Fotoesej: Permanentná rekreácia
Od abcházsko-gruzínskej vojny tento rok uplynulo 25 rokov. Abcházsko je dodnes izolovanou a väčšinou sveta neuznanou krajinou. Pred občianskou vojnou v rokoch 1992 – 1993 žilo na jeho území vyše 250-tisíc etnických Gruzíncov, ktorí boli počas konfliktu nútení nedobrovoľne opustiť svoje domovy. Stali sa z nich vysídlenci vo vlastnej krajine, takzvaní IDPs – internally displaced persons. Gruzínska vláda musela nájsť rýchle „dočasné“ riešenie, a tak utečencov ubytovali do nemocníc, škôlok a najmä hotelov, liečebných domov a sanatórií. Rodiny, ktoré v Abcházsku bývali v rodinných domoch a vlastnili mandarínkové plantáže sa museli zmestiť do jednej izby. Provizórium trvá v mnohých prípadoch dodnes. V najväčšom kúpeľnom meste Gruzínska Tskaltube je 25 sanatórií a z toho 22 obývajú ľudia vysídlení v rámci vlastnej krajiny. Miesta, ktoré mali slúžiť na oddych či ozdravovanie sú dodnes nedobrovoľne obývané na trvalo.
Sanatórium Sakartvelo v gruzínskych kúpeľoch Tskaltubo od architekta Meraba Chkhenkeliho bolo otvorené len niekoľko rokov pred vypuknutím konfliktu. Jedno z najväčších, a v tom čase najmodernejších sanatórií, je v súčasnosti asi v najkritickejšom, v podstate havarijnom stave. Voda preteká poschodiami, jedno krídlo je už takmer prázdne, ľudí postupne premiestňujú do novostavieb.
Relikvia schodiska, pravdepodobne do pôvodného loby Hotelu Sputnik v Tbilisi, ako dôsledok maximálneho využitia každého možného priestoru na bývanie.
Improvizovaná kaplnka pod hotelom v kúpeľnom meste Borjomi.
Sušenie prádla na chodbe v bývalom turistickom zariadení v Tbilisi, ktoré je už dnes premenené na bytovku. Zariadenie ako jedno z mála prešlo aj istou rekonštrukciou a dokonca byty, či skôr bývalé hotelové izby, si obyvatelia postupne odkupujú do súkromného vlastníctva.
Obyvateľky sanatória v Tskaltube s fotografiou domu jednej z nich v Abcházsku.
Improvizovaná kuchyňa na chodbe sanatória. Kuchyne vznikali najčastejšie na balkónoch alebo chodbách. Prvé roky im ešte varili a servírovali jedlo v hotelových reštauráciách, keďže sa predpokladalo, že vzniknutá situácia je dočasná.
Nástenná maľba Sukhumi, hlavného mesta Abcházska s ikonickou promenádou ako pripomienka domova. Vo väčšine sanatórií sa dajú nájsť nápisy abcházskych miest.
Jeden z obyvateľov sanatória v Tskaltube. Väčšina ľudí nemá šancu sa zamestnať a tak sa celý deň v podstate zabíjajú čas.
Fotografia syna, ktorý padol v bitke o Sukhumi v roku 1992.
Väčšina Gruzíncov žijúcich v Abcházsku boli poľnohospodári, preto je okolie sanatórií plné záhrad a hospodárskych zvierat. Na farmárske účely prispôsobili altánky, detské ihriská či celé časti budov.
O autorke
Andrea Kalinová je absolventkou fotografie bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. V roku 2014 ukončila doktorandské štúdium na katedre Intermédií a multimédií. Zaoberá sa presahom medzi umením a aktivizmom, zameraným najmä na záchranu architektúry 20. storočia. V roku 2011 iniciovala projekt Opustená (re)kreácia, ktorý sa zaoberá propagáciou záchranou ohrozenej funkcionalistickej architektúry v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice na ktorom spolupracuje s teoretikom architektúry Martinom Zaičkom. Od roku 2014 navštevujú Gruzínsko, kde pracujú na projekte Permanentná rekreácia, kde mapujú transformáciu kúpeľnej architektúry na nedobrovoľne bývanie pre gruzínskych utečencov z Abcházska.
