Rozprávania o ,,tých druhých“ – Chrumkavý potkan z čínskej reštaurácie a iné fámy

,,Počula si už ten príbeh o babe, ktorá sa bola s priateľom navečerať v čínskej reštaurácii? Vo svojom jedle našla niečo odporné… Mačací pazúrik!!!“ vyhŕkla zo seba kamarátka v jeden piatkový večer, počas príjemného posedenia pri víne. Mojou prvotnou reakciou bolo zhnusenie a strach. Hoci sa mi tomu nechcelo veriť, mohla som si byť istá, že to nie je pravda? Do čínskej reštaurácie predsa raz začas chodím tiež, čo ak sa to jedného dňa stane aj mne?

O pár rokov neskôr som sa s podobnými rozprávaniami stretla opäť. Tentokrát počas výskumu, ktorý som realizovala v roku 2012. Viacerí informátori a informátorky mi hovorili o nechutnostiach, ktoré sa údajne vyskytujú v jedle z čínskych reštaurácií. Jedno z rozprávaní znelo napríklad takto: ,,V čínskych reštauráciách miesto kačíc vyprážajú potkany, to som počul, aj som videl také fotky, ako dokázali potkana upraviť na spôsob kačice. Ja by som si to tam nikdy nedal. No a celkovo, majú v týchto reštauráciách veľmi zlé hygienické podmienky, myši im tam behajú, plesnivé potraviny majú. Oni všetko korenia, tak tú chuť ani necítiš.“ (I.R., muž, Žilina)

Ďalší informátor situáciu zhodnotil nasledovne: ,,V týchto reštauráciách všetko hrozne korenia a dávajú do toho tie svoje pikantné omáčky, takže vôbec necítiš reálnu chuť jedla. Preto sa tam dá zamaskovať všeličo. Počul som, že používajú mäso z potkanov, ale aj z mačiek a psov a aj by som tomu veril.“ (J.G.,  muž, Žilina)

Ako to teda je? Skutočne hrozí, že nám v čínskej reštaurácii naservírujú namiesto chrumkavej kačice chrumkavého potkana?

Fáma za hranicami Slovenska

Rozprávania o rôznych nestráviteľných prísadách nájdených v jedle z čínskej reštaurácie sú tak rozšírené, že ich súčasní folkloristi označujú za samostatnú kategóriu xenofóbneho folklóru, s názvom ,,Chinese restaurants“. Mimoriadnej obľube sa fámy o čínskych reštauráciách tešia predovšetkým v Európe, dobre zmapované sú v Českej republike, Nemecku či Škandinávii.[1] Podobné príbehy kolujú aj o vietnamských, gréckych, juhoslovanských, indických, mexických a iných ,,exotických“ reštauráciách, avšak v omnoho menšej miere.[2]

Fáma o mäse z potkana, mačky či psa v jedle z čínskej reštaurácie má rôzne varianty. Niekedy sa v rozprávaní stretneme, podobne ako v našom prípade, ,,len“ s nálezom pazúrika v jedle, poprípade s tvrdením: „počul som, už si nie som istý, kde… že v čínskej reštaurácii servírujú potkany“. No dej fámy môže mať aj dramatickejší priebeh. Viaceré verzie, ktoré zachytil Petr Janeček v Českej republike, hovorili o žene, ktorej sa mačací pazúrik zasekol v hrdle, poprípade v zube.[3]

David Mikkelson z portálu snopes.com konštatuje, že počiatky šírenia fámy o mačacom mäse v jedle z čínskej reštaurácie sa dajú v USA vystopovať minimálne do 50. rokov 20. storočia. Odvtedy sa fáma mnohokrát objavila v ústnom podaní či v podobe správy šíriacej sa na internete. Nie vždy hovorila o jedle z mačky, hlavnou dejovou líniou fámy bol viackrát i nález zabitých psov v priestoroch kuchyne čínskej reštaurácie.[4]

Faktor vierohodnosti

Aby sa fáma dostala do ,,obehu“, mala by byť pre svojich šíriteľov čo najviac dôveryhodná. Aby tieto historky získali na vierohodnosti, často v nich ako zástupca istej autority vystupuje hygienická kontrola. Tá pri inšpekcii kuchyne objaví strašné veci: časti tiel mačiek, potkanov, niekedy aj psov, starostlivo uskladnené v chladničkách.[5] Tak tomu bolo aj v anglickej jazykovej verzii fámy, ktorá sa na internete šírila už v roku 1999. Čínsku reštauráciu s názvom Mesačný palác vraj neočakávane zatvorili. Keď sa ľudia snažili zistiť, aká bola príčina, zistili, že inšpekcia v podniku našla klietky s mačkami a to nebolo všetko! Okrem živých mačiek objavili aj plné mrazničky zmrazeného mačacieho mäsa.[6]

Fakty a zasa raz fakty

Polícia, hygienici aj novinári rôzne verzie týchto príbehov opakovane prešetrovali a dospeli k názoru, že sa nezakladajú na pravde. Napríklad, v prípade fámy o servírovaní psieho mäsa v čínskej reštaurácii na Floride, ktorá kvôli tomu bola údajne zatvorená, sa polícia otvorene vyjadrila, že ide o falošnú správu, ktorá sa nezakladá na faktoch.[7] Taktiež, pracovníci okresného úradu zdravotníctva v Knoxville, v štáte Tennessee už v roku 1996 vystúpili s vyhlásením, v ktorom ostro popreli akékoľvek podozrenia o servírovaní mačiek v čínskej reštaurácii. Tvrdili, že oni sami sa s touto praxou jednoznačne nestretli, naopak, daná reštaurácia spĺňala všetky požadované kritéria na prevádzku, čoho dôkazom sú ich kontrolné záznamy.[8]

Je pravda, že v niektorých ázijských krajinách sa predovšetkým psy v jedálničku miestnych skutočne vyskytujú. To však ešte neznamená, že ich budú pod klamným názvom servírovať i v Európe a severnej Amerike. Averzia západných krajín voči konzumácii mäsa z mačiek, psov a potkanov je všeobecne známa. Je zaujímavé, že z tohto dôvodu počas olympiády v Soule v roku 1988 juhokórejská vláda nariadila dočasné zatvorenie viac ako 400 reštaurácií, kde sa servírovala polievka zo psa. Podobne, v roku 2008, Čína vyhlásila, že žiadna z reštaurácií v Pekingu nesmie v čase olympijských hier ponúkať jedlá zo psov. Prostredníctvom týchto opatrení sa snažili vyjsť v ústrety klientom zo ,,západu“. [9]

V reakcii na fámy, majitelia čínskych reštaurácií kompetentným vysvetľovali, že v USA i Európe sú dostupné mnohé iné druhy mäsa, a preto nevidia žiaden dôvod na servírovanie jedla, ktoré je v týchto krajinách považované za tabu.[10] Opakovanie hovorili, že rozhodne nemajú v úmysle svojim európskym a severoamerickým zákazníkom servírovať mäso zo zvierat, ktorých konzumáciu považujú za nepatričnú, alebo ich klamať v tom, z akého zvieraťa mäso pochádza. Napriek tomu sa nezdá, že ich snaha o vysvetlenie situácie priniesla zaslúžené ovocie.

Obvinenia z použitia nechutných či nestráviteľných prísad sú často adresované konkrétnej reštaurácii, takže táto fáma sa ľahko môže stať prostriedkom konkurenčného boja.  Rozprávanie môže viesť k poškodeniu povesti daného podniku, čo v extrémnejších prípadoch vyústi až k jeho zatvoreniu.[11]

Možné dôvody šírenia

Z môjho výskumu vyplýva, že naratívy reflektujúce ,,čínsku“ kultúru, predovšetkým stravovacie návyky ľudí pochádzajúcich z Ázie, sú v Žiline značne rozšírené. Viac ako dve tretiny informátorov sa vyjadrili, že dané súčasné povesti a fámy poznajú a považujú ich za vierohodné. Mohli by sme si položiť otázku, z akých skutočností vyplýva vitalita týchto rozprávaní?[12]

Ázijská kultúra sa výrazne odlišuje od Európskej či severoamerickej jazykom, zvykmi, dominujúcimi náboženskými predstavami i kuchyňou. Podľa názoru viacerých folkloristov[13], odrážajú tieto rozprávania, podobne ako iné fámy s xenofóbnym podtextom, nedôveru väčšinovej spoločnosti k prisťahovalcom, ktorá je spojná s neporozumením ich stravovacím návykom. Načo sa prispôsobovať novým exotickým chutiam? To vyžaduje vystúpenie z vlastnej zóny komfortu, čo nemusí byť príjemná záležitosť. Stereotypné vnímanie cudzincov, ktorých jedálniček detailne nepoznáme, môže vyústiť do predstavy, že bežne konzumujú mačky a potkany. Teda zvieratá, ktorých mäso by zrejme väčšina stredoeurópanov nevložila do úst za takmer žiadnych okolností. Niektoré fámy dokonca hovoria o tom, že túžba cudzincov po mäse z našich mačiek a psov je taká veľká, že ich vedie k tomu, aby nám ich kradli priamo z dvorov domov.[14] Toto tvrdenie odráža ďalší aspekt danej fámy, cudzinci sú v nej často vykreslení ako tí, ktorí nám chcú úmyselne ublížiť.

Sociológ G.A. Fine a etnológ Bill Ellis konštatujú, že fáma nám umožňuje hovoriť o veciach, ktoré nás desia, máme z nich isté obavy a to bez toho, aby sme tieto postoje vydávali za naše vlastné. Počul som to, hovorí sa to… Takže to nie je len môj názor, môj iracionálny strach, hovoria o tom aj iní ľudia, známy a priatelia. Šírenie týchto fám v našej spoločnosti môže byť odrazom skutočnosti, že istá časť z nás má obavy zo zmeny, ktorú prinášajú ľudia ,,mimo skupiny“. V hre je zrejme strach zo straty vlastnej kultúry, vlastnej jedinečnosti.[15] Ide o spoločensky prijateľný spôsob ako vyjadriť pochybnosti voči neznámymkultúram.

Výskum odhalil, že xenofóbia, minimálne v latentnej forme vyjadrená prostredníctvom fám, je u obyvateľov Žiliny značná. Množstvo čínskych obchodov na Národnej ulici, ktorá patrila ešte pred pár rokmi k najlukratívnejším častiam mesta, podnecuje Žilinčanov k nevraživosti voči týmto podnikateľom. Súčasný stav vecí vnímajú ako chybný a poburujúci výsledok rozhodnutí vedenia mesta. Antipatia voči daným obchodom sa premieta i v nasledovnej narácii: ,,Vraj jedna baba si kúpila topánky u Číňanov, a potom niekde šla, bolo leto a strašne horúco. No a vraj sa tie topánky normálne vznietili a jej zhoreli nohy. Ja už u Číňanov nenakupujem.“ (Z.V., 18 rokov) V Tepličke nad Váhom pri Žiline má svoju lokálnu pobočku Kia Motors Corporation, ktorá okrem miestnych obyvateľov zamestnáva, predovšetkým na vyšších pracovných postoch, tiež Kórejcov. Aj s týmto faktom sú Žilinčania denne konfrontovaní. Čínske reštaurácie tak predstavujú len špičku pomyseľného ľadovca tenzií z toho čo je ,,iné“, exotické. Práve prostredníctvom fám o čínskych reštauráciách však tieto obavy dostávajú hmatateľnú podobu.[16]

Čo nie je „naše“, to je nečisté

To čo nie je ,,naše“, s čím nemáme dostatočnú osobnú skúsenosť, mnohokrát neoprávnene považujeme za hodné odsúdenia, za ,,nečisté“, nechutné, možno i nestráviteľné. Z hĺbky  podvedomia, prostredníctvom slovesného folklóru, opäť raz vystupujú ,,zákerní cudzinci“, pripravení narušiť naše pravidlá. Otázka ale znie, kto tu komu vlastne ubližuje? Nie sme často my sami tými, ktorí prostredníctvom šírenia neoverených informácií poškodzujú povesť iným ľuďom? Nie sme to práve my, kto sa nechá ovládnuť neopodstatneným strachom? Nevytvárame si náhodou postavy ,,zákerných cudzincov“ sami? 

O projekte

Séria textov Rozprávania o „tých druhých“sa zameriava na fenomén fám v online prostredí. Na multikulti.sk budeme v najbližších týždňoch venovať pozornosť, odhaľovať a analyzovať fámy, ktoré v spoločnosti vyvolávajú napätie a práve ich šírenie môže viesť k strachu či odporu k rôznym prejavom inakosti.

Použité zdroje:

Brunvand, J. H. (2001). Encyclopedia of Urban Legends. USA : ABC-CLIO.
Fine, G. A.; Ellis, B. (2010). The global grapevine (Why rumors of terrorism, immigration, and trade matter). New York: Oxford university press.
Janeček, P. (2006). Černá sanitka a jiné děsivé příběhy. Praha : Nakladatelství Plot.
Rabatinová, K. (2015). Súčasné povesti a fámy s xenofóbnym podtextom (Na príklade materiálu získaného v urbánnom prostredí Žiliny), Slovenský národopis, 63(3), 233-245.
https://www.snopes.com/fact-check/cat-chinese-food/
https://www.snopes.com/fact-check/was-a-chinese-restaurant-in-florida-shuttered-for-serving-dog-meat/
[1] Janeček, 2006, s.:106.
[2] Brunvand, 2001, s.:70.
[3] Janeček, 2006, s.:107.
[4] https://www.snopes.com/fact-check/cat-chinese-food/
[5] Janeček, 2006, s.:110.
[6] https://www.snopes.com/fact-check/cat-chinese-food/
[7] https://www.snopes.com/fact-check/was-a-chinese-restaurant-in-florida-shuttered-for-serving-dog-meat/
[8] https://www.snopes.com/fact-check/cat-chinese-food/
[9] https://www.snopes.com/fact-check/cat-chinese-food/
[10] Brunvand, 2001, s.:129.
[11] Janeček, 2006, s.:128-129.
[12] Rabatinová, 2015, s.:243.
[13] Brunvand, Janeček
[14] Brunvand, 2001, s.:128-129.
[15] Fine a Ellis, 2010, s.:2-9.
[16] Rabatinová, 2015, s.:243.