Knižný tip: Medzi riadkami

Koľkokrát ste si už položili otázku, čo všetko ostalo nevypovedané, medzi riadkami v rozhovore, v liste, článku? A teraz si predstavte, že to, čo poviete, možno rozhodne o vašom bytí, či nebytí, resp. minimálne o tom, či (ne)dostanete medzinárodnú ochranu. A vynásobte si to všetkým, čo sa stratí v tlmočení.

„Pri odstraňovaní rozporov sa rozhodovačka pýtala na dom starého otca, že kde sa presne nachádza. Vtedy sa tlmočník začal smiať a on hovorí, že „tam nie je žiaden dom starého otca, akože vy sa pýtate ako fyzicky na nejaký dom, ale akože ona to myslela, že z toho kraja pochádza jej starý otec. Však to sa tak povie akože.“ To bola krásna vec. To musel predtým tlmočiť niekto, kto síce rozumie arabsky, ale že nerozumie tomu významu, že dobre to preložil, ale doslovne. Ona nikdy nehovorila o konkrétnom dome a chceli od nej adresu. Ona len išla do toho kraja, odkiaľ pochádzal jej dedko a mala tam širšiu rodinu.“ (z rozhovoru s právničkou, Medzi knihami).

Kniha Medzi riadkami (Etnografia tlmočenia azylových súdnych pojednávaní) veľmi citlivo, no komplexne objasňuje, čo sa deje v azylovom procese. V knihe autorka Helena Tuzinska približuje vyjadrenia a prístupy 28 rôznych ľudí – od zástupcov a zástupkýň cudzineckej polície, migračného úradu, cez právničky, tlmočníkov a tlmočníčky a sudcov a sudkyne až po žiadateľov a žiadateľky o azyl. Okrem obsahu nazerá aj na fyzické priestory, prácu s časom, etickosťou. Rieši témy identity, dôvery, fyzickej a mentálnej blízkosti, moci, vzťahu medzi človekom a inštitúciou. Všetko cez slová ale ešte viac cez nevypovedané.

Medzi riadkami je odbornou knihou. Nesiahnete po nej úplne bežne, ak vás teda nezaujíma téma tlmočenia alebo cudzincov. Keď ju však už raz máte v ruke, horšie sa odkladá. Výňatky z rozhovorov sú totiž vťahujúce, smutné, milé, vtipné, kritické, ale reálne. Analýza autorky k tomu potom často dodáva, čo (ne)chcete počuť. Nie je to kniha, ktorú čítate „na jeden dych“, „do štvrtej do rána“ a ani nemá ambíciu takou byť. Robí však zo žiadateľov o azyl skutočných ľudí a z tých, ktorí s nimi prichádzajú do styku, tiež. Takých bežných, ktorých stretávate aj vy denne na ceste do práce. A hľadá spôsoby, ako riešiť ich medziriadkové problémy.

„Pojmy, ktoré sú nástrojom kontroly, preto potrebujú nielen preklad, ale aj výklad. Priestor v zápisnici, vo význame aj vo vete, je predmetom vyjednávania všetkých zúčastnených strán. Je to priestor, v ktorom sa koná nielen slovami, ale predovšetkým otázkami. Hranice známeho a neznámeho, vlastného a cudzieho sa menia so zmenou perspektívy, v priestore aj v čase. Jazyk má k dispozícii prostriedky, ktoré „Druhého“ ustanovujú a rešpektujú, ako aj tie, ktoré „Druhého zneviditeľujú a znevažujú. Pri troche fantázie môžu čitateľky a čitatelia dať žiadateľov o azyl do zátvorky a na ich miesto dosadiť iných ľudí v istej sociálnej pozícii.“