Na rovných šanciach pri získavaní kvalitného vzdelania záleží

Tento rok v septembri nastúpili na Ekonomickú univerzitu v Bratislave štyria rómski študenti (presnejšie dve študentky a dvaja študenti), ktorých sme podporili v programe Aj ty máš šancu! Dvaja z nich budú študovať na Fakulte podnikového manažmentu a dvaja na Fakulte hospodárskej informatiky. Ďalších desať študentov, s ktorými sme pracovali počas ich deviateho ročníka základnej školy, zmenilo svoj pôvodný zámer zapísať sa na dvojročnú odbornú školu len preto, aby dokončili povinnú školskú dochádzku. Rozhodli sa ísť na stredné odborné školy, ktoré ponúkajú možnosť ukončiť štúdium maturitou. Napokon štyri žiačky uspeli na prijímacích skúškach na gymnázium, obchodnú akadémiu a strednú zdravotnícku školu.

Všetci títo mladí ľudia začínajú študovať na školách, na ktoré – ako nám prezradili – by nemali pred rokom odvahu sa ani len prihlásiť. Toto je konkrétny výsledok projektu, ktorým sme vyrovnávali príležitosti získať kvalitné vzdelanie. Alebo inými slovami „dávali život“ ustanoveniu antidiskriminačného zákona (AZ) o dočasných vyrovnávacích opatreniach (DVO). Spolupracovali sme pri tom s Ekonomickou univerzitou v Bratislave (EUBA) a Trnavským samosprávnym krajom (TTSK).

Prečo sú šance rómskych študentov získať kvalitné vzdelanie nerovné?

O téme stredoškolského vzdelávania rómskej mládeže toho veľa napísané nebolo. Nepochybne, vzhľadom na obmedzené ľudské aj finančné zdroje je najefektívnejšie zamerať sa a pracovať s deťmi ešte pred tým, ako nastúpia na základnú školu alebo počas nej. Čo však, ak strácame niekde neskôr aj deti, ktoré dostali podporu a uspeli na základnej škole? Teda nepodporujeme plne ich jedinečný talent a ambície. Čo ak prechod na strednú školu znamená pre niektorých ešte väčší prepad na okraj spoločnosti?

Naše kvalitatívne zisťovanie v TTSK, ktorý zďaleka nepatrí medzi najnáročnejšie regióny, tieto domnienky, žiaľ, potvrdilo. Zistili sme, že vzdelávací systém aj na úrovni stredných škôl, resp. prechodu zo základnej školy prenáša pomerne vysoké bremeno podpory pri vzdelávaní na rodičov a rodinu. V prostredí, kde rodičia nemajú potrebné vzdelanostné zázemie a / alebo každý deň bojujú o prežitie, je takýto predpoklad vysoko rizikový. Školský systém neeliminuje toto riziko napríklad intenzívnejšou prácou s deťmi a rodinou. Naopak, systematickejšia práca s rómskymi žiakmi z vylúčených lokalít chýba. Dochádza aj k tomu, že výchovní poradcovia podporujú rómskych žiakov vo výbere strednej školy na základe stereotypných predpokladov o tom, „na čo majú“. Dokonca, podľa vyjadrení niektorých respondentov, niektorí výchovní poradcovia sú nenáležite motivovaní najmä súkromnými školami k tomu, aby odporúčali rómske deti na takéto školy bez ohľadu na ich ambície a schopnosti. Podľa skúsenosti opýtaných pedagógov, väčšina rómskych žiakov dokončí povinnú školskú dochádzku na stredných odborných školách v dvojročných odboroch, ktoré sú „umelo“ vytvorené pre deti, ktoré majú problém dokončiť si povinnú školskú dochádzku v základnej škole alebo majú špeciálne potreby. Tieto odbory pritom ponúkajú len minimálne šance uplatniť sa na trhu práce. Inými slovami, spôsob vzdelávania (väčšinou) nepodporuje talenty a ambície rómskych deti, najmä tých z vylúčeného prostredia tak, aby získali kvalitné vzdelanie a mali možnosť v živote robiť to, čo ich baví.

Čo s tým?

Dočasné vyrovnávacie opatrenia sú nástrojom na nápravu nerovnakých šancí na vzdelanie, ktoré vyplývajú z príslušnosti k znevýhodnenej skupine. Majú za cieľ podnietiť záujem o vzdelanie, poskytnúť informácie alebo odborne pripraviť do školy. Naším cieľom bolo nájsť spôsob, ako prostredníctvom DVO narušiť zaraďovanie, a aj do určitej miery sebazaraďovanie rómskych detí do určitých typov škôl. Pôvodne sme si mysleli, že sa nám to podarí len v spolupráci s TTSK. Mýlili sme sa. TTSK môže pozitívne motivovať niektoré kvalitné školy, ktoré má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, v tom, aby sa snažili získať rómskych študentov. To však nestačí. Je potrebné pracovať so všetkými dôležitými aktérmi, najlepšie v konkrétnej lokalite.

Vybrali sme si mesto Skalicu. Spolu s učiteľmi, výchovnými poradcami, zamestnancami mesta, ako aj rodičmi sme pripravili lokálny plán podpory rómskych študentov práve pri prechode na strednú školu. Centrum pre výskum etnicity a kultúry tak v rámci svojich úloh realizovalo v školskom roku 2014/15 návštevy stredných škôl s rómskymi deviatakmi, poskytlo im kariérne poradenstvo, realizovalo tréningy s učiteľmi a výchovnými poradcami. Súčasne sme pracovali s rodinami, s ktorými sme diskutovali o možnostiach vzdelávania pre ich deti a poskytovali informácie o alternatívach, ktoré ich deti majú. Nami prijaté DVO tak fakticky nahrádzali prácu iných aktérov (napr. školy) alebo ju doslova „naprávali“. Našou výhodou bolo i to, že aktivity v tejto lokalite viedla Zuzana Balážová, ktorá pozná prostredie a tiež sa jej podarilo získať dôveru detí aj rodičov, s ktorými pracovala. Pozitívom tiež je, že sama je Rómka a hovorí po rómsky, čo je pri diskusii o  dôverných rodinných témach výhodou.

Konkrétnym výsledkom boli zmeny vo výbere stredných škôl, zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a základnou školou a, dúfajme, aj zlepšenie kapacít výchovných poradcov pri práci s deťmi zo znevýhodneného prostredia. DVO je dočasný nástroj, ktorý môžu využívať tak mimovládne organizácie, ako aj školy či mestá. K významnejšiemu posunu je však potrebné, aby základné školy začali dbať o intenzívnejšiu, citlivú a pritom spravodlivú podporu študentov z marginalizovaného prostredia. DVO, ktoré by mohlo iniciovať ministerstvo školstva, by mohlo spočívať vo finančných nástrojoch, napríklad formou prospechových štipendií. Tie by motivovali rómskych žiakov, aby sa usilovali dostať na stredné školy, ktoré poskytujú aspoň trojročné štúdium a dokončiť ich. Ideálne maturitou.

Program Aj ty máš šancu!

V rámci projektu sme sa zamerali aj na vyrovnávanie príležitosti pri vstupe na vysokú školu, konkrétne na Ekonomickú univerzitu. O tom, na aké vysoké školy smerujú rómski študenti, vieme veľmi málo. Z mapovania medzi rómskymi vysokoškolákmi sme zistili, že veľa z nich sa hlási na sociálnu prácu. Ako nám jeden z nich vysvetlil: „Podľa mňa to je spojené s tým, že keďže sociálna práca je zameraná na Rómov, tak väčšinou si nejako logicky vydedukujú, že toto je to, čo je pre Róma.“ Takéto zaraďovanie, podľa našich informácií, nie je podporované na stredných školách. Avšak, zrejme tiež absentuje podpora, ktorá by smerovala k narušovaniu sebazaraďovania u mladých ľudí, ktorí sa chcú uplatniť v iných oblastiach.

Práve v  programe Aj ty máš šancu! sme sa spolu s Ekonomickou univerzitou pokúsili ho narušiť a podporiť uchádzačov v štúdiu ekonomickým smerov. Pred spustením programu sme sa celý školský rok venovali jeho príprave. Pýtali sme sa rómskych aj nerómskych študentov, učiteľov, ako aj tvorcov podobného programu na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, ako program pripraviť a tiež, ako ho účinne odkomunikovať rómskym študentom aj širšej verejnosti. Súčasne sme sa snažili, aby stratégia brala do úvahy kontext a možnosti samotnej EUBA. Stratégia prešla na jar 2014 schvaľovaním na úrovni vedenia univerzity, ako aj kolégia rektora. Diskutovali sme o nej s viacerými učiteľmi, ako aj študentmi. A na jeseň 2014 sme program spustili. Jeho podstatou bola bezplatná príprava na prijímacie skúšky, asistencia pri podávaní prihlášok, získaní ubytovania a zorientovaní sa na univerzite a v meste. Do programu sa mohol prihlásiť akýkoľvek študent, ktorý pociťoval príslušnosť k rómskej menšine. Pri vyhľadávaní záujemcov sme spolupracovali s Rómskym vzdelávacím fondom a rómskymi mládežníckymi organizáciami. Informácie o EUBA, ako aj o programe sme šírili aj besedami na stredných školách, kde študujú rómski študenti, ako aj prostredníctvom zdieľania propagačného videa.

Do programu napokon nastúpilo 5 rómskych študentov. Jeden musel program zo zdravotných dôvodov predčasne ukončiť. Keďže väčšina študentov bola z východného Slovenska, bolo by pre nich náročné navštevovať štandardné prípravné kurzy cez týždeň alebo v sobotu dopoludnia, ktoré ponúka Bratislavská Business School na EUBA. Súčasne sme však za miesto prípravných kurzov chceli ponechať Bratislavu aj preto, aby sme ich motivovali uchádzať sa o štúdium práve na bratislavských fakultách. V hlavnom meste im môžeme poskytnúť promptnejšiu pomoc aj počas samotného štúdia. Súčasne majú väčšiu šancu nájsť si brigádu vo svojom odbore. Preto sme im naplánovali samostatnú víkendovú prípravu z matematiky, anglického jazyka a ekonómie. Všetci účastníci programu v júni 2015 úspešne absolvovali prijímacie skúšky. Tvorili, takpovediac, „ideálnu cieľovú skupinu“ pre takýto program. Bez podpory by prijímacie skúšky pravdepodobne nespravili. Súčasne mali potenciál, aby prijímačky zvládli, rovnako aj samotné štúdium.

Pri realizácií programu sme zistili, že pre úspech programu je kvalitná príprava na prijímacie pohovory veľmi dôležitá. Avšak rovnako dôležitá je individuálna podpora študentov. To znamená: individuálna komunikácia, odprevadenie zo stanice na internát, ako aj rozhovory s rodičmi, ktorí sa obávali svoje deti pustiť ďaleko od domova. Ako nám jedna študentka uviedla v záverečnom hodnotení: „Takáto podpora je pre mňa dôležitá. Keď cestujem niekam, kde to nepoznám, cítim sa stratená. Ale takto, keď mi boli poskytnuté informácie týkajúce sa dopravy a podobne, tak som sa cítila istejšie v cudzom meste.”

Prečo treba príležitosti na získanie kvalitného vzdelania vyrovnávať?

Posun pri prekonávaní takýchto etnických nerovností na Slovensku je podmienený presunom časti moci, peňazí a prestíže na rómsku menšinu. Programy, ktoré smerujú k vytváraniu strednej či vyššej triedy vzdelaných profesionálov z radov Rómov, tieto ciele napĺňajú. Naša podpora vyrovnáva príležitosti, ale zároveň predpokladá, že každý na sebe musí zapracovať. Kurzy z matematiky boli síce bezplatné, ale náročné. Rovnako museli všetci splniť presne tie isté podmienky pri vstupe na Ekonomickú univerzitu ako akýkoľvek iný uchádzač. Myslíme si, že len takýmto prístupom môžu účastníci nášho programu neskôr konkurovať na trhu práce a obsadiť prestížne pracovné pozície. Od našich študentov neočakávame, že budú po skončení štúdia pracovať v rómskej téme. Naopak, myslíme si, že prispejú k jej riešeniu v iných sektoroch tým, že sa z nich stanú napríklad úspešní manažéri alebo bankári a pomôžu rúcať stereotypy u svojich nerómskych kolegov. K výraznejšiemu posunu, samozrejme, dôjde iba za predpokladu, že časom sa stane program masívnejší a podobnú podporu prijmú aj ďalšie kvalitné vzdelávacie inštitúcie. Preto ponúkame naše skúsenosti a pomoc každému, kto sa na takéto programy odhodlá.