoj celkového počtu pobytov registrovaných alebo udelených (k 31. 12. príslušného roka) cudzincom prisťahovaným na územie Slovenska, a to občanom Európskej únie, EHP a Švajčiarskej konfederácie a občanom tretích krajín (občania EÚ/EHP); b) vývoj počtu pobytov udelených štátnym príslušníkom tretích krajín (mimo územia EU/EHP); c) vývoj počtu žiadateľov o azyl alebo inú formu medzinárodnej ochrany; d) vývoj počtu udelených azylov[42] v sledovanom období; e) vývoj počtu cudzincov bez oprávnenia na vstup alebo pobyt na území SR.
Graf 1. Vývoj migrácie na Slovensko v rokoch 2004 až 2015
Zdroj: ÚHCP a Štatistický úrad SR.
Počet cudzincov zadržaných bez oprávnenia na pobyt v SR (neoprávnené prekročenie štátnej hranice, neoprávnený pobyt) po roku 2004 postupne klesal a výrazne nestúpol ani v rokoch 2014 – 2015 následkom prebiehajúcej humanitárnej a utečeneckej krízy na hraniciach a území EÚ. Výraznejší pokles v počte odhalených neoprávnených prekročení štátnej hranice nastal už skôr a bol zrejme spôsobený najmä vstupom Slovenska do schengenského priestoru v roku 2007 a posilnením a technickým zabezpečením ochrany jeho vonkajšej hranice, ktorej krátky, asi stokilometrový úsek Slovensko zdieľa s Ukrajinou.
Netreba však opomenúť skutočnosť, že čísla vyjadrujúce pokles počtu cudzincov bez oprávnenia na vstup a pobyt uvádzané v databázach ÚHCP nemusí vypovedať aj o reálnom znížení počtu cudzincov bez oprávnenia na vstup a pobyt, ktorí doposiaľ neboli cudzineckou políciou odhalení,[43]preto je možné aj graf 2 vnímať skôr ako orientačný. Graf poukazuje na pokles počtu odhalených prípadov „nelegálnej“ migrácie.
Graf 2. Vývoj počtu odhalených prípadov nelegálnej migrácie v SR (na vonkajšej hranici alebo na neoprávnenom pobyte v SR)
Zdroj: Ročenky ÚHCP.
5.5. Počet cudzincov podľa štátnej príslušnosti
Pozíciu najvýznamnejšej komunity cudzincov na Slovensku si dlhodobo udržiavajú občania Českej republiky, ktorých až minulý rok výrazne „preskočili“ občania Ukrajiny (podobne ako v EÚ). Spomedzi štátnych príslušníkov tretích krajín mali v posledných rokoch najviac pobytov udelených občania piatich krajín: Ukrajina, Srbsko, Rusko, Vietnam a Čína. V sledovanom období sme zaznamenali krátkodobý pokles počtu iba jednej skupiny, a to Vietnamcov v roku 2011. Možno predpokladať, že išlo o následok zvýšeného počtu kontrol výkonu pracovných alebo podnikateľských aktivít týchto cudzincov (inšpektoráty práce).
Tabuľka 2. Počty pobytov udelených príslušníkom najvýznamnejších migrantských komunít (štátni príslušníci tretích krajín a občania EU/EHP) v období rokov 2005[44] až 2015
| Krajina pôvodu |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
2012 |
2013 |
2014 |
2015 |
| Česko |
3 878 |
5 113 |
5 958 |
6 943 |
7 764 |
8 331 |
8 757 |
9 073 |
9 321 |
9 654 |
9 927 |
| Ukrajina |
3 719 |
3 927 |
3 833 |
4 726 |
5 413 |
5 786 |
6 091 |
6 379 |
6 898 |
8 033 |
10 706 |
| Poľsko |
2 767 |
3 646 |
4 011 |
4 380 |
4 680 |
4 959 |
4 849 |
4 795 |
5 050 |
5 218 |
5 333 |
| Rumunsko |
433 |
700 |
3 013 |
4 984 |
5 350 |
5 755 |
6 245 |
6 087 |
5 949 |
6 153 |
6 573 |
| Srbsko | – | – | – | – | – | – | – |
3 685 |
4 021 |
4 648 |
5 528 |
| Maďarsko |
1 562 |
2 106 |
2 713 |
3 624 |
4 396 |
5 184 |
5 940 |
6 542 |
6 912 |
7 323 |
7 593 |
| Nemecko | – |
2 289 |
2 883 |
3 819 |
3 844 |
3 770 |
3 713 |
3 645 |
4 093 |
4 204 |
4 255 |
| Vietnam |
847 |
1 063 |
1 452 |
2 534 |
2 204 |
2 032 |
1 974 |
2 055 |
2 089 |
2 180 |
2 307 |
| Rusko |
1 246 |
1 311 |
1 366 |
1 485 |
1 738 |
1 942 |
2 165 |
2 395 |
2 633 |
2 976 |
3 532 |
| Rakúsko | – |
1,202 |
1 473 |
1 712 |
1 900 |
1 948 |
1 949 |
1 943 |
2 147 |
2 196 |
2 257 |
| Čína |
455 |
896 |
1 205 |
1 478 |
1 609 |
1 729 |
1 739 |
1 835 |
1 926 |
2 024 |
2 134 |
| Kórejská rep. |
438 |
837 |
1 137 |
1 485 |
1 525 |
1 592 |
1 552 |
1 537 |
1 528 |
1 557 |
1 590 |
| Bulharsko |
490 |
547 |
984 |
1 353 |
1 475 |
1 641 |
1 855 |
1 760 |
1 610 |
1 632 |
1 757 |
Zdroj: Ročenky ÚHCP.
5.6. Naturalizácia cudzincov v SR
Porovnajme na tomto mieste ešte štatistiky pobytov s trendom v udeľovaní štátneho občianstva Slovenskej republiky v období po vstupe Slovenska do EÚ. Ako znázorňuje graf 3, počet udelených štátnych občianstiev cudzincom už od roku 2000 každoročne klesá. Zároveň sa v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ vďaka pribúdajúcemu množstvu cudzincov dramaticky prepadá aj naša „miera naturalizácie“ cudzincov, t. j. podiel udelených štátnych občianstiev cudzincom v pomere k ich celkovému počtu[45] (pozri graf 4). Slovensko udeľuje najmenej občianstiev spomedzi všetkých krajín Európskej únie.[46]
6. Záver
V kontexte celosvetového pohybu rekordného počtu migrantov a utečencov je Slovensko zdanlivo na okraji záujmu oboch uvedených kategórii migrantov. V porovnaní s inými krajinami EÚ nebolo prakticky vôbec zasiahnuté ani tzv. utečeneckou krízou prebiehajúcou aj na našom kontinente najmä v posledných dvoch – troch rokoch.
Napriek skutočnosti, že Slovensko v ostatnom období prijalo modernejšie strategické dokumenty týkajúce sa imigrácie do Slovenskej republiky, ako aj integrácie tu žijúcich cudzincov, ich implementácia poukazuje na to, že Slovensko ešte úplne vedome neuchopilo možnosti, ktoré by mohla pre slovenskú ekonomiku otvoriť napríklad migrácia pracovných síl (tobôž v kontexte starnutia produktívnej časti populácie). Nedostatočné finančné krytie integračnej politiky a slabé prepojenie tejto politiky na skutočné spolunažívanie s cudzincami na lokálnej úrovni (napríklad v reakcii na prijímanie utečencov Slovenskou republikou, zároveň naznačujú, že Slovensko sa v tejto oblasti potrebuje ešte veľa učiť.
Dstupné dáta poukazujú na skutočnosť, že si Slovenská republika celkovo neuvedomuje vlastný záujem na integrácii a začlenení cudzincov. Prekvapuje tiež skutočnosť, že Ministerstvo vnútra SR nemá záujem naturalizovať cudzincov v takej miere ako v období vstupu Slovenska do EÚ alebo v rokoch, ktoré mu bezprostredne predchádzali. O dôvodoch, prečo Slovensko udeľuje tak málo štátnych občianstiev ročne, však môžeme iba špekulovať. S ohľadom na záujmy štátu a potrebu lepšej integrácie cudzincov by bolo racionálne, ak by Slovensko udeľovalo štátnych občianstiev viac a umožnilo tak migrantom nielen usadenie sa, ale aj stotožnenie sa s krajinou a plnohodnotnú občiansku participáciu.
Zároveň si uvedomujeme, že iba skúsenosti, výzvy a ich riešenie nám umožnia, aby sme sa ako krajina stotožnili s tým, že sme sa stali a stávame čoraz atraktívnejšími pre cudzincov z iných štátov EU a tretích krajín. Budúcnosť nás možno presvedčí o tom, že ide o tému, ktorej sa oplatí venovať úprimne a menej emotívne ako v poslednom období.
Literatúra
Asylum and Migration Glossary (2010). European Migration Network.
Divinský, Boris (2007): Zahraničná migrácia v Slovenskej republike. Bratislava: Výskumné centrum SFPA, n. o. Dostupné na www.iz.sk/download-files/sk/iom/sfpa-boris-divinsky-Zahranicna-migracia-v-Slovenskej-republike.pdf
Divinský, Boris (2009): Migračné trendy v Slovenskej republike po vstupe krajiny do EÚ (2004 – 2008). Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu. Dostupné na www.iom.sk/sk/
publikacie?download=106:migracne-trendy-v-slovenskej-republike-po-vstupe-krajiny-do-eu-2004-2008
Drbohlav, Dušan (2010): Migrace a (i)migranti v Česku – Kdo jsme, odkud přicházíme, kam jdeme? Praha: Edice Studie.
Edwards, Adrian (2015): Stanovisko UNHCR: „Utečenec“ alebo „migrant“– Čo je správne? Dostupné na http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/pressrels/2015/unisinf513.html
European Commission (2011): Indicators of Immigrant Integration. A Pilot Study. Luxembourg: Publications Office of the European Union. Dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/documents/ 3888793/5849845/KS-RA-11-009-EN.PDF
Eurostat (2015): Immigration in the EU (2015). Dostupné na http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/docs/infographics/immigration/migration-in-eu-infographic_en.pdf
Eurostat (2000): Push and pull factors of international migration. A comparative report. Luxembourg: European Communities. Dostupné na www.nidi.nl/shared/content/output/2000/eurostat-2000-theme1-pushpull.pdf
Filadelfiová, Jarmila – Gyárfášová, Olga – Hlinčíková, Miroslava – Sekulová, Martina (2010):
Sondy do kultúrnej diverzity. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky. Dostupné na www.ivo.sk/6169/sk/publikacie/sondy-do-kulturnej-diverzity-na-slovensku
Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC): Global IDP Figures. Dostupné na www.internal-displacement.org/global-figures
IOM Glossary on Migration. Dostupné na www.iom.int/key-migration-terms
IOM Fatal Journeys, Volume 2 – Identification and Tracing of Dead and Missing Migrants (2016). Dostupné na https://publications.iom.int/system/files/fataljourneys_vol2.pdf
Rozumne o migrácii. Manuál pre organizátorov verejných podujatí (2015). Bratislava: Slovenská debatná asociácia, Centrum pre výskum etnicity a kultúry. Dostupné na http://cvek.sk/wp-content/uploads/2016/02/Manua%CC%81l_Rozumne-o-migracii_finalna-verzia.pdf
Schroth, Jan (2003): Mýty o novodobých nomádech. Praha: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu. Dostupné na http://aa.ecn.cz/img_upload/5f8b71f9dca70dc91ecc1cd414be5ef0/iom_respekt03_1_.pdf
United Nations High Commissioner for Refugees (2015): UNHCR Global Trends. Forced displacement in 2014. Dostupné na http://unhcr.org/556725e69.html
UN DESA (2013): Cross-national comparisons of internal migration: An update on global patterns and trends. Dostupné na www.un.org/en/development/desa/population/publications/pdf/technical/TP2013-1.pdf
Žúborová, Viera – Borárosová, Ingrid (2016): Migrácia v médiách: utečenci verzus migranti. Chá-panie migrantov a utečencov v mediálnom priestore v kontexte pozitívnej a negatívnej mediatizá-
cie in: Central European Journal of Politics, 2, 1, s. 1-15. Dostupné na www.cejop.cz/wp-content/uploads/ 2 0 1 6 / 0 9 / 2 0 1 6 _Vol-0 2_No-01_Art-01_%C 5 % B D %C3%B A b o r o v%C3%A1-Bor%C3%A1rosov%C3%A1.-Migr%C3%A1cia-v-m%C3%A9di%C3%A1ch.pdf
[1] Pozri bližšie kapitolu Grigorija Mesežnikova v tejto publikácii.
[2] Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[3] Boris Divinský v súvislosti s výrazmi „nelegálna“ migrácia a „nelegálni“ migranti konštatuje, že „v zahraničí je však evidentná snaha vyhýbať sa zmienenému prívlastku považovanému za negatívny či nevhodný, keďže v mnohých jazykoch je jednoznačne asociovaný s trestnou činnosťou. Z tohto dôvodu sa v cudzojazyčnej odbornej literatúre a praxi používa skôr výraz ‚irregular (undocumented, unathorized alebo clandestine) migration/migrants‘. Analogicky korektnejší termín, vyžadujúci konsenzus viacerých vedných odborov, sa zatiaľ v slovenských podmienkach príliš neujal“ (Divinský, 2009, s. 59).
[4] Dohovor o právnom postavení utečencov a Protokol k nemu (dostupný na www.unhcr.org/3b66c2aa10.html).
Za utečenca je možné podľa Dohovoru považovať „ktorúkoľvek osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo
v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobu bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť“. Tu treba poznamenať, že slovenské právo pojem utečenec nepozná a nepoužíva.
[5] Princíp nenavrátenia, tzv. non-refoulement.
[6] Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[7] Ide o natoľko široký pojem, že ho nie je možné úplne pravdivo zovšeobecniť. V prípade niektorých skupín migrantov totiž zákon o pobyte cudzincov pripúšťa výnimky z všeobecných pravidiel.
[8] Napríklad tieto články a blogy: http://tandem.blog.pravda.sk/2016/03/25/imidz-migrantov-vytvoreny-mediami-realita-a-dosledky/; www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/svetove-media-migrantoch-hrozi-este-vacsie-nebezpecenstvo.html; www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/obrovska-europska-loz-odhalena-toto-je-pravda-syrskych-migrantoch.html; www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nepouzivajte-slovo-migrant-vyzyva-televizia-vsetky-media-Je-vraj-neludske-251784
0[9] Oficiálna stránka Medzinárodnej organizácie pre migráciu: www.iom.sk/sk/pre-media/pojmy-o-migracii
[10] UN DESA, 2013.
[11] Tamže.
[12] Tamže.
[13] Medzinárodná organizácia pre migráciu: www.iom.sk/sk/pre-media/slovniky-o-migracii-a-azyle
[14] Štatistiky United Nations, Population Division (UN DESA, 2013) pracujú s údajmi o počte zahraničných migrantov žijúcich v prijímajúcich krajinách, pričom pod zahraničnými migrantmi rozumejú všetky osoby narodené v zahraničí, nielen osoby s udeleným alebo registrovaným pobytom. To znamená, že ide o odhad celkovej populácie migrantov zahrňujúcej aj naturalizovaných cudzincov.
[15] Tamže.
[16] Podrobne sa rodovým aspektom migrácie venuje kapitola Martiny Sekulovej v tejto publikácii.
[17] UN DESA,2013.
[18] Počet vnútorne vysídlených osôb (internally displaced persons, IDPs) z oficiálnych údajov UNHCR zahŕňa iba jednotlivcov, ktorí sú presídlení z dôvodu konfliktu a je im poskytovaná asistencia organizáciou. Úplné číslo IDPs preto neuvádzame, ale je možné si ho dohľadať v údajoch Centra The Internal Displacement Monitoring Centre (IDMC) (napr. prírodné nešťastia ako dôvod presídlenia). Oficiálna stránka UNHCR: www.unhcr.org/statistics/unhcrstats/576408cd7/unhcr-global-trends-2015.html
[19] Aktuálne údaje UNHCR (jún 2016): www.unhcr.org/figures-at-a-glance.html
[20] Tamže.
[21] Aktuálne údaje UNHCR o nútenom presídľovaní (2015): www.unhcr.org/statistics/unhcrstats/576408cd7/unhcr-global-trends-2015.html
[22] Približne 18 miliónov migrantov sú občania a obyvatelia inej krajiny EÚ, ktorí sa vysťahovali mimo územie svojho obvyklého pobytu, na ktorých v tejto kapitole nezameriavame pozornosť.
[23] Residence permits statistics, Eurostat (október 2016). Dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Residence_permits_statistics
[24] http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Migration_and_migrant_population_statistics
[25] http://ec.europa.eu/eurostat/web/products-datasets/-/migr_asyappctza
[26] AsylumStatistics, Eurostat.Dostupné na http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics
[27] Eurostat (2000): Push and pull factors of international migration. A comparative report. Luxembourg: European Communities. Dostupné na www.nidi.nl/shared/content/output/2000/eurostat-2000-theme1-pushpull.pdf, str. 3.
[28] Tamže.
[29] Oficiálne stránky Medzinárodnej organizácie pre migráciu: http://missingmigrants.iom.int/global-migrant-deaths-pass-5200, http://migration.iom.int/docs/Flash_Update_28_October.pdf
[30] Koncepcia migračnej politiky Slovenskej republiky prijatá Uznesením vládySlovenskej republiky č.11/2005.
[31] Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky: Koncepcia integrácie cudzincov v Slovenskej
republike prijatá Uznesením vlády č. 338/2009 k návrhu koncepcie integrácie cudzincov v Slovenskej republike.
[32] Výročná správa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z roku 2009.
[33] Text dokumentu je dostupný na www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23222
[34] Program predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskejúnie (2016). Dostupné na www.eu2016.sk/data/documents/presidency-programme-sk-final2.pdf
[35] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dostupné na www.minv.sk/?rocenky
[36] Ide o odhadovaný počet nakoľko zatiaľ nie sú dostupné demografické údaje Štatistického úradu SR o počte obyvateľov SR v roku 2016.
[37] Pozri bližšie: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Immigrants,_2014_(per_1_000_ inhabitants)_YB16.png
[38] Tretinu tohto počtu predstavovali občania Sýrie – 166.
[39] Ide však o dynamickejšiu kategóriu pobytu, preto by bol zaujímavým údajom aj celkový počet pobytov udelených v roku 2015, nielen platných ku koncu roka.
[40] Oficiálne stránky Ministerstva vnútra SR. Zdroj: www.minv.sk/?rok-2016-1
[41] Oficiálne stránky Ministerstva vnútra SR. Zdroj: www.minv.sk/?statistiky-20
[42] Údaje o počte udelených azylov v grafe 1 nie sú viditeľné, pretože ide o zanedbateľné nízke čísla. O málo vyššie
sú počty krátkodobej formy medzinárodnej ochrany a tou je doplnková ochrana. Oficiálne stránky Ministerstva vnútra SR. Zdroj: www.minv.sk/?statistiky-20
[43] Kvalifikované odhady súčasného počtu cudzincov bez oprávnenia na pobyt autorom tejto publikácie nie sú známe, preto ich neuvádzame.
[44] Rok 2004 neuvádzame, lebo v období vstupu SR do EÚ došlo k zmene v evidencii pobytov.
[45] Definícia vychádza z dokumentu Indicators of Immigrant Integration. A Pilot Study (2011). Dostupné
na http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3888793/5849845/KS-RA-11-009-EN.PDF
[46] http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Acquisition_of_citizenship_statistics
Štúdia je súčasťou publikácie Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci
