Laserový muž: Severské krimi tým mrazivejšie, čím skutočnejšie
Škandinávia je v spoločenských debatách vnímaná ako bašta sociálneho štátu, ukážková, priam utopická demokracia, kde všetci žijú v síce protestantsky umiernenom, ale prakticky nevyčerpateľnom blahobyte a akejsi nebeskej harmónii. Zároveň je však dejiskom záplavy románov, seriálov a filmov ľudovo označovaných ako severské krimi. Chladné podnebie, dlhé noci, tmavé mestá a samoty uprostred prírody sú vďačnou kulisou pre temné trilery, drsných detektívov a zločiny, z ktorých behá mráz po chrbte. Lenže po poslednej stránke a záverečných titulkoch sa nič nemení na našich predstavách o škandinávskej idylke, je nám jasné, že všetka tá hrôza bola len fikciou.
Ibaže Škandinávia má aj svoje skutočné krimi príbehy, a miestami minimálne rovnako mrazivé ako tie vymyslené. Stačí spomenúť Andersa Breivika a jeho dôkladne naplánovaný masaker na ostrove Utøya, či dodnes neobjasnenú vraždu švédskeho premiéra Olofa Palmeho, ktorá sa stala priam národnou traumou. A do rovnakej kategórie patrí aj príbeh Johna Ausonia alias Laserového muža.
Je začiatok 90-tych rokov a v Štokholme ktosi zbraňou s laserovým zameriavačom postrelí mladého Eritrejčana. Chýbajú stopy, chýba motív, polícia je bezradná. O pár dní podobný útok postihne ďalšieho muža, tentoraz z Iránu. Obete postupne pribúdajú a tajomný vrah, ktorý striehne na migrantov, dostáva prezývku laserový muž. Krajinu zachvacuje hystéria.
Gellert Tamas vo svojej non-fiction knihe postupuje podľa klasickej thrillerovej schémy. Prelínavo sleduje osudy Ausoniových obetí, samotného vraha a tímu vyšetrovateľov, ktorí sa k prípadu postupne dostávajú. Sugestívne opisuje pocity nič netušiacich obetí v absurdnej situácii na pokraji smrti a po kúskoch skladá mozaiku z pohľadu polície. Akurát vyšetrovateľov je trochu viac ako obligátna detektívna dvojica. Autor drží čitateľa v napätí, zároveň ho však neustále núti zamýšľať sa. Ako je to možné, že Ausonius tak dlho unikal spravodlivosti? Nie je hlupák, ale ani bývalý tajný agent. Necháva sa strhnúť emóciami, robí množstvo chýb a vraždenie sa pre neho stáva drogou (a nie len vraždenie). Polícia ho napriek tomu stále nedokáže dostať.
Asi najcennejším príspevkom sú potom citované výpovede samotného vraha, ktoré nám odhaľujú jeho zvrátený mentálny svet. Tomu, ako možno tušiť, dominujú pocity spoločenského vylúčenia, frustrácie, hnevu, ale aj akejsi narcistickej precitlivenosti. Lenže to je len povrch. Tamas sa prehrabáva touto prvou vrstvou a odkrýva komplikovanú osobnosť páchateľa, ako aj jeho až neuveriteľne spletitý životný príbeh. Drží sa pritom čo najviac faktografie a podložených zdrojov, hoci v doslove sám priznáva, že pri tak rozsiahlom materiáli už samotný výber toho, čo sa do knihy dostane a čo nie, je vytváraním istého autorského výseku reality, preto si nenárokuje jedinú, nadradenú pravdu. Jeho kniha „je len jedným z mnohých príbehov o Švédsku a jeho histórii skorých 90. rokov”.
Korene Ausoniovej nenávisti k imigrantom niekoho možno prekvapia, iných nie, nebudem ich prezrádzať a kaziť tak čitateľský zážitok. Ale je zaujímavé, aké prízemné dôvody ho viedli k tomu, že svoje konanie nedokázal zastaviť, napriek tomu, že sa o to snažil a bol si vedomý toho, že sa pohybuje na čoraz tenšom ľade. Realita tak svojou paradoxnosťou a tým ako do seba všetko zapadne, predčí akúkoľvek fikciu. Pravda dokáže byť brutálnejšia ako najdivokejšie románové konštrukcie.
Kniha však obsahuje ešte ďalšiu rovinu – a to spoločenskú. Odhaľuje nám, kam vedie nevysporiadanie sa s temnou minulosťou. Ukazuje, ako bagatelizovanie xenofóbnych výrokov politikov, umelé vyvolávanie hystérie, ale napríklad aj uvádzanie etnicity pri novinových správach o zločinoch môžu slúžiť ako ospravedlnenie konania jednotlivcov a nepriamo tak viesť často k desiatkam obetí. Samotný Ausonius sa na populistických politikov odvoláva napríklad takto:
“Jeden z nových demokratov dokonca útok ospravedlňoval. Samozrejme nie môj, vyhlásil však, že čiernych by inak zožrali levy v Afrike. Netreba ich ľutovať. (…) Hlboko vo svojom vnútri túžia byť vo svojich krajinách. Ale aby sa vrátili, bolo ich treba vystrašiť. Bolo skrátka potrebné niekoho z nich zabiť. Tak som bol k tomu donútený.”
Slovenský vydavateľ promuje Laserového muža efektnou vetou, že práve túto knihu číta jedna z hrdiniek trilógie Milénium. Autor známej bestsellerovej série Stieg Larsson použitie tejto rekvizity dokonca objasnil slovami: „Chcel som to napísať ja.” Paradoxne sa mu podarilo svoj literárny vzor mnohonásobne prekonať, minimálne z hľadiska komerčného úspechu. Ale ak sa začítate do príbehu Laserového muža, zistíte, že má so slávnou bestsellerovou trilógiou mnoho spoločného – vecný štýl, dôraz na detaily, perfektne budované napätie, aj akýsi komplexný pohľad na tému. Korene zločinu v obidvoch prípadoch siahajú do temnej, tabuizovanej minulosti a sú rozkrývané s až analytickou dôslednosťou. Jeden podstatný rozdiel tu však zostáva – príbeh Laserového muža sa naozaj stal. Nič to však neuberá na jeho pútavosti, skôr naopak. Tento krimi príbeh je o to mrazivejší, o čo je skutočnejší.
O knihe
Názov: Laserový muž
Autor: Gellert Tamas
Preklad: Eva Lavríková
Rok: 2018
Vydavateľstvo: Absynt
Jazyk: slovenčina
Počet strán: 544
Väzba: paperback
ISBN: 9788082030559
